Európska únia urobila krok, ktorý môže zásadne zmeniť fungovanie módneho priemyslu. Od roku 2026 už nebude možné v EÚ legálne ničiť nepredané oblečenie a obuv. Zároveň budú veľké firmy povinné zverejňovať, koľko nepredaných kusov skončilo ako odpad a prečo.
Ide o súčasť nového nariadenia Ecodesign for Sustainable Products Regulation (ESPR), ktoré posilňuje obehové hospodárstvo a obmedzuje plytvanie zdrojmi. Opatrenie je konkrétnou odpoveďou na dlhodobo kritizovanú prax módneho sektora a to likvidovanie úplne nových, nepoškodených produktov len preto, že sa nepredali.
Prečo sa vôbec ničili nové veci?
Znie to absurdne, no realita bola roky takáto: časť značiek radšej zničila prebytočné zásoby, než by ich predala so zľavou, darovala alebo spracovala iným spôsobom. Dôvody boli rôzne – ochrana značky, logistika, náklady na skladovanie či obavy zo „znehodnotenia“ hodnoty produktu.
Podľa údajov Európskej komisie sa odhaduje, že 4 až 9 % textilných výrobkov uvedených na trh sa nikdy nepredá. Ide o milióny kusov oblečenia a obuvi ročne a obrovské množstvo zbytočne využitej energie, vody, materiálov aj práce.
Textilný priemysel je pritom už dnes jedným z najviac environmentálne zaťažujúcich odvetví. Každý vyhodený kus predstavuje nielen odpad, ale aj zbytočné emisie CO₂ a tlak na prírodné zdroje.
Koľko oblečenia sa v Európe zničí ešte pred použitím?
Rozsah problému je väčší, než by sa mohlo zdať. Podľa údajov European Environment Agency (EEA) sa v Európskej únii každoročne zničí spomínaných 4 až 9 % všetkých textilných výrobkov uvedených na trh ešte pred ich prvým použitím. V prepočte to predstavuje približne 264 000 až 594 000 ton textilu ročne, ktorý sa nikdy nedostal k zákazníkovi. Ide o takzvaný „deadstock“ – nové, nepredané zásoby, ktoré končia ako odpad.
Európska komisia zároveň odhaduje, že likvidácia a ničenie nepredaného textilu sa podieľa na približne 5,6 milióna ton emisií CO₂ ročne. To je množstvo porovnateľné s ročnými emisiami menšej európskej krajiny. Každý zničený kus pritom predstavuje nielen materiálnu stratu, ale aj zbytočne spotrebovanú vodu, energiu a ľudskú prácu.

Čo presne nové pravidlá prinášajú?
Nariadenie Ecodesign for Sustainable Products Regulation zavádza dve kľúčové zmeny:
1. Zákaz ničenia nepredaného textilu a obuvi
Veľké spoločnosti už nebudú môcť likvidovať nepredané odevy, doplnky a obuv. Zákaz začne platiť od 19. júla 2026. Stredne veľké podniky dostanú prechodné obdobie do roku 2030. Malé a mikropodniky majú výnimku. Výnimky budú existovať len vo výnimočných prípadoch, napríklad ak je výrobok poškodený, predstavuje bezpečnostné riziko alebo nespĺňa zákonné požiadavky.
2. Povinné zverejňovanie údajov o vyradenom tovare
Firmy budú musieť transparentne informovať o tom, koľko nepredaných výrobkov vyradili, aký bol dôvod vyradenia a ako s nimi naložili.
Tieto údaje budú musieť byť zverejnené v jednotnom formáte, aby boli porovnateľné naprieč členskými štátmi EÚ. Povinnosť reportovania sa začne uplatňovať od roku 2027.
Čo to znamená pre módny priemysel?
Toto opatrenie vytvára tlak na zmenu biznis modelov. Rýchla móda postavená na nadprodukcii a krátkych životných cykloch sa dostáva pod čoraz väčší drobnohľad.
Značky budú musieť:
- presnejšie plánovať výrobu,
- zlepšiť predikcie dopytu,
- investovať do resale modelov, darovania, opráv či recyklácie,
- prehodnotiť logistiku a skladovanie.
Zverejňovanie údajov zároveň vytvorí reputačný tlak. Ak bude firma každý rok priznávať tisíce zničených kusov, môže to ovplyvniť jej obraz u zákazníkov aj investorov. Transparentnosť sa tak stáva novou normou.
A čo to znamená pre spotrebiteľa?
Pre nás ako zákazníkov je to dôležitý signál. EÚ jasne hovorí, že éra bezbrehej nadprodukcie by sa mala skončiť. Zároveň to otvára otázky:
Budú značky vyrábať menej a kvalitnejšie? Zvýšia sa ceny, keď sa obmedzí „nadprodukčný vankúš“? Posilní sa second-hand a prenájom oblečenia?
Legislatíva sama o sebe svet nezmení. No nastavuje rámec, ktorý môže podporiť posun smerom k trvácnejším produktom, opraviteľnosti a dlhšiemu používaniu vecí.

Súvisí to s väčšou stratégiou EÚ
Zákaz ničenia nepredaného textilu nie je izolované opatrenie. Je súčasťou širšej transformácie v rámci Európskej zelenej dohody a akčného plánu pre obehové hospodárstvo.
Okrem zákazu likvidácie sa postupne zavádzajú aj:
- prísnejšie pravidlá proti greenwashingu,
- požiadavky na odolnosť a opraviteľnosť výrobkov,
- pripravovaný digitálny pas produktu, ktorý má niesť informácie o pôvode a zložení výrobku.
Cieľ je jasný: aby produkty boli navrhované tak, aby vydržali dlhšie, dali sa opraviť a nakoniec recyklovať.
Bude to fungovať?
Každá regulácia prináša aj otázniky. Kritici upozorňujú na možné obchádzanie pravidiel, napríklad presun zásob mimo EÚ. Iní poukazujú na administratívnu záťaž pre firmy.
Na druhej strane, bez tlaku zhora sa systém mení len veľmi pomaly. Povinné zverejňovanie dát môže byť silným nástrojom. Transparentnosť totiž často vedie k reálnej zmene správania.
Ak sa podarí znížiť nadprodukciu a podporiť zmysluplnejšie nakladanie s nepredaným tovarom, pôjde o významný krok smerom k zodpovednejšej móde.
Zdroj:
Európska komisia – informácie k nariadeniu Ecodesign for Sustainable Products Regulation (ESPR)
European Environment Agency (EEA) – údaje o ničení nepredaného textilu v EÚ
Aby vám neunikol žiadny náš článok, odporúčame vám prihlásiť sa k odberu nášho newslettra v spodnej časti stránky.

