Od začiatku priemyselnej revolúcie stúpla priemerná teplota na Zemi o 0,8 °C až 1,2 °C. Vedecký konsenzus je, že ľudské aktivity, najmä vypúšťanie emisií skleníkových plynov zachytávajúcich teplo, sú zodpovedné za globálne otepľovanie a iné klimatické zmeny (Somerville & Hassol, 2011). Zmena klímy je dôsledkom kumulatívneho nahromadenia skleníkových plynov v atmosfére v priebehu času, nie emisií v niektorom konkrétnom roku. K väčšine otepľovania preto dochádza od roku 1975, a to rýchlosťou zhruba 0,15 až 0,2 °C za jedno desaťročie (Allen, a iní, 2018).
Udržanie globálneho otepľovania maximálne na (ale ideálne pod) 1,5 °C je dôležité, aby sa predišlo extrémnym a nezvratným klimatickým zmenám, ktoré budú mať za následok častejšie a intenzívnejšie extrémne prejavy počasia, stratu biodiverzity, stúpanie morskej hladiny, topenie ľadovcov a mnoho ďalších, vyplýva to zo správy Medzivládneho panela OSN pre zmenu klímy (IPCC) z roku 2018.
Tohtoročná správa od IPCC upozorňuje, že ak sa globálne teploty zvýšia o viac ako 1,5°C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami, niektoré následky zmeny klímy budú nezvratné, čomu súčasný vývoj emisií nasvedčuje. Jedná sa najmä o topenie ľadovcov a tzv. kaskádový efekt, kde lesné požiare, odumieranie stromov, vysychanie rašelinísk a rozmrazovanie permafrostu uvoľňujú ďalšie emisie, čím sa klimatické zmeny zosilnia.
Balík Fit for 55
V reakcii na núdzovú situáciu v oblasti klímy a biodiverzity Európska komisia predstavila balík opatrení s názvom Fit for 55, ktorého cieľom je znížiť emisie skleníkových plynov o 55 % oproti roku 1990 a následne v roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu. Súčasné záväzky znížiť emisie skleníkových plynov totiž vedú planétu k priemernému zvýšeniu teploty o 2,7 °C na konci tohto storočia.
Nosnými opatreniami Fit for 55 sú:
- Reforma systému obchodovania s emisiami (ETS) s dôrazom na rozšírenie o sektory budov a dopravy.
- Zvyšovanie energetickej efektívnosti a podielu obnoviteľných zdrojov energie.
- Sprísnenie emisných noriem CO2 v automobilovej doprave a prechod na elektromobilitu. Balík Fit for 55 cieli dosiahnutie uhlíkovej neutrality nových vozidiel od roku 2035. Z toho vyplýva, že od roku 2035 nebude povolený predaj vozidiel so spaľovacími motormi, ktoré v súčasnosti tvoria prevažnú časť flotily.
- Zavedenie tzv. „uhlíkového cla“ pre vybrané komodity. Uhlíkové clo počíta s dovozným poplatkom za dovoz cementu, hliníka, hnojív, ocele a výrobkov zo železa a ocele do EÚ, ktorý budú platiť dovozcovia výrobkov z krajín mimo EÚ. Uhlíkové clo bude zavedené aj na importovanú elektrinu.
- Dosiahnutie uhlíkovej neutrality v sektore využívania pôdy, lesného hospodárstva a poľnohospodárstva už v roku 2035. Po tomto roku by malo poľnohospodárstvo vykazovať negatívne hodnoty emisií uhlíka, a teda čistiť ovzdušie od uhlíka.
- Vytvorenie nového Sociálno-klimatického fondu, ktorý bude slúžiť na riešenie sociálnych vplyvov vyplývajúcich z obchodovania s emisiami najmä v sektore budov a doprave.
Pozitívne zmeny na Slovensku
Podľa odhadov Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) by v roku 2030 celková spotreba energie v SR vďaka implementácii balíka mala byť nižšia o viac ako 4 % oproti referenčnému scenáru. Najväčší rozdiel by mal nastať v importe energie, ktorý by mal byť v roku 2030 nižší až o 18 %. Produkcia primárnej energie by mala byť vyššia o 15 % oproti referenčnému scenáru.
Spolu s obnoviteľnými zdrojmi by Slovenská republika mohla dosiahnuť takmer 90 % bezemisnej výroby elektrickej energie a elektrická energia z fosílnych palív by mala mať v roku 2030 podiel 10 až 12 %, čo je 1/2 podielu v roku 2020. Zavedenie uhlíkového cla podporí významné odvetvia domáceho priemyslu. Výroba ocele môže dostať silný stimul pre dlhodobú udržateľnosť. Keďže nebolo možné namodelovať všetky opatrenia, predpokladá sa, že celý balík bude mať ešte väčší pozitívny vplyv.
Balík Fit for 55 cieli na sociálne citlivé oblasti, v ktorých má Slovensko výraznejšie rezervy. Sektory budov, malej energetiky a dopravy sa významne podieľajú na emisiách, pričom v prípade cestnej dopravy tieto emisie kontinuálne rastú. Zároveň je blahobyt domácností citlivý na zmeny cien v týchto oblastiach, keďže ich podiel na výdavkoch domácností je vysoký.
Opatrenia v sektore budov navyšujú podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v spotrebe a zvyšujú energetickú efektívnosť. Okrem zvýšených cieľov energetických úspor bude postupne rásť podiel OZE v elektroenergetike, v tepelnej energetike aj v chladení. Verejný sektor bude viazaný prísnejšími cieľmi a povinne bude obnovovať budovy v súlade so stratégiou dlhodobej udržateľnosti obnovy.
Zdroj: IEP Analýza vplyvov balíka Fit for 55
Páči sa vám, čo píšeme?
Podporiť našu prácu môžete zaslaním SMS, viac sa dozviete v časti O nás.
Odporučte článok známym alebo nás sledujte na našich sociálnych sieťach.
Facebook NašeBio&Eko
Instagram @nasebioeko
Nezabudnite sa prihlásiť pre odber nášho newslettra v pätičke stránky, aby vám neunikli žiadne novinky.
