Uhlíková stopa potravín: rozhoduje ich pôvod alebo to, o aké potraviny ide?

Produkcia potravín je zodpovedná za štvrtinu svetových emisií skleníkových plynov. Zároveň sa často odporúča nákup lokálnych potravín. Vedci vo svojej publikácii v časopise Science prišli na to, že nie je podstatné, odkiaľ potraviny sú, ale o aké potraviny ide.

Ako je to možné?

Dôvodom je, že gro emisií sa nachádza vo výrobe, spracovaní a balení potravín. Doprava zvyčajne tvorí len do 10% celkových emisií potravín, v prípade hovädzieho mäsa je to iba 0,5%.

Výnimkou sú potraviny, ktoré sa prepravujú letecky. Letecká preprava potravín síce tvorí iba 0,16 % na objeme prepravy potravín, ale produkuje viac ako 50 krát viac emisií ako lodná. Preto potraviny, ktoré sa rýchlo pokazia ako špargľa, zelené fazuľky alebo bobuľové ovocie, majú vysokú uhlíkovú stopu.

Aká je uhlíková stopa vybraných potravín?

Vedci potvrdili, že vo všeobecnosti živočíšna strava produkuje viac skleníkových plynov ako rastlinná bez ohľadu na to, kde bola vyprodukovaná. Pre porovnanie výroba 1 kg syra vyprodukuje viac ako 20 kg CO2, bravčové mäso a hydina sú zodpovedné za 6 až 7 kg CO2 na kilogram potraviny. S produkciou hrachu je spojený iba 1 kg CO2 na kilogram hrachu. Produkcia jedného kg hovädzieho mäsa má za následok 21 kg CO2, ak sa využívajú aj vedľajšie produkty ako mlieko z kráv. Pri chove hovädzieho dobytka iba na mäso, stúpne produkcia až na 60 kg CO2 na 1 kg mäsa. Opakom sú orechy, ktoré vytvoria iba 0,3 kg CO2 na 1 kg orechov, keďže počas rastu spotrebúvajú CO2 z ovzdušia, a tak absorbujú takmer rovnaký objem CO2, ako je potrebný na ich spracovanie, balenie a dopravu.

Aké sú všeobecné odporúčania?

K podobnému záveru prišla aj staršia štúdia z USA, ktorá uvádza, že nákup lokálnych potravín zníži CO2 len o 4 až 5 %, pretože väčšina CO2 je vyprodukovaná pri výrobe a spracovaní bez ohľadu na lokalitu, kde sa pestuje. Pravdaže aj s dopravou sú spojené emisie CO2, faktom ale je, že dôležitejšie je, aké potraviny ľudia konzumujú: preto sa oplatí pridať do jedálnička viac rastlinných produktov, menej konzumovať mäso a mliečne výrobky alebo nahradiť hovädzie mäso bravčovým či kuracím.

Súvisiace články:

Článok sme vám priniesli vďaka spolupráci s Inštitútom environmentálnej politiky, ktorého poslaním je poskytovať kvalitné a spoľahlivé analýzy a prognózy v oblasti životného prostredia pre slovenskú vládu a verejnosť.


Páči sa vám, čo píšeme?

Podporiť našu prácu môžete zaslaním SMS, viac sa dozviete v časti O nás.
Odporučte článok známym alebo nás sledujte na našich sociálnych sieťach.
Facebook NašeBio&Eko
Instagram @nasebioeko
Nezabudnite sa prihlásiť pre odber nášho newslettra v pätičke stránky, aby vám neunikli žiadne novinky.