Nie je nič nové, keď sa povie, že svet zažíva klimatickú krízu spôsobenú ľuďmi alebo že čelíme bezprecedentnej úrovni straty biodiverzity v dôsledku ľudskej činnosti. Väčšina ľudí si uvedomuje, že zmena klímy môže ovplyvniť naše fyzické zdravie prostredníctvom znečistenia, šírenia chorôb a nedostatku potravín.
Odborníci na duševné zdravie tiež poukazujú na vážny dopad na ľudskú psychiku: zaznamenali nárast tzv. ekologickej úzkosti. Týka sa predovšetkým pretrvávajúcich obáv o budúcnosť Zeme a života na nej. S touto úzkosťou súvisia aj pojmy “strach z klimatických zmien“, „eko-trauma“a „ekologický smútok“. Tieto obavy často zahŕňajú symptómy, ktoré presahujú rámec samotnej úzkosti. V jesennom období, v čase veľkých zmien, je viac ako potrebné hovoriť o duševnom zdraví. Preto sa dnes zameriame na tento nový fenomén.
Ako vzniká úzkosť?
Ľudské telo reaguje na hrozby svojím vlastným inštinktom prežitia, systémom, ktorý poznáme ako “bojuj alebo uteč”. Často si myslíme, že tieto vnímané hrozby majú korene v iracionálnych obavách. Zmena klímy je však skutočnou hrozbou, nech sa zdá akokoľvek vzdialená. V tomto kontexte je možné vidieť eko úzkosť ako zriedkavý prípad úzkosti, ktorá má reálne základy. Ide o chronický strach z environmentálnej záhuby, obavy z toho, čo sa môže stať, ak svet včas nepodnikne kroky na odvrátenie katastrofy. Ekologická úzkosť postihuje ľudí všetkých vekových kategórií, ale najmä tých, ktorí na vlastnej koži pociťujú klimatické vplyvy.
Ako ju rozpoznať?
Ak vás znepokojuje myšlienka klimatických zmien, výkyvy počasia, narušenie biotopov a podobne, tento strach je úplne opodstatnený. Možno aj vy, ako mnohí iní, cítite bezmocnosť a smútok kvôli škodám, ktoré klimatické zmeny spôsobujú, napríklad extrémnymi prejavmi počasia. Zvýšený pocit beznádeje v súvislosti so zmenami na našej planéte je len jedným z prejavov ekologickej úzkosti. Inými príznakmi sú napríklad hnev a frustrácia, najmä voči ľuďom, ktorí neuznávajú zmenu klímy alebo starším generáciám, že nedosiahli väčší pokrok, fatalistické myslenie, existenčný strach, vina alebo hanba súvisiaca s vašou vlastnou uhlíkovou stopou, posttraumatický stres po skúsenostiach s klimatickými zmenami, pocity depresie, úzkosti alebo paniky, smútok nad stratou prirodzeného prostredia alebo populácií voľne žijúcich živočíchov alebo obsedantné myšlienky o klíme.
Katastrofálne následky
Tieto nepríjemné pocity môžu viesť k sekundárnym príznakom, ako sú: problémy so spánkom, nechuť do jedla, ťažkosti so sústredením. Zvýšený stres môže tiež podnietiť napätie vo vzťahoch s priateľmi, partnerom a rodinou, najmä ak nemáte rovnaké názory na zmenu klímy. Obavy z klimatických zmien môžu byť také veľké, že sa vrhnete na nejaké rozptýlenie, aby ste sa im vyhli. Toto však nemusí pomôcť a môže vám to zabrániť precítiť svoje pocity. Prípadne si zvolíte menej ideálne stratégie zvládania úzkosti, ako je užívanie návykových látok alebo alkoholu.
Prečo sa to deje?
Je prirodzené smútiť, keď ste svedkami toho, ako sa planéta rýchlo mení. Počuť o dlhodobých účinkoch klimatických zmien je jedna vec. Zažiť ich na vlastnej koži, je niečo úplne iné. Možno ste prežili ťažké časy, keď vás záplavy alebo požiare vyhnali z vášho domova alebo ho úplne zničili. Možno ste pri takých katastrofách stratili svojich blízkych – životy, ktoré sa na rozdiel od domovov nedajú nikdy nahradiť. Ak nie, stále vás klimatické zmeny môžu ovplyvniť aj inak. Okrem zvyšujúceho sa stresu a podráždenosti predstavujú vysoké teploty aj nebezpečenstvo pre ľudí užívajúcich psychiatrické lieky, ktoré ovplyvňujú reguláciu telesnej teploty. Viac dažďa (alebo smog, zadymený vzduch, podľa toho, kde sa nachádzate) znamená menej slnka. Slnečné svetlo podporuje produkciu serotonínu, hormónu spojeného so znížením úzkosti a depresie a s celkovou pohodou. Bez slnečného žiarenia je väčšie riziko príznakov súvisiacich s negatívnou náladou, vrátane sezónnej depresie.
Načas eliminovať negatívne správy
Obmedzte príval katastrofálnych správ. Na jednej strane je nárast mediálnych správ o klimatických zmenách znakom pozitívneho pokroku, pretože väčšia informovanosť môže viesť viac ľudí k tomu, aby konali. Ale neustály príval príbehov o zmenšujúcich sa dažďových pralesoch, ničení koralových útesov a pokles niektorých živočíchov až na dvojciferné (alebo jednociferné) čísla môže zhoršiť vašu úzkosť. Takéto hlboké zúfalstvo sťaží v niektorých prípadoch začatie akejkoľvek akcie. Z času na čas je dobré, aby ste do svojho života vpustili aj to dobré a prečítali si pozitívne enviro novinky. Môžete sa inšpirovať aj na našej stránke.
Sme kvapka v mori
Je ľahké tvrdo sa odsúdiť za praktiky životného štýlu, ktoré prispievajú k zmene klímy. Pocity viny a hanby za váš vplyv môžu ísť ruka v ruke s pocitmi bezmocnosti. Určite môžete podniknúť kroky na zníženie svojej uhlíkovej stopy, ale nikto z nás nedokáže vyriešiť klimatické zmeny sám. Ide o rozsiahly problém, ktorý si vyžaduje globálny záväzok k rozsiahlym zmenám. Vaše vlastné úsilie sa teda môže zdať ako kvapka v mori. Tento pocit bezmocnosti môže hrať významnú úlohu pri ekologickej úzkosti. Hoci sa zmena klímy javí ako problém obrovskej veľkosti, stále môžete podniknúť kroky na ochranu svojho duševného zdravia.
Ako si uchovať zdravie
V prvom rade sa pozrite na svoje osobné návyky. Osvojenie si „zelenších“ (udržateľnejších) praktík životného štýlu môže zmeniť váš pohľad na svet. Život v súlade s osobnými hodnotami vám pomôže kultivovať vaše sebauvedomenie. Navyše to môže povzbudiť aj ostatných, aby urobili to isté. Skúste si napríklad vypočítať svoju uhlíkovú stopu. Poskytne vám to lepšiu predstavu o spôsoboch, ako znížiť svoj vplyv na životné prostredie. Ak uprednostníte bicyklovanie alebo chôdzu, pred autom, môžete zlepšiť svoje fyzické a duševné zdravie a zároveň znížiť emisie uhlíka. Možností je neúrekom. Môžete tiež osloviť komunitné organizácie pracujúce v oblasti ochrany klímy a zapojiť sa do hlbšieho úsilia zameraného na riešenie klimatických zmien. Spolupráca s ostatnými, ktorí chcú tiež chrániť životné prostredie, môže zvýšiť vašu spolupatričnosť a zmierniť pocit, že za niečo bojujete len sám. Emocionálna a sociálna podpora zvýši vašu odolnosť, optimizmus a nádej.
Tipy, ako sa cítiť lepšie
- Namiesto popierania reality zmeny klímy alebo potláčania strachu a smútku si dovoľte plne uznať tieto pocity.
- Ak máte pocit viny za minulé správanie, ktoré nebolo práve najekologickejšie, odpustite si a zaviažte sa k lepším rozhodnutiam.
- Majte súcit so sebou aj s ostatnými. Ste len jedna osoba a jedna osoba môže urobiť aspoň niečo málo.
- Strávte čas v prírode, turistických chodníkoch a pri horských jazerách, ktoré chcete chrániť. Príroda, aj keď je ohrozená, stále ponúka liečivé výhody, ktoré vám môžu pomôcť cítiť sa pokojnejšie.
Hoci eko úzkosť nie je špecifickou diagnózou (zatiaľ), terapeuti a iní odborníci na duševné zdravie sa zhodnú na tom, že pre mnohých môže mať silný emocionálny dopad. Zmena klímy je desivá myšlienka. Je úplne pochopiteľné, že sa chcete vyhnúť ekologickej úzkosti tým, že ju úplne odmietate. Ak však strčíte hlavu do piesku, je ťažšie konať. Z dlhodobého hľadiska vám to nepomôže cítiť sa lepšie, pretože maskovanie nechcených pocitov ich vo všeobecnosti len zosilňuje. Ak sa snažíte vyrovnať s dôsledkami ekologickej úzkosti alebo sa cítite vyhorení aktivizmom alebo negatívnym spravodajstvom, vyskúšajte napríklad terapiu.
Stretli ste sa vy alebo niekto vo vašom okolí s ekologickou úzkosťou, alebo ste o tomto fenoméne počuli po prvýkrát? Dajte nám vedieť.
