Internet nám už dnes umožňuje sťahovať hudbu, streamovať videá, posielať správy na opačný koniec planéty… Môžeme vďaka nemu zostať v kontakte aj na veľké vzdialenosti. Možno ste si to neuvedomili, ale aj naše online návyky majú vplyv na životné prostredie. Je to kvôli uhlíkovej stope, ktorú elektronické zariadenia zanechávajú. V tomto článku sa zameriame konkrétne na uhlíkovú stopu e-mailu.
Ako letecká preprava
Samozrejme, že sú aj väčšie ryby v rybníku ekologických problémov, ale je dobré vedieť, že ani také posielanie e-mailov nie je pre prírodu len tak úplne “zadarmo.” Podľa odhadov britských vedcov uhlíková stopa našich elektronických zariadení, internetu a systémov, ktoré ich prevádzkujú, predstavuje približne 3,7% celosvetových emisií skleníkových plynov. Je to podobné množstvu, aké produkuje letecký priemysel na celom svete, vypočítal to Mike Hazas, výskumník z Lancaster University. Predpokladá sa, že tieto emisie sa do roku 2025 zdvojnásobia.
Energia, na ktorú nemyslíte
Pravdepodobne ste dnes už dostali niekoľko e-mailov a na zopár ste aj odpovedali. Emisie uhlíka nie sú asi prvou vecou, na ktorú myslíte, keď kliknete na ikonu odoslať. Čo všetko je za tým, aby ste mohli odoslať elektronickú správu? V prvom rade, ak chcete posielať alebo prijímať e-maily, váš počítač, telefón alebo tablet potrebuje elektrický zdroj nabíjania, aby fungoval. Nevyhnutné je tiež pripojenie na internet. Nezabúdajte tiež na to, že každý jeden e-mail zaberá miesto v dátových centrách. Servery spotrebujú určitú elektrickú energiu na jeho dočasné uloženie, kým ho odošlú ďalej. Následné skladovanie súborov vyžaduje prevádzku obrovských, energeticky náročných dátových centier. Všetky tieto kroky využívajú energiu, ktorá vytvára uhlíkovú stopu pri svojej výrobe. V skratke, e-mail využíva elektrickú energiu na svoje napísanie, sieťové pripojenie, prenos, zobrazenie aj uloženie.
Pozrime sa na to v číslach
Klasický e-mail je zodpovedný za 4g emisií CO₂. Ak má obrazovú prílohu, vyžaduje si väčšie úložisko, jeho prenos trvá dlhšie, takže uhlíková stopa narastie v priemere na 50g. Spamové e-maily väčšinou automaticky odstraňujú e-mailové servery skôr, ako si ich vôbec všimnete, takže “necestujú” tak ďaleko a každý vyprodukuje zhruba 0,3g CO₂. Podľa magazínu Science Focus priemerný človek (ak hovoríme o krajinách s rozvinutou ekonomikou) za rok pridá 136kg CO₂ k svojej uhlíkovej stope len z e-mailov, ktoré posiela a prijíma. To zodpovedá asi 320 km najazdených autom navyše. Globálne používanie e-mailu generuje asi toľko CO₂ ako ďalších sedem miliónov áut na cestách. Jeden kilometer jazdy autom sa rovná približne odoslaniu 65 e-mailov.
A ešte iné zaujímavé čísla
Spomínaný profesor z Lancaster University Mike Berners-Lee odhaduje, že v roku 2020 používatelia e-mailov odoslali viac ako 306 miliárd e-mailov, pričom takmer 50 % z nich boli spamy. Väčšina z nich sa k vám ani nedostane, pretože antispamový filter vo vašej e-mailovej schránke robí dobre svoju prácu a bráni tomu, aby nežiaduci spam vôbec upútal vašu pozornosť. Tieto neviditeľné správy však stále využívajú elektrickú energiu pri svojom putovaní. Profesor Berners-Lee tiež odhaduje, že v roku 2020 bolo každý deň odoslaných a prijatých približne 306,4 miliardy e-mailov, očakáva sa, že toto číslo vzrastie na viac ako 376,4 miliardy správ denne do roku 2025. Podľa The Good Planet má priemerný Američan okolo 500 neprečítaných, väčšinou nevyžiadaných, e-mailov. Ak predpokladáme, že každý takýto spamový e-mail znamená 0,3 gramu CO₂, je to 150 gramov oxidu uhličitého navyše na každého občana USA. Skúste si po prečítaní článku pozrieť svoj priečinok Spam (Nevyžiadaná pošta) čo tam objavíte.
Mazanie ako riešenie? Má to háčik
Ak by každý vymazal iba 10 spamových e-mailov, mohol by ušetriť 172 500 gigabajtov úložného priestoru a približne 55,2 milióna kilowattov energie. Ale! Na mazanie e-mailov je potrebné opäť používanie počítača, siete, serverov… Je to z environmentálneho hľadiska pomerne nákladné. Skutočným riešením je teda predovšetkým posielať a prijímať menej elektronických správ.
Čo môžem urobiť?
Nie, nemusíte sa vrátiť k poštovým holubom, stačí ak budete k e-mailom pristupovať viac zodpovedne, viac ekologicky:
- V rámci jednej firmy, (ak nemáte pobočku v Tokiu), sa môžete zdvihnúť zo stoličky a povedať kolegovi osobne to, čo mu chcete napísať. Takéto stretnutie je dobré pre vaše fyzické aj duševné zdravie, ako aj pre celkovú produktivitu na pracovisku.
- Odhláste sa z newslettrov, ktoré nečítate, zrušte odber všetkých nevyžiadaných e-mailov, zníži to vašu uhlíkovú stopu, aj stopu odosielateľa.
- Priebežne odstraňujte e-maily, ktoré už nepotrebujete. Ukladanie e-mailov takisto spotrebúva elektrickú energiu.
- Odstráňte veľké súbory v e-mailoch: fotografie, videá, inštalácie softvéru atď.
- Píšte stručné emaily, dlhé správy s prílohami produkujú 12-krát viac emisií uhlíka.
- Čítajte si po sebe, dôkladne všetko kontrolujte, pozor na preklepy alebo chýbajúce prílohy, aby ste sa vyhli potrebe odoslania následného e-mailu.
- Pošlite správu iba tým, ktorí naozaj potrebujú informácie, ktoré posielate. Nemusíte dávať zbytočne do kópie svojho šéfa, šéfa svojho šéfa a šéfa šéfovho šéfa…
- Namiesto pridávania prílohy odkazujte na súbory alebo informácie online.
- Zaraďte do svojej týždennej rutiny nový ekologický zvyk: na konci týždňa si upracte e-mailové schránky.
- Vypnite si e-mailové upozornenia zo sociálnych sietí ako Facebook, LinkedIn a Twitter. Je možné ich deaktivovať, pokiaľ ich skutočne nepotrebujete.
Čo stojí prírodu menej
Odoslanie textovej správy, SMS, je pravdepodobne najekologickejšou alternatívou ako zostať s niekým v kontakte. Textová správa vytvára iba 0,014 g CO₂. Odhaduje sa, že jeden tweet má uhlíkovú stopu 0,2 g CO₂, zatiaľ čo odoslanie správy cez aplikáciu ako je napríklad WhatsApp alebo Facebook Messenger vyprodukuje len o niečo menej uhlíka ako odoslanie e-mailu. Opäť to záleží od toho, čo posielate – gify, emotikony a obrázky majú väčšiu uhlíkovú stopu ako obyčajný text. Ak vás téma zaujala, môžete si k nej prečítať viac napríklad v literatúre od spomínaného Mikea Bernersa-Leeho. Venuje sa tejto problematike v tituloch The Carbon Footprint of Everything a How Bad Are Bananas? odkiaľ sme čerpali aj naše dáta. Alebo si pozrite zaujímavé kalkulačky uhlíkovej stopy emailu a spotreby energie vášho počítača.
Titulný obrázok: freepik.com
Páči sa vám, čo píšeme?
Podporiť našu prácu môžete zaslaním SMS, viac sa dozviete v časti O nás.
Odporučte článok známym alebo nás sledujte na našich sociálnych sieťach.
Facebook NašeBio&Eko
Instagram @nasebioeko
Nezabudnite sa prihlásiť pre odber nášho newslettra v pätičke stránky, aby vám neunikli žiadne novinky.
