Ročne vyhodíme milióny ton ovocia a zeleniny len preto, že sú „škaredé“ + ďalšie zaujímavosti o potravinovom odpade

Plytvanie potravinami je problém prítomný po celom svete. V súčasnosti trpí viac ako 800 miliónov ľudí ťažkou podvýživou, čo je hrozivá štatistika, keď pomyslíme, že sa jedna tretina všetkého jedla určeného na ľudskú spotrebu vyhodí.

Plytvanie potravinami negatívne ovplyvňuje životné prostredie, ekonomiku, potravinovú bezpečnosť a výživu. Úspešné zvládnutie tejto problematiky zostáva veľkou výzvou aj v nasledujúcich rokoch. Tu je 13 zaujímavých faktov o plytvaní potravinami, ktoré potrebujete vedieť.

1. Zhruba jedna tretina vyrobených potravín, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu, sa každý rok vyhodí alebo stratí. V číslach rozprávame približne o 1,3 miliarde ton jedla v hodnote 1 bilióna USD. To stačí na nakŕmenie 3 miliárd ľudí. Potravinami, ktorými v súčasnosti v Európe plytváme, by sme nasýtili 200 miliónov ľudí, v Latinskej Amerike a v Afrike 600 miliónov ľudí. Ak by sme zachránili len 25 % potravín, ktorými sa v súčasnosti celosvetovo plytvá, stačilo by to na nakŕmenie 870 miliónov ľudí na celom svete.

2. Na Slovensku sme v roku 2020 vytvorili 456 tis. ton potravinového odpadu. V prepočte na jedného obyvateľa tak ide o 83 kg takéhoto odpadu. Domácnosti z neho vyprodukovali až 78 %, t. j. 65 kg na obyvateľa.

3. Podľa Eurostatu najviac potravinového odpadu pripadá na jedného Cyperčana a to až 397 kg. Nasleduje Dánsko (221 kg na obyvateľa), Grécko (191 kg na obyvateľa) a Portugalsko (184 kg na obyvateľa). Naopak, najmenej takéhoto odpadu pripadá na hlavu v Slovinsku (68 kg) a v Chorvátsku (71 kg).

4. Ak vezmeme do úvahy všetky zdroje používané na pestovanie potravín, potravinový odpad využíva až 21 % sladkej vody, 19 % hnojív, 18 % ornej pôdy a 21 % objemu skládok.

5. Strata potravín a plytvanie predstavujú približne 4,4 gigatony emisií skleníkových plynov ročne. Ak by plytvanie potravinami bolo krajinou, bolo by tretím najväčším producentom skleníkových plynov po Číne a USA.

6. Rozdelenie podľa skupín potravín, straty a odpad za rok predstavujú približne 30 % pre obilniny, 40 – 50 % pre okopaniny, ovocie a zeleninu, 20 % pre olejnaté semená, mäso a mliečne výrobky a 35 % pre ryby.

7. Nielen na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách EÚ, vzniká potravinový odpad prevažne v domácnostiach. Najčastejšie ide o chlieb a pečivo, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj o nerozbalené potraviny.

8. Na maloobchodnej úrovni sa plytvá veľkým množstvom potravín, pretože sa kladie dôraz na vzhľad, polovica všetkých produktov sa v USA vyhodí, pretože sa považujú za príliš „škaredé“ na to, aby sa dali zjesť; to predstavuje 60 miliónov ton ovocia a zeleniny. Kvôli štandardom kvality, ktoré kladú prílišný dôraz na vzhľad, plodiny niekedy zostávajú nepozberané a hnijú.

9. Na Slovensku má prístup k potravinám drvivá väčšina Slovákov, avšak poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre takmer 12 % (634 tisíc) obyvateľov. Tento problém sa najviac týka starších ľudí žijúcich osamotene alebo domácností jedného dospelého s maloletými deťmi.

10. Podľa prieskumu spoločnosti Respect Food 63 % ľudí nepozná rozdiel medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti. Potraviny s dátumom spotreby podliehajú skaze a musia sa skonzumovať pred týmto dátumom. Potraviny s dátumom minimálnej trvanlivosti môžete konzumovať aj po uvedenom dátume, treba však pred konzumáciou zhodnotiť ich vlastnosti.

11. Priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 – 150 eur, vyplýva to z analýzy spoločnosti Wood&Company.

12. V Európe sa 40 – 60 % ulovených rýb vyhodí, pretože nespĺňajú normy kvality supermarketov.

13. V USA je organický odpad najväčším zdrojom emisií metánu, čo je skleníkový plyn, ktorý má 80- krát väčšiu otepľovaciu silu ako oxid uhličitý.

Tieto fakty nám hovoria, že musíme znížiť množstvo potravinového odpadu, ktorý produkujeme, alebo sa aspoň naučiť, ako znovu rozumne využiť zvyšky jedla na nakŕmenie ľudí a zvierat alebo na výrobu energie a kompostu, aby sme uzavreli kolobeh živín.