Lesy sú našim dedičstvom, ktoré nám nadelila matka príroda. Svojou majestátnosťou a rozlohou sa vypínajú takmer po celej našej krajine. Les predstavuje osobitný typ rastlinných spoločenstiev, ktoré tvoria rôzne druhy drevín, krov, lesných bylín, tráv a machov. Svojím prostredím vytvára domov pre nespočetné množstvo mikroorganizmov, húb, drobných, ale aj veľkých živočíchov. Je významným zdrojom obnoviteľných surovín, zásobárňou čistej pramenitej vody, továrňou na výrobu kyslíka, ale aj miestom oddychu a pokoja.
Druhové zastúpenie a početnosť živočíšnych a rastlinných druhov (biodiverzita) určitého druhu typu lesa závisí od nasledovných faktorov, a to najmä od jeho pôvodnosti a narušenosti vývoja štruktúry alebo výsadby. Prvý faktor je v súčasnosti v obmedzenej miere zachovaný iba vo fragmentoch pôvodného lesa, aj to iba v niektorých. Je dôležitý pre zvlášť citlivé druhy organizmov, vnímajúce každý významnejší zásah do prostredia, pričom po takomto zásahu väčšinou z neho na dlhú dobu vymiznú. Človek má možnosť ovplyvniť tento faktor už iba v relatívne nenarušených porastoch tým, že z nich vylúči akúkoľvek ľudskú činnosť a prispeje tak k zachovaniu ich pôvodnej biodiverzity. Oveľa väčšie možnosti sú pri ovplyvňovaní štruktúry lesa, od zložitosti ktorej závisí aj druhová rozmanitosť a početnosť živočíšnych a rastlinných druhov. Súčasné spôsoby hospodárenia v lesoch však často krát veľmi radikálne homogenizujú celkový vzhľad lesa, čoho dôsledkom je, že sa z neho vytráca život a tým sa znižuje aj stabilita celého ekosystému.
V lesnom hospodárstve sú zaužívané aj obnovné spôsoby a postupy, ktoré popri produkčných funkcií lesa zachovávajú vo veľmi uspokojivej miere aj mimoprodukčné funkcie, medzi ktoré patria aj poskytovanie životných podmienok pre rastliny a živočíchy. Zavedenie takýchto obnovných postupov do praxe by spolu s niektorými ďalšími krokmi pomohlo zvýšiť schopnosť lesa plniť mimoprodukčné funkcie. Zároveň by došlo k značnému zvýšeniu druhovej rozmanitosti organizmov žijúcich v lese, samozrejme v širšom časovom horizonte. Nejde nám o to, aby sa v lesoch prestalo ťažiť drevo. Je potrebné si uvedomiť, že homogenizovaním výsadby lesa škodíme sami sebe, pretože takto les celkovo oslabujeme a on potom ľahšie podľahne bežným výkyvom abiotických alebo biotických faktorov (napríklad suchšie roky, väčšie množstvo rastlinných alebo živočíšnych škodcov).
Spoločnosť Envi-CARE GR s.r.o. pre celkové zvyšovanie biodiverzity v lesoch Slovenska odporúča nasledujúce tipy:
- Zastaviť likvidovanie tzv. prestarnutých porastov holorubným spôsobom. Jedná sa väčšinou o porasty biologicky veľmi hodnotné, ktoré si zasluhujú ochranu. V prírode plnia funkciu biocentier, v ktorých nachádzajú existenčné podmienky mnohé citlivé druhy živočíchov. Tie sa majú možnosť šíriť aj do okolitých lesov, pokiaľ v nich dôjde k vytvoreniu priaznivých podmienok. Musíme si uvedomiť, že vyrúbaním lesa stratíme možnosť zachovať, študovať a obdivovať ekologické vzťahy a väzby, ktoré často vznikajú stovky ba až tisícky rokov.
- Pri obnove všetkých porastov presadzovať ponechanie všetkých suchých stromov a konárov. Odumretá a rozkladajúca sa drevná hmota je dôležitou súčasťou vývoja mnohých živočíšnych druhov. Zachovaním sa vytvoria aj v mladšom lese aspoň čiastočné podmienky pre život lesných živočíchov. Odumretá drevná hmota nepredstavuje pre zdravotný stav lesa žiadne nebezpečenstvo, skôr naopak, prispieva k zvyšovaniu diverzity a teda aj stability celkového ekosystému lesa.
- Presadzovať, aby z lesa neboli odstraňované ojedinelé zlomy, vývraty a suché stojace stromy. Pokiaľ sa nejedná o plošne rozsiahlu kalamitu, nemajú odumierajúce, respektíve odumreté stromy podstatný vplyv na zhoršenie zdravotného stavu lesa, a teda nie je dôvod, aby boli z lesa odstraňované. Neuváženou likvidáciou takýchto stromov ochudobňujeme les aj o druhy, ktoré sa živia škodcami a zúčastňujú sa tak na ich prirodzenej regulácií. Ich odstránením, lesu skôr uškodíme, ako pomôžeme.
- Nespaľovať kopy konárov po ťažbe. Kopy konárov, ktoré vznikajú po uprataní ťažby, slúžia ako náhrada prirodzených úkrytov pre mnohé druhy živočíchov (vtáky, drobné cicavce, plazy a podobne). Ich spálením často krát úkrytové možnosti strácajú a navyše sa stávajú obeťami ohňa. Pokiaľ to výsadba stromčekov nevyžaduje, tak konáre po ťažbe vôbec neupratovať.
- Presadzovať obmedzenie zásahov do ochranných lesov na minimum. Ochranné lesy si svoju funkciu ochrany lesných stanovíšť plnia najlepšie vtedy, ak v nich nedochádza k žiadnym zásahom. Ide väčšinou o lesy na strmých, neprístupných svahoch a na neúrodných pôdach. Aj najmenší zásah môže spôsobiť dlhodobejšie narušenie pôvodného pôdneho krytu, pričom radikálnejší zásah môže zapríčiniť takmer nevratné poškodenie pôdy. Nezasahovaním do lesa sa zároveň vytvárajú podmienky pre citlivejšie druhy živočíchov.
- Okolo potokov vytvoriť po oboch stranách ochranný pás, v ktorom bude vylúčená akákoľvek ťažba. Cieľom tohto kroku je podporiť vytváranie jedinečných mikropodmienok okolo potokov, ktorých dôležitou súčasťou sú aj kmene, konáre stromov padnuté do riek a potokov. Mnohé pri vode a vo vode žijúce druhy, majú tak lepšiu možnosť nájsť vhodné prostredie pre svoju existenciu. Ponechané stromy súčasne spevňujú brehy a popadané kmene a konáre spomaľujú tok, čím obmedzujú vodnú eróziu, spomaľujú odtok vody z lesa.
- Pomerné zastúpenie cieľových drevín by sa malo čo najviac priblížiť k pôvodnému prirodzenému zastúpeniu drevín. Typologické jednotky najviac odrážajú pôvodný prirodzený stav, ktorý je najvýhodnejší na vytvorenie ekologicky stabilného lesa. Veľké dlhodobé odchýlky od prirodzeného pomerného zastúpenia drevín môžu veľmi vážne ohroziť zdravotný stav lesa.
Uvedené kroky na zvýšenie druhovej rozmanitosti (diverzity) sú použiteľné prakticky vo všetkých listnatých, zmiešaných a ihličnatých lesoch Slovenska. Pri realizácií je potrebné samozrejme zohľadniť konkrétne podmienky. Predpokladám, že realizáciu zmienených krokov by v priebehu desiatok rokov došlo k výraznému oživeniu našich lesov. Les, to nie sú len stromy, ale ucelený organizmus pozostávajúci z mnohých súčastí, vzájomne poprepájaných zložitými ekologickými väzbami, z ktorých poznáme len malú časť . Musíme si tiež uvedomiť, že les tvorí životné prostredie pre obrovské množstvo rastlín a živočíchov a my v konečnom dôsledku rozhodujeme o tom či tam budú, alebo nebudú žiť. Prečo by sme im to nemohli umožniť, hlavne keď nás to v podstate nič nestojí. Stačí iba zmeniť spôsob, akým budeme z lesa brať drevo.
Autor textu a fotografií: Mgr. Radoslav Gont, Envi-CARE GR s.r.o.
