Opeľovanie rastlín hmyzom je v prírode ničím nenahraditeľný proces. Opeľovače však ubúdajú, nielen v európskom priestore bol za ostatné dekády zaznamenaný ich výrazný pokles. Poznatky o nezastupiteľnej úlohe opeľujúceho hmyzu pre prírodu aj hospodársku činnosť ľudí pritom neustále rastú. Aspoň postupne sa našťastie rozvíjajú aj aktivity na podporu tejto skupiny živočíchov.
Keď hovoríme o opeľovaní rastlín, väčšine ľudí napadne hneď včela medonosná, naša najznámejšia včela. Je to správny postreh, no touto včelou sa debata o opeľovačoch len začína. Tú sme otvorili s expertom Štefanom Jančom z organizácie WWF Slovensko (Svetový fond na ochranu prírody), ktorá už dva roky vo viacerých regiónoch Slovenska rozvíja vďaka grantu od Nadácie VÚB konkrétne zlepšenia, aby mali tieto dôležité živočíchy lepšie podmienky pre život.
S koľkými druhmi včiel sa môžeme stretnúť v prírode okolo nás?
Okrem včely medonosnej žije na Slovensku veľké množstvo ďalších druhov včiel – zhruba 650. Medzi včely patria napríklad aj čmele, veľké fialové dreváre a mnohé ďalšie skupiny včiel, z ktorých niektoré majú aj slovenské názvy – murárky, pieskárky, vlnárky, hodvábnice, čalúnice… Tieto názvy nám často napovedia aj niečo zo spôsobu ich života. Včely považujeme za veľmi efektívne opeľovače, pretože samice väčšiny druhov sú uspôsobené na prenos peľu do svojich hniezd.
Ktoré ďalšie druhy hmyzu zohrávajú tiež dôležitú úlohu pri opeľovaní?
Medzi ďalšie dôležité skupiny patria denné aj nočné motýle, dvojkrídlovce, napríklad pestrice a chlpačky. Opeľujú však aj rôzne osy, chrobáky a tiež zástupcovia niektorých ďalších druhov hmyzu.
Treba však objasniť, že nie akýkoľvek živočích, ktorý si sadne na kvet, automaticky patrí do skupiny opeľovačov. Za opeľovače považujeme len tie druhy, ktoré sa zúčastňujú prenosu peľu z kvetu daného druhu na iný kvet a zabezpečia jeho opelenie. Pre prírodu je dôležitá práve pestrosť opeľovačov v prostredí.
Prečo je tomu tak?
Má to veľa dôvodov. Niektoré rastliny a opeľovače majú celkom úzky vzťah, sú na seba evolučne naviazané a môžeme povedať, že sa navzájom potrebujú. Ďalej, rastliny kvitnú v rozličných prostrediach a v rôznom čase – a je dôležité, aby tu boli aj živočíchy, ktoré ich opelia. Ak je prostredie ovplyvnené zmenou a niektoré skupiny opeľujúceho hmyzu zrazu chýbajú, môžu ich nahradiť iné, ktoré sú pre dané rastliny vhodné. A tak podobne…
Prečo zohráva opeľovanie rastlín hmyzom v prírode takú obrovskú úlohu?
Opeľovanie rastlín hmyzom je funkcia úplne nevyhnutná pre zachovanie väčšiny pozemských ekosystémov. Vďaka opeľovaniu sa kvitnúce rastliny pohlavne rozmnožujú a produkujú semená, ktoré zabezpečujú ich prežívanie a rozširovanie. Z dlhodobého hľadiska opeľovanie súvisí tiež s evolúciou biologickej rozmanitosti. Jeden z významných vedcov v tejto oblasti Jeff Ollerton to pekne zhrnul v zmysle, že význam opeľovačov môžeme ľahko podceniť, ale nemôžeme preceniť. Okrem zachovávania prírodných ekosystémov sú nesmierne dôležité aj pre produkciu poľnohospodárskych plodín.
Znamená to naozaj, že bez opeľovačov by bol problém s úrodou?
Asi tri štvrtiny druhov plodín, ktoré pestujeme, sú aspoň čiastočne závislé od opelenia. Keby sme to vyjadrili množstvom jedla, ktoré jeme, je to približne sedem percent. Toto číslo je relatívne nízke preto, že veľkú časť energetického príjmu z potravín nám zabezpečujú obilniny, ktoré sú vetroopelivé – napríklad pšenica, raž, jačmeň, ryža, kukurica a ďalšie.
Ako by celkovo každý z nás pocítil, keby tieto živočíchy začali rapídne ubúdať?
Svet bez dostatku opeľovačov by stratil farby – naše prírodné okolie by bolo jednotvárnejšie. A naša strava podstatne chudobnejšia, chýbali by nám najmä rôzne potraviny, ktoré sú významným zdrojom vitamínov, minerálov a ďalších dôležitých látok, teda mnohé druhy ovocia a zeleniny, prípadne by boli veľmi drahé a málo dostupné. Mohlo by to byť však ešte vážnejšie, pretože mieru rozpadu prírodných ekosystémov bez opeľovačov a súvisiace dôsledky môžeme len odhadovať. Zmeny by boli drastické, hoci nevieme presne aké. Dnes už do určitej miery vďaka vede vieme, že opeľujúci hmyz v prírode ubúda. Vymierajú nielen opeľovače, ale hmyz celkovo.
Do akej miery je už dnes toto vymieranie v prírode kritické?
Viacero významných vedeckých prác uvádza výrazný pokles množstva hmyzu v európskom priestore aj iných častiach sveta. Napríklad z tzv. Krefeldskej štúdie vydanej v roku 2017 a často citovanej v médiách vyplýva, že vedci počas 27 rokov výskumu zaznamenali pokles biomasy lietajúceho hmyzu zhruba o 75 %. Inak povedané, za toto obdobie množstvo hmoty hmyzu lietajúceho okolo nás pokleslo tak, že z neho zostala už iba štvrtina. Nemeckí vedci pritom zbierali údaje v prírodných rezerváciách, čo znamená, že v územiach viac zaťažených ľudskou činnosťou môže byť situácia ešte horšia. Možno ste počuli o efekte „čistého skla“ na aute – hmyzu je naozaj tak málo, že sa predné sklo pri jazde veľmi nezašpiní. Pritom ešte pred 40 rokmi bola situácia úplne iná. Nepríjemné je aj to, že kým muche domácej alebo niektorým druhom komárov sa môže naďalej dariť veľmi dobre, rýchlo strácame časť hmyzieho sveta, ktorá je citlivejšia a my ľudia ich vnímame ako užitočné alebo zaujímavé, ako napríklad včely, motýle či vážky.
Ako sú teda ohrozené práve tieto, pre nás najužitočnejšie druhy hmyzu?
Samozrejme, pre rovnováhu v prírode sú napokon dôležité aj tie komáre… Ale vráťme sa ku včelám a motýľom. V Európe je ohrozených vyhynutím približne 9 % druhov motýľov a rovnaké množstvo druhov včiel. Početnosť populácií klesá v prípade tretiny druhov motýľov a včiel. Zároveň platí, že veľa nevieme – k asi až polovici druhov včiel v európskom priestore nám dostatok údajov jednoducho chýba. Súvisí to aj s tým, že takýchto odborníkov je málo, resp. sa tejto téme ako spoločnosť zatiaľ málo venujeme. Nehovoriac o Slovensku, kde je odborníkov na voľne žijúce druhy včiel len niekoľko. Sme však vďační, že ich máme.
Čo treba robiť preto, aby sme tomu zabránili a túto situáciu zlepšili?
Vo všeobecnosti by sme ako spoločnosť mali zvrátiť trendy, ktoré úbytok opeľovačov spôsobujú: zmeny vo využívaní krajiny spôsobujúce stratu vhodného prostredia, znečistenie životného prostredia, intenzívne poľnohospodárstvo a pesticídy, klimatické zmeny a nepôvodné patogény spôsobujúce ochorenia. Nie ľahká úloha, však? Veľa užitočného však môžeme robiť aj v menšom meradle. Môžeme vhodne udržiavať biotopy bohaté na kvety – druhovo bohaté kosné lúky a pasienky. V blízkom prostredí okolo nás môžeme dopĺňať či udržiavať vhodné rastliny, tými najvhodnejšími sú naše pôvodné druhy. Viac kvetov môže rásť na mestských lúkach, v kvetnatých zónach v parkoch a záhradách, biopásoch na poliach, pozdĺž ciest, môžeme tiež vysádzať viac ovocných stromov a krov a podobne. WWF Slovensko sa vďaka podpore z Nadácie VÚB do takejto práce pustilo. V spolupráci s ďalšími partnermi v rôznych častiach Slovenska a v navzájom odlišných prostrediach tak realizujeme rôzne aktivity s cieľom ochrany opeľovačov. Dôležitá je pritom pestrosť riešení, snažíme sa vytvárať ukážky, ktoré budú inšpirovať ďalších. A pripravujeme nové, opäť odlišné realizácie.
Organizácia WWF Slovensko s využitím grantu od Nadácie VÚB rozbehla v roku 2022 prvé spolupráce s vybranými miestnymi partnermi, aby priniesli modelové príklady, ako sa dá inšpirovať v praxi k ochrane opeľovačov v obciach a komunitách. Tu je zopár prvých výsledkov práce, ktorá ďalej pokračuje vďaka partnerstvu s bankovou nadáciou aj tento rok.
- S pracovníkmi Mestských sadov Lučenec odborníci z WWF miestny sad rozšírili o vyše 70 kvitnúcich drevín, stromov a krov, založili tiež menšiu kvetnatú zónu z pôvodných druhov rastlín a na priľahlej lúke, ktorá patrí k sadu, vykosili nepôvodnú a inváznu zlatobyľ. Menšiu časť lúky naopak nechali nepokosenú, boli tam stonky väčších rastlín vhodné pre hniezdenie niektorých druhov hmyzu a ich semienka využili ako potravu stehlíky.
- Spolupráca s OZ Prakoreň a obcou Hlboké na Záhorí bola v mnohom odlišná. Realizovaná bola v tesnej blízkosti radovej výstavby rodinných domov. Výsledkom je vysadený pás 70 ovocných drevín, ktoré obec postupne prepojí s ďalšími pásmi drevín v okolí obce. Vzniká tak sieť biokoridorov v poľnohospodárskej krajine s množstvom užitočných funkcií. Do výsadby sa zapojili aj obyvatelia domov, čo vytvára základ ďalšej starostlivosti o dreviny ich okolie.
- OZ kRaj v Liešnici pri Kokave nad Rimavicou podporili v ich úsilí vytvoriť vzdelávacie centrum o opeľovačoch. Svoje prostredie zveľadili naozaj pestrou mozaikou riešení. A je to opäť odlišný príklad, vzhľadom na vidiecku podhorskú lokalitu.
- WWF Slovensko podporilo aj výsadbu, ktorá je riešením jedinečná. OZ Mlynský náhon priamo v ramene Hornádu v Košiciach, niekdajšom mlynskom náhone, vytvorili ďalšie zóny koreňového čistenia. Do nich vysadili množstvo nových vodných a mokradných rastlín, ktoré okrem čistenia vôd poskytnú tiež potravu včelám a motýľom.
titulná foto: Pestrica písaná; zdroj: Matúš Astrab
