Podľa tzv. Krefeldskej štúdie vydanej v roku 2017 vyplýva, že za necelé tri dekády kleslo množstvo lietajúceho hmyzu o zhruba tri štvrtiny. Čo sa týka opeľovačov – včiel a motýľov, v Európe hrozí vyhynutie asi 9 % ich druhov. Početnosť populácií klesá až pri tretine druhov týchto živočíchov.
Podľa experta na biodiverzitu Štefana Janča z organizácie WWF Slovensko (Svetový fond na ochranu prírody) zároveň platí, že tento stav môže byť ešte kritickejší, pretože k až polovici druhov včiel v európskom priestore chýbajú dostatočné dáta. Isté však je, že význam opeľovačov v prírode je nezastupiteľný.
Pre organizáciu WWF na Slovensku sa téma podpory včiel, motýľov, pestríc a ďalších druhov hmyzu postupne zaraďuje medzi priority. S podporou Nadácie VÚB realizujú aktivity zamerané na zlepšovanie stavu lúk, sadov, verejných plôch a ďalších častí krajiny v rôznych lokalitách Slovenska, aby mali tieto malé živočíchy v našom vlastnom záujme čo najlepšie podmienky pre život. O opeľovače sa môže pritom svojím dielom postarať každý z nás. Viac v rozhovore približuje Štefan Jančo z WWF Slovensko.
Či už máme rodinný dom alebo len balkón v byte – ako môže každý z nás pomôcť opeľovačom?
Do prostredia môžeme dopĺňať vhodné rastliny, ktoré opeľovačom poskytnú nektár a peľ. Jednou možnosťou je vysiať semená rastlín, ďalšou vysadiť predpestované sadenice. Často je výhodné kombinovať oba spôsoby. Aspoň malé kúsky pozemkov či lúk môžeme ponechať aj nepokosené, takáto vegetácia zase poskytne vhodný priestor pre život ďalších druhov hmyzu. Vhodné je uprednostniť pôvodné druhy rastlín – naše druhy hmyzu sa predsa evolučne vyvíjali s nimi, nie s rastlinami z Ázie či Ameriky, ktoré sa navyše môžu začať správať invázne. Vhodným kompromisom sú stredomorské rastliny, ktoré radi pestujeme aj kvôli čajom – levanduľa, šalvia, yzop, saturejka a ďalšie. Krása často spočíva aj v maličkostiach a pestrosti.
Na čo ďalšie si dať doma pozor?
Pri údržbe priestorov by sme mali vynechať chemické prípravky – rôzne pesticídy na ničenie hmyzu a buriny. Tieto prípravky sú jedmi, ktoré nezabíjajú len rastliny, ktoré chceme odstrániť, ale škodia všetkých živým organizmom, vrátane človeka. Je smutné, že spotreba týchto prípravkov v čase stúpa. Neželané rastliny môžeme pritom najmä v malých priestoroch len vytrhať a na chodníkoch radšej použiť teplovzdušný odstraňovač burín.
Aké druhy užitočného, no na prvý pohľad nepríjemného hmyzu, by sme mali prestať neuvážene ničiť?
Záhradkárom napríklad často prekážajú sršne. Nahryznú ovocie, ktoré potom hnije a svojou veľkosťou často vzbudzujú strach. Iste, pokazeného ovocia je škoda, avšak na strach, pokiaľ nemáme alergiu, nie je veľa dôvodov. Sršne sa s výnimkou obrany svojho hniezda správajú agresívne len pri výraznom vyrušovaní. Sršne okrem iného tiež opeľujú rastliny a ako dravý hmyz prispievajú k udržiavaniu rovnováhy v prírode.
Zrejme reagujeme podobne aj pri ďalších druhoch, ktoré vyzerajú nebezpečne…
Viem si predstaviť, že z obavy takto ničíme aj pestrice – tento pekný a pre záhradkárov veľmi užitočný hmyz. Dôvodom je, že mnohé druhy sa podobajú osám, včelám, čmeľom, či jeden z nich dokonca sršňovi. U pestríc však ide o mimikry – spôsob, ako pôsobiť nebezpečne a zvýšiť tým svoju ochranu. V skutočnosti patria k dvojkrídlovcom, príbuzné sú napríklad muchám a nemajú žihadlo. Sú to významné opeľovače a to zďaleka nie je všetko – v záhradách pomáhajú aj tak, že larvy niektorých druhov požierajú vošky, podobne ako larvy lienok. Ak budeme pestrice vnímať ako pekné, užitočné a „jemné“ živočíchy, určite neurobíme chybu. Slovo jemné môžeme uviesť preto, že pestrice si často sadnú aj na nás ľudí a ten kontakt je veľmi jemný a príjemný. Podobne by sme mohli pokračovať ešte dlho, spomenuli by sme ucholaky, bzdochy, osy, chrobáky a mnohé ďalšie skupiny – pre našu vlastnú ľudskú budúcnosť nie je dobré, že ich vnímame ako nepríjemnú háveď.
V rámci projektu, ktorý aktívne rozvíjate s miestnymi občianskymi združeniami vo viacerých častiach Slovenska robíte osvetu aj o téme motýlích lúk…
Áno, lúky bohaté na kvety sú pre opeľovače kľúčové. Je pritom vhodné upozorniť na dve odlišné kategórie lúk. Jednu tvoria lúčne ekosystémy, ktoré sú takpovediac historické, tým, že boli vytvorené našimi predkami. Tie je potrebné udržiavať ako kosené lúky a pasienky, inak by pomerne rýchlo zarástli drevinami. Tiež platí, že tu rastliny nedopĺňame, vo voľnej krajine ich nemôžeme vysádzať, kde sa nám páči. No a druhou kategóriu sú ľuďmi vytvorené kvetnaté lúky a zóny. Sem patria lúky v intravilánoch sídiel, napríklad v parkoch a záhradách. Tiež kvetnaté pásy ako súčasť poľnohospodárskej produkcie, môžu to byť rôzne tzv. multifunkčné okraje polí, alebo biopásy pre opeľovače. Prístupy sú teda dva – lúky buď udržiavame alebo ich vytvárame.
Ako sa teda vytvára nová lúka? Dá sa takáto lúka ako domov pre opeľovače vytvoriť napríklad aj doma na záhrade?
K novo vytvoreným lúkam sú dostupné návody, ako na to a v predaji sa stále častejšie objavujú rôzne zmesi osív pre kvetnaté lúky. Určite je vhodné využiť zmesi s pôvodnými druhmi rastlín a zohľadniť lokalitu z hľadiska prírodných podmienok – napríklad vlhkosť pôdy, klimatické podmienky, prípadne pH pôdy. Najmä v prvých rokoch po založení lúky je potrebné rátať aj so zvýšenou starostlivosťou, obnaženú pôdu prirodzene obsadia aj rôzne jednoročné rastliny, ktoré sú pioniermi, príroda si nimi rýchlejšie obnovuje narušené plochy. No tieto tam obvykle mať nechceme. Starostlivosť o dobre založenú lúku je však po niekoľkých rokoch jednoduchá, spočíva len v kosení vo vhodnom čase a odstraňovaní biomasy, tú je vhodné napríklad skompostovať.
V čom spočíva prínos aktivít, ktorým sa v záujme ochrany opeľovačov na Slovensku venujete?
Snažíme sa rozvíjať tému opeľovačov celostne. Preto je pre nás projekt Prepojená krajina, ktorý už druhý rok realizujeme vďaka grantu od Nadácie VÚB, tak mimoriadne významný. Minulý rok sme pomohli zrealizovať v praxi prvé projekty starostlivosti o opeľovače s miestnymi partnermi. Ide o príklady v rôznych podmienkach, ako sa môžu k ochrane opeľovačov v obciach a komunitách inšpirovať aj ostatní. A to tak, aby pomohli prírode, ale zároveň mali zo zlepšeného stavu danej lokality s prosperujúcimi opeľovačmi osoh aj samotné komunity – miestni záhradkári s ovocnými stromami, aby mali okolo seba pestrejšiu krajinu s kvetnatými lúkami.
Na aké konkrétne lokality Slovenska sa tento rok najviac zameriavate?
V spolupráci s obcou Cífer založíme remízku zo stromov a krov oddeľujúcu veľké pôdne bloky, pričom využijeme výlučne pôvodné druhy drevín, bude ich vyše 200. A všetky budú zároveň poskytovať potravu, nektár a peľ pre opeľovače – napríklad javor poľný, čerešňa vtáčia, baza čierna, bršlen, svíb a mnohé ďalšie. Dreviny a byliny vysadíme aj na jednej lokalite priamo v Bratislave, na lúke uprostred sídliska Dlhé diely, samozrejme tiež so súhlasom mesta. No a v jednom prípade budeme spolupracovať na obnove vzácnych nelesných lokalít neďaleko Banskej Bystrice. Niektorým z nich sa dlhodobo venuje OZ Prales a práve tento projekt nám umožní postarať sa o územie komplexnejšie. Rastie tam množstvo vzácnych rastlín, ktorých život je previazaný s motýľmi, včelami, ale aj ďalšími skupinami hmyzu. Bez starostlivosti by sme tieto lúky stratili. Je to územie v ochrannom pásme NP Nízke Tatry, preto budeme konať so súhlasom správy tohto národného parku.
A ako sa aktivitami WWF v téme ochrany opeľovačov môže inšpirovať aj zvyšok Slovenska?
Naša práca spočíva aj v širšej osvete. O význame a kráse motýľov, včiel či kvetov čo najviac informujeme, či už prostredníctvom webu a sociálnych sietí, ale tiež formou prezentácií na stretnutiach. Pripravujeme aj rôzne materiály a konkrétne spolupráce, ktoré budú môcť využiť rôzne skupiny profesionálov aj širšia verejnosť, vrátane záhradkárov a firiem s pozemkami. Zameriame sa viac aj na využitie balkónov a iných malých plôch – tému chceme priblížiť naozaj všetkým, ktorých zaujíma.
Titulná fotografia: Modráčik hnedoškvrnný; zdroj: Branislav Endel