Na jedného Slováka pripadá ročne 83 kg potravinového odpadu. Až 78 % z neho pochádza z domácností, zvyšných 22 % vzniká pri prvovýrobe, výrobe potravín, v obchodoch, pri distribúcii či v reštauráciách. Plytvanie jedlom, najmä v domácnostiach, je podľa najaktuálnejších údajov Eurostatu problémom nielen u nás, ale aj v ostatných európskych ekonomikách. Povinnosť realizovať triedený zber kuchynského bioodpadu (KBO) od občanov má väčšina samospráv od 1. júla 2021, od začiatku roka 2023 sa k nim pridali aj Bratislava, Košice a Prešov.
V aktuálnej analýze sa analytička WOOD & Company Eva Sadovská pozrela na to, koľko potravinového odpadu na Slovensku vytvárame, ako sme na tom v porovnaní s inými krajinami EÚ, ale aj na to, aké skúsenosti majú samosprávy s jeho zberom a akých chýb sa občania pri jeho triedení najčastejšie dopúšťajú.
Na Slovensku sme v roku 2020 vytvorili 456 tis. ton potravinového odpadu. V prepočte na jedného obyvateľa tak ide o 83 kg takéhoto odpadu. Domácnosti z neho vyprodukovali až 78 %, t. j. 65 kg na obyvateľa. Zvyšných 22 %, teda 18 kg na hlavu, tvoril potravinový odpad vytvorený v prvovýrobe (16 %), v potravinárskom priemysle (1 %), v maloobchode alebo pri distribúcii (4 %) a v stravovacích zariadeniach (1 %). Vyplynulo to z dát prvého celoeurópskeho monitorovania potravinového odpadu, ktoré v závere uplynulého roka zverejnil Eurostat.
Najviac potravinového odpadu produkujú Cyperčania, najmenej Slovinci
Potravinami sa neplytvá iba na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách EÚ. V analyzovanom roku 2020 sa v EÚ vyhodilo približne 127 kg potravín na obyvateľa. Z tohto objemu európske domácnosti pritom vyprodukovali 55 %, čo predstavuje 70 kg na obyvateľa. Zvyšných 45 % tvoril odpad z prvovýroby, výroby potravín, z maloobchodu a distribúcie či zo stravovacích zariadení. Podľa Eurostatu najviac potravinového odpadu pripadá na jedného Cyperčana a to až 397 kg. Nasleduje Dánsko (221 kg na obyvateľa), Grécko (191 kg na obyvateľa) a Portugalsko (184 kg na obyvateľa). Naopak, najmenej takéhoto odpadu pripadá na hlavu v Slovinsku (68 kg) a v Chorvátsku (71 kg). Slovensku patrí v tomto pomyselnom rebríčku tretia priečka zospodu.
Najviac potravinového odpadu vzniká prevažne v domácnostiach
Nielen na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách EÚ, vzniká potravinový odpad prevažne v domácnostiach. Najčastejšie ide o chlieb a pečivo, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj o nerozbalené potraviny. V krajinách (dosiaľ aj na Slovensku), ktoré tento kuchynský bioodpad (KBO) skládkujú, je práve tento druh odpadu významným znečisťovateľom a tvorcom skleníkových plynov.
Väčšina Slovenska triedi kuchynský bioodpad už rok a pol. Aktuálne pribudli aj obyvatelia Bratislavy, Košíc a Prešova. Samosprávy majú už rok a pol (od 1. júla 2021) povinnosť realizovať triedený zber kuchynského bioodpadu pre svojich občanov. Cieľom tohto opatrenia je eliminovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu. Výnimku a odklad do 1. januára 2023 mali iba samosprávy, ktoré zmesový komunálny odpad energeticky zhodnocujú v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO), teda Bratislava, Košice a Prešov. Povinnosť zaviesť triedený zber KBO sa aj naďalej nebude týkať tej časti obce alebo mesta, v ktorej domácnosti bioodpad z kuchyne 100 % kompostujú.
Ako sa darí mestám a obciam KBO separovať a zhodnocovať?
Zaujímavé výsledky priniesla vlani vypracovaná analýza Zväzu odpadového priemyslu (ZOP). Analýza vychádza z dotazníkov 103 obcí a miest rôznych veľkostí a s celkovým počtom 1,9 mil. obyvateľov.
Závery analýzy ZOP o zbere, triedení a spracovaní KBO:
- Na jedného obyvateľa pripadalo za rok 2021 v priemere iba 11 kg vytriedeného KBO. To z celkového potenciálu KBO predstavovalo iba cca 12 %.
- Triedený zber bioodpadu z kuchyne sa podpísal pod medziročný pokles zmesového komunálneho odpadu o – 8 %.
- Priemerná cena za 1 tonu vyzbieraného a spracovaného KBO predstavovala pre samosprávy až 342 eur. A to je podstatne viac ako pri zbere a skládkovaní 1 tony zmesového komunálneho odpadu na úrovni 65 – 75 eur za tonu.
- Okrem vysokých nákladov v súvislosti so zberom a spracovaním KBO upozorňujú obce a mestá aj na zápach a pretekanie odpadu z nádob, frekvenciu zberu podľa vyhlášky, nezáujem občanov a taktiež na iba mierny pokles zmesového komunálneho odpadu.
V súvislosti s triedením a spracovaním bioodpadu z kuchyne odborníci čoraz častejšie vyzdvihujú dôležitosť pojmov „kvalita“ a „vzdialenosť“. „Zber kuchynského odpadu v niektorých obciach a mestách síce funguje, ale výsledok je diskutabilný, keďže obsahuje zvyšky mikroplastov, napríklad z obalov. Draho vyzbieraný kuchynský bioodpad tak bez zmysluplnejšieho využitia končí načierno na poliach, využíva sa na terénne úpravy alebo končí na skládkach. Zároveň kvôli chýbajúcim zariadeniam, v ktorých by bolo možné takýto odpad spracovať, je často prepravovaný neprimerane ďaleko. To je z pohľadu uhlíkovej stopy nelogické a neekologické riešenie,“ zhrnul Ján Chovanec, generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu.
3 najčastejšie chyby pri triedení kuchynského odpadu, ktorých sa dopúšťajú občania:
- Odmietanie triedenia. Dôvodom môže byť nevedomosť, neochota alebo nesúhlas akceptovať diskomfort.
- Odpad z kuchyne vkladáme do plastových vreciek alebo vyhadzujeme rovno s obalmi.
- Bioodpad z kuchyne nevytriedime dôkladne a tak ho do špecializovaných nádob vkladáme znehodnotený o plasty, sklo či kovy.
