Na Slovensku máme viac ako 1200 enviro záťaží. Ktoré sú najrizikovejšie?

Znižovanie negatívnych vplyvov envirozáťaží na ľudské zdravie a životné prostredie je úlohou Štátneho programu sanácie environmentálnych záťaží pre roky 2022 až 2027. Podľa údajov Ministerstva životného prostredia máme na Slovensku 879 pravdepodobných envirozáťaží, 323 potvrdených a 818 sanovaných environmentálnych záťaží.

Environmentálna záťaž je v zmysle geologického zákona zadefinovaná ako znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka, ktoré predstavuje závažné riziko pre ľudské zdravie alebo horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu s výnimkou environmentálnej škody. Ide hlavne o kontamináciu priemyselnou, vojenskou, banskou, dopravnou a poľnohospodárskou činnosťou, či o nesprávne nakladanie s odpadom.

V rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia je na podporu odstraňovania environmentálnych záťaží vyčlenených viac ako 222 miliónov eur. Tie poslúžili napríklad na sanáciu skládky priemyselného odpadu v Dolnom Kubíne, skládku galvanického kalu na Myjave, či na sanáciu environmentálneho znečistenia rušňových dep v Prievidzi, Humennom a v Kraľovanoch.

Aktuálne rizikové záťaže

Výsledkom novej priorizácie území je 90 rizikových lokalít určených z celkového počtu 161 environmentálnych záťaží, kde bol vykonaný podrobný geologický prieskum. Ako najrizikovejšia lokalita bola vyhodnotená lokalita Žabí majer v Bratislave v mestskej časti Rača, kde sa v minulosti ukladal priemyselný odpad. Okrem iných vyšla ako veľmi riziková tiež lokalita odpadového kanála Chemko Strážske, kde sa potvrdilo znečistenie látkami PCB presakujúcimi z kanála do okolitého prostredia. V súčasnosti sa environmentálne záťaže a informácie o ich umiestnení a prípadnej rizikovosti evidujú v rámci Informačného systému environmentálnych záťaží.

Vyžitie geologického prieskumu

Doterajšia priorizácia kategorizovala environmentálne záťaže na základe predpokladaného rizika a nebola veľmi presná. Nová metodika vychádza z údajov z podrobného geologického prieskumu. Z hľadiska kritérií sa posudzujú zdravotné a environmentálne riziká vyplývajúce zo znečistenia. Nižšiu váhu majú ľahko dostupné zdroje znečistenia, počet obyvateľov žijúcich v okolí záťaže ako aj fakt či sa záťaž nachádza v environmentálne alebo vodárensky chránenom území. Ku každému kritériu sa priradí istý počet bodov, ktoré sa na konci za všetky kritériá spočítajú a environmentálne záťaže je tak možno medzi sebou porovnať.

Metodika bude platiť aj pre ďalšie lokality, kde sa v budúcnosti uskutoční podrobný geologický prieskum. Do budúcna bude možné ešte vylepšiť metodiku o nákladové kritérium a zvýši sa tiež vplyv zdravotných kritérií. Nákladové kritérium by počítalo s rozdielom ceny pozemku pred a po sanácii a dopad na obyvateľov by bol hodnotený dvojnásobným počtom bodov.

Zdroj: Inštitút environmentálnej politiky a MŽP SR
Titulný obrázok: freepik.com


Páči sa vám, čo píšeme?

Podporiť našu prácu môžete zaslaním SMS, viac sa dozviete v časti O nás.
Odporučte článok známym alebo nás sledujte na našich sociálnych sieťach.
Facebook NašeBio&Eko
Instagram @nasebioeko
Nezabudnite sa prihlásiť pre odber nášho newslettra v pätičke stránky, aby vám neunikli žiadne novinky.