Aké sú možnosti zadržiavania a obnovy dažďovej vody v krajine?

Vplyv klimatickej zmeny sa v posledných rokoch stal zrejmým, čo je ľahko preukázateľné zvýšením priemerných globálnych teplôt. Napriek tomu, že je tento fenomén dobre vedecky zdokumentovaný, stále je toho ešte veľa, čo je potrebné objaviť. Klimatické zmeny môžu byť najľahšie preukázané prostredníctvom úlohy vody : obdobia sucha na jednej strane a silné zrážky a záplavy na strane druhej, pričom oba extrémy majú rastúcu frekvenciu a intenzitu. Tieto extrémy ovplyvňujú poľnohospodárstvo, zásobovanie pitnou vodou a v konečnom dôsledku aj ľudské zdravie.

Človek pretvára lesnú krajinu na poľnohospodársku klčovaním lesov. Poľnohospodársku krajinu pretvára na svoje sídla asfaltovaním, zastrešovaním a kanalizovaním zemského povrchu. Toto pretváranie, predovšetkým kanalizovanie dažďovej vody z krajiny, prináša so sebou riziká obmedzenej akumulácie vôd v krajine, znižuje výpar do atmosféry a zvyšuje odtok dažďových vôd do potokov, riek a oceánov. Intenzita skanalizovania dažďovej vody z kontinentov je rozdielna. Závisí od populačnej hustoty, rozlohy a štruktúry poľnohospodárskej a urbánnej krajiny, ale najmä od citlivosti zaobchádzania s ňou. Možno povedať, že úpravy poškodzujú krajinu vtedy, keď nezohľadňujú výpadok vody potrebnej pre vegetáciu, výpar a vsakovanie na pretváraných územiach. Voda z  mračien tak vo veľkej miere spadne v  horských chladnejších oblastiach, kde vznikajú tragické povodňové vlny. Tie zasahujú aj nížinné poľnohospodársko-urbánne oblasti, napriek tomu, že v týchto oblastiach takmer nezaprší. Poruchy v počasí sa prejavujú aj náhlymi zmenami počasia, častejšími extrémami, časovou a priestorovou zmenou rozdelenia zrážok, extrémnymi prívalovými dažďami, veternými smršťami a extrémnym suchom.

Jadrom praktického riešenia zníženia extrémov v počasí je dôsledná realizácia plošných opatrení na zadržiavanie dažďovej vody v krajine. Ide o opatrenia, ktoré zamedzujú povrchovému odtoku dažďovej vody z krajiny a zlepšujú vodnú bilanciu územia. Opatrenia sú totožné s protieróznymi opatreniami a zachytávaním dažďa na mieste, aby sa obmedzilo spájanie kvapiek dažďa do nekontrolovateľného povodňového prúdu. Sú to jednoduché opatrenia v teréne, ktoré sa podobajú procesom krajinného plánovania a modelovania krajiny.

Technické opatrenia predstavujú vsakovacie priekopy po vrstevniciach (pozdĺžne plytké rigoly), využitie svahových depresií ako vsakovacích a vodozádržných plôch, budovanie depresií, vsakovacích jám, drobné prehrádzky, resp. stupne na vodných tokoch, bystrinách, v roklinách či v stržiach, využívanie meandrov vodných tokov a slepých ramien, objekty na líniových ochranných hrádzach na vypúšťanie vôd do záplavového územia, budovanie malých vodných nádrží a rybníkov, hradenie bystrín a protierózne opatrenia v lesoch.

Hrádzky

Hrádzky je vhodné budovať v eróznych roklinách a ryhách, roklinách, v drobných tokoch, v tokoch, ktoré periodicky vysychajú. Veľkosť, typ a rozostupy hrádzok vychádzajú z charakteristiky reliéfu v údolniciach a v eróznych ryhách. Všeobecne platí postup, že pri kaskádovom stavaní hrádzok sa začína vždy na najvyššom bode. Okrem už skôr uvedených skutočností sa na vzniku povodňových rizík podieľajú aj zanedbané erózne ryhy, rokliny a výmole. Je potrebné staré výmole a erózne ryhy revitalizovať. Najvhodnejším opatrením pre rokliny a erózne ryhy sú prekladané hrádzky z konárov a drobného dreva, ktorého je v roklinách dostatok. Výhodou tohto riešenia je, že hrádzky sa rýchlo zanesú sedimentmi a drevo v sedimentoch sa zakonzervuje a vydrží niekoľko desaťročí. Hrádzky sa tak stanú umelými nivami, ktoré budú zadržiavať dažďovú vodu počas každej zrážky. Vytvorením kaskády prekladaných hrádzí sa stabilizujú erózne ryhy a rokliny. Dno roklín sa zodvihne, čo bude zároveň pôsobiť ako prevencia pred zosuvmi a ďalším prehlbovaním dna roklín a eróznych rýh. V sedimentoch sa budú vytvárať zásoby vôd, lebo tieto sedimenty budú počas zrážok napájané dažďovou vodou, ktorá sa v nich bude akumulovať. Na sedimentoch hrádzí vznikne nový porast, čo významným spôsobom prispeje k obnove a dobrej kondícii porastov.

Hrádzky sa delia na:

  • Kolové : je vhodné ich umiestňovať do lokalít, v ktorých prebieha intenzívna ťažba dreva.
  • Kamenné sypané hrádzky : kde je prebytok miestneho kameňa a sypú sa do výšky 1m.
  • Zrubové hrádzky : sú vhodné do suchých roklín väčších rozmerov, kde je dostatok miestneho materiálu.
  • Gabiónové hrádzky : sú vhodné na periodicky vysychajúcich roklinách i  na drobných bezvýznamných vodných potôčikoch.
prírodná hrádzka/foto: Radoslav Gont

Odrážky

Odrážky sú najvhodnejším opatrením na lesné a poľné cesty a na zvážnice. Najvhodnejšie odrážky na cestách sú typizované tak, aby ku každej odrážke bola zrealizovaná vodozadržná jama. Dôležité však je, aby voda z odrážky neodtekala do rokliny, či priamo do potoka, ale bola zbieraná do vodozádržných jám, z ktorých bude presakovať do porastu. Odrážky na lesných a poľných cestách sa odporúčajú osadzovať v rozostupoch 40 m. Odrážky sú zhotovené z rôznych materiálov, najmä dreva, poprípade aj z kovu. Odporúča sa používať miestny materiál, ktorého je v lokalitách dostatok. Princíp odrážky je zabezpečovanie odtoku dažďovej vody do zasiakavacej jamy, kde sa voda hromadí a následne vsakuje do podložia krajiny. Vsakovací priestor zároveň obmedzuje eróziu pôdy najmä, ak je tento priestor kombinovaný s vyložením kameňom pod vyústením odrážky. Na miestach, kde je to možné, je vhodné vybudovať odrážky vytvorením malej depresie na ceste a jej vysypaním kameňom. Odrážky musia byť v miernom sklone v smere odtoku vody, aby dochádzalo v čo najväčšej miere k ich samočisteniu. Nevyhnutnou podmienkou fungovania vybudovanej siete odrážok je ich údržba a čistenie.

kamenná hrádzka/foto: Radoslav Gont

Vrstevnicové zasakovacie pásy

Vrstevnicové zasakovacie pásy sa využívajú pri obrábaní poľnohospodárskej krajiny, hlavne ornej pôdy. V  zmysle Európskej poľnohospodárskej politiky je potrebné vynechať z poľnohospodárskej krajiny minimálne 5% plochy na mimo produkčne funkcie poľnohospodárskej krajiny. Odporúčaná hĺbka zasakovacích pásov je do 1,2 metra. Pásy je vhodné realizovať na rozhraní poľnohospodárskej krajiny a lesa. Takýmto riešením bude zadržaná dažďová voda zavlažovať koreňovú zónu lesných ekosystémov. Tento typ opatrení prinúti poľnohospodárov orať po vrstevnici a nie po spádnici. Toto navrhované riešenie zásadným spôsobom podporí udržiavanie živín a tvorbu humusu v pôde poľnohospodárskej krajiny. Sprievodnou zeleňou by sa mali vysadiť aj vsakovacie jamy na lúkach a pasienkoch. Zeleň zatraktívni krajinu a  zároveň vytvorí dostatok únikových plôch pre drobnú zverinu.

kamenná hrádzka/foto: Radoslav Gont

Vsakovacie jamy v lesopoľnohospodárskej krajine

Vsakovacie jamy sú ekostabilizačné prvky v  poľnohospodárskej krajine, ktoré prispievajú k zvyšovaniu zásob podzemných vôd, ale sú aj významným revitalizačným prvkom v lesopoľnohospodárskej krajine, ktoré zbierajú dažďovú vodu z poľnohospodárskej krajiny. Zvýšeným výparom vody z  mokradí postupne ozdravujú mikroklímu. Vsakovacie jamy významne prispievajú napríklad aj k  tvorbe rosy v krajine, čo v je suchých obdobiach významným prínosom pre udržiavanie vlahy v  poľnohospodárskej krajine. A v neposlednom rade slúžia k preventívnym opatreniam pred suchom, z ktorého vznikajú riziká požiarov. Výber lokalít na vybudovanie vsakovacích jám je potrebné starostlivo zvážiť, tak aby to korešpondovalo s celkovým strategickým zámerom zatraktívnenia danej lokality.

Človek nemôže neobmedzene pretvárať a odvodňovať krajinu bez vplyvu na lokálne zrážky, úrodnosť pôdy a  tepelný režim krajiny. Ak chceme mať vyrovnané zrážky nad pevninou, treba zabezpečiť stály výpar z pevniny. Realizáciou spomínaných opatrení sa odstraňujú niektoré príčiny nepriaznivých klimatických zmien spôsobených ľudskou činnosťou. Tým sa vytvoria lepšie životné podmienky a prostredie pre budúce generácie, pričom sa nebude znižovať prírodný potenciál územia a zachovajú sa ochranné a autoregulačné funkcie ekosystémov.

budovanie vsakovacích pásov/foto: Radoslav Gont

Autor: Mgr. Radoslav Gont, konateľ spoločnosti Envi-CARE GR s.r.o., ktorá poskytuje komplexné odborné poradenstvo v oblasti životného prostredia. Prioritou je poradenstvo v oblasti odpadového hospodárstva na úrovni samospráv (miest a obcí), poradenstvo v oblasti obalov, kde je prioritou splnomocnený zástupca zodpovedajúci za plnenie všetkých povinností výrobcu vyhradeného výrobku, ktorý nemá sídlo v Slovenskej republike a uvádza svoje výrobky na trh Slovenska, a poradenstvo v oblasti environmentálneho auditu a environmentálnych manažérskych systémov podľa platných ISO noriem.


Páči sa vám, čo píšeme?

Podporiť našu prácu môžete zaslaním SMS, viac sa dozviete v časti O nás.
Odporučte článok známym alebo nás sledujte na našich sociálnych sieťach.
Facebook NašeBio&Eko
Instagram @nasebioeko
Nezabudnite sa prihlásiť pre odber nášho newslettra v pätičke stránky, aby vám neunikli žiadne novinky.