Smeruje EÚ k uhlíkovej neutralite? Najnovšie údaje Eurostatu prezradili viac

Eurostat v závere januára 2022 zverejnil údaje o využívaní obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v jednotlivých ekonomikách EÚ počas roka 2020. A to nielen celkovo, ale aj v prípade hrubej spotreby elektriny, pri teple, ochladzovaní a v doprave. Pre rok 2020 mala zároveň každá krajina stanovený svoj cieľ pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov (v rozpätí 10 až 49 %). V aktuálnej analýze sa Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, pozrela na to, do akej miery sa OZE využívajú na Slovensku a v krajinách EÚ, ako napĺňame zelené ciele, ale i na to, ako môžeme zvýšiť podiel OZE v nasledujúcich rokoch. Analýza vychádza z údajov Eurostatu a Štatistického úradu SR.

„Zeleným“ lídrom EÚ je Švédsko. Pri elektrine má najvyšší podiel OZE Rakúsko

Krajinou s najvyšším podielom energie z obnoviteľných zdrojov na úrovni 60,1 % je Švédsko. Stanovený cieľ 49 %, ktorý bol v rámci EÚ zároveň i najvyšším, táto severská ekonomika spoľahlivo splnila. Vysoký podiel OZE evidovalo Švédsko najmä v prípade hrubej spotreby elektriny (74,5 %) a v prípade tepla a ochladzovania (66,4 %). Pomerne vysoké podiely energie z OZE (nad 40 %) vykázali vo Fínsku a v Lotyšsku. Asi nikoho neprekvapí, že ďalšou krajinou s vysokým podielom (36,5 %) energie z obnoviteľných zdrojov je susedné Rakúsko. V prípade tejto ekonomiky dominuje využívanie obnoviteľných zdrojov najmä pri výrobe elektriny s rekordným podielom 78,2 %. Vo všetkých spomenutých ekonomikách boli ciele pre rok 2020 stanovené prísne (v rozpätí 34 až 40 %).

Cieľ pre EÚ ako celok bol pre rok 2020 stanovený na úrovni 20 %, čo sa Únii podarilo splniť s hodnotou 22,1%. Pre dosiahnutie cieľa 32 % obnoviteľnej energie na rok 2030 bude ale nevyhnutná transformácia energetického systému v jednotlivých krajinách EÚ. Okrem toho Európska komisia vlani navrhla zmenu a doplnenie smernice o energii z obnoviteľných zdrojov s ambicióznejším cieľom 40 % do roku 2030. A to z dôvodu „pripraviť základ pre naplnenie uhlíkovej neutrality do roku 2050“.

Na Slovensku je podiel energie z OZE vyše 17 %. Za vyspelými krajinami tak zaostávame

V prípade Slovenska bol pre rok 2020 stanovený cieľ 14-percentného podielu OZE. Naša ekonomika tak s hodnotou ukazovateľa na úrovni 17,3 % tento cieľ naplnila. Podiel energie z obnoviteľných zdrojov pri hrubej spotrebe elektriny predstavoval 23,1 %, pri spotrebe tepla 19,4 % a v doprave 9,3 %. Na prvý pohľad dobrá správa má však háčik. Podrobnejšia analýza obnoviteľných zdrojov využívaných na Slovensku odhaľuje totiž určité slabiny. Napríklad, do OZE sú zarátané aj domy vykurované drevom či štiepkou. To ale viacerí odborníci na obnoviteľné zdroje považujú za nie šťastný prístup, keďže ide o suroviny produkujúce významné množstvo emisií – navyše bez použitia sofistikovanejších filtračných technológií.

Podľa údajov Štatistického úradu SR predstavovala na Slovensku hrubá výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov 7 279 GWh. Najväčším, viac ako dvojtretinovým podielom (67,2 %), sa o to pričinili vodné elektrárne. Nasledovalo drevo (vrátane drevného odpadu a ostatného tuhého odpadu) s podielom 15,4 %. Solárna fotovoltika tvorila z OZE pri výrobe elektriny podiel 9,1 %, bioplyny rovných sedem percent. Hrubá výroba tepla z OZE v roku 2020 predstavovala 6 518 TJ. Najviac sa na nej podieľalo, až 82,8 %, drevo (vrátane drevného a ostatného tuhého odpadu). Nasledovali bioplyny s podielom 11,1 %. Energetické zhodnotenie priemyselného a mestského odpadu tvorilo 3,1 percentný podiel, geotermálne výhrevne 2,8 %. 

Slovensko má potenciál pre vyšší podiel OZE. Jednou z možností je geotermálna energia

V nasledujúcich rokoch bude musieť aj Slovensko ako člen EÚ zvyšovať podiel energie z obnoviteľných zdrojov. Dobrou správou je, že potenciál na to naša krajina má. Popri dreve, bioplyne či energie z vody a slnka môže byť v nasledujúcich rokoch vhodnou možnosťou napríklad dosiaľ naplno nevyužívaná geotermálna energia. Naša krajina sa totiž nachádza z veľkej časti na horninovom podloží, ktoré získavaniu „energie zo zeme“ doslova praje.

Na Slovensku potenciál geotermálnej energie potvrdzujú zrealizované projekty, ako aj hydrogeologické merania a prieskumy naprieč územím. „Geotermálna energia sa vo svete využíva na výrobu elektriny, tepla a chladu, všetky tieto spôsoby využitia sú aplikovateľné aj u nás. Na rozdiel od slnka či vetra ide o zdroj nezávislý od vonkajších vplyvov – je k dispozícii nepretržite 24 hodín denne bez výrazných výkyvov a aj preto sa považuje za jeden z najspoľahlivejších zdrojov z pohľadu stability elektrizačnej sústavy, ako aj bezpečnosti dodávok energie.“ hovorí odborník na geotermálnu energiu Michal Mašek. Benefity tohto druhu OZE sú zrejmé, nakoľko ide o udržateľný zdroj energie s minimálnymi prevádzkovými nákladmi, ktorý je zároveň ohľaduplný k životnému prostrediu.

Na Slovensku bol stanovený energetický potenciál geotermálnych vôd na 5 538 MWt, pričom dnes z neho využívame len zhruba 2 %. „Pri väčšom využívaní geotermálnej energie by sme mohli ekologickým teplom a elektrinou zásobovať desiatky tisíc domácností,“ dodáva M. Mašek s tým, že Slovensku zatiaľ chýba ucelená stratégia, ako na národnej úrovni geotermálny potenciál územia zhodnotiť, respektíve koncepcia investičnej podpory zo strany štátu, ktorá by pomohla naštartovať nové súkromné projekty. Na Slovensku máme aktuálne 4 lokality, kde sa vyrába teplo z geotermálnej energie pre účely centrálneho zásobovania teplom (Sereď, Galanta, Veľký Meder a Šaľa). Do fázy realizácie sa aktuálne dostali projekty v Kežmarku a Čižaticiach, v prípravnej etape je tiež obnovený projekt Ďurkov, kde je akcionárom štát. Realizovať sa majú aj investičné zámery v okolí Žiaru nad Hronom a Prešova, kde sa – na Slovensku pilotne – počíta aj s výrobou elektrickej energie z geotermálnych zdrojov.

Ktoré európske krajiny sú lídrami vo využívaní geotermálnej energie?

Európskymi lídrami vo výrobe geotermálnej elektriny sú Turecko, Taliansko a Island. Tieto tri ekonomiky sa podieľajú na celkovom výkone Európy až 97 %. Geotermálne elektrárne ale nájdeme aj v Nemecku, Portugalsku, Chorvátsku, Francúzsku, Maďarsku, Rakúsku a Rumunsku.

Ešte častejšie sa geotermálna energia v Európe využíva na výrobu tepla a chladu pre budovy či v priemysle, službách a poľnohospodárstve. Európskym lídrom v prípade geotermálneho vykurovania a výroby chladu je Island. Potenciál energie zo zeme v Európe potvrdzuje i fakt, že v najbližších rokoch majú pribudnúť viac ako dve stovky nových zariadení. Najväčší prírastok zariadení geotermálneho vykurovania či výroby chladu sa očakáva vo Francúzsku, v Nemecku, ale i v susednom Poľsku.


Páči sa vám, čo píšeme?

Podporiť našu prácu môžete zaslaním SMS, viac sa dozviete v časti O nás.
Odporučte článok známym alebo nás sledujte na našich sociálnych sieťach.
Facebook NašeBio&Eko
Instagram @nasebioeko
Nezabudnite sa prihlásiť pre odber nášho newslettra v pätičke stránky, aby vám neunikli žiadne novinky.