Od 1. júla 2023 je účinný zákon č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia, ktorý nahradil doterajší zákon o ovzduší. Nová legislatíva reflektuje iniciatívy smerujúce k dosiahnutiu a udržaniu kvality ovzdušia, ktorá nebude mať negatívny vplyv na zdravie ľudí a nebude rizikom pre životné prostredie. V článku sa o. i. venujeme tohtoročnej rozhodovacej praxi v otázke náhrady ujmy spôsobenej znečisteným ovzduším.
Všeobecne k novej legislatíve a k nároku na náhradu ujmy spôsobenej nečistým ovzduším
Nová legislatíva definuje ako dobrú kvalitu ovzdušia úroveň znečistenia nižšiu ako je limitná hodnota (napr. pre oxid uhoľnatý, benzén, PM10), cieľová hodnota (napr. pre ozón, arzén), či záväzok zníženia expozície pre PM2,5. Zákon vymedzuje hodnotenie kvality ovzdušia (Ministerstvom životného prostredia SR cez poverené organizácie a monitorovaciu sieť kvality ovzdušia) a predpokladá aj súčinnosť verejnosti – okresný úrad bude zverejňovať na úradnej tabuli/webovom sídle program ochrany ovzdušia na pripomienkovanie (regionálna a miestna úroveň). Zákon ustanovuje aj sankcie – bude sa jednať o správne delikty či priestupky, pričom výška sankcií sa odvíja o. i. aj od veľkosti zdroja znečistenia ovzdušia.
Nový zákon neupravuje súkromnoprávne nároky na kompenzáciu ujmy spôsobenej porušením limitných hodnôt čistoty ovzdušia. Tieto musia byť uplatnené voči prevádzkovateľom zdroja postupom podľa Občianskeho zákonníka, ktorý predpokladá primerané zadosťučinenie za nepovolený zásah do osobnostných práv jednotlivca a definuje príkladne aj rozsah odškodnenia pri škode na zdraví (bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia).
Aby nárok na náhradu ujmy spôsobenej nečistým ovzduším bol individuálnym poškodeným úspešne uplatniteľný poškodený musí preukázať príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti (nedodržanie limitov čistoty ovzdušia) a ujmou (negatívny dopad na zdravie alebo na kvalitu života poškodeného).
Je vhodné doplniť, že v tomto a nasledujúcom roku sa predpokladá rozsiahlejšia novelizácia európskych noriem upravujúcich znečistenie ovzdušia, vrátane úpravy Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe, ktorá by po úprave mohla garantovať účinnejšiu obranu práv súvisiacich s čistým ovzduším podobným spôsobom ako to predpokladá nedávna Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 z 25. novembra 2020 o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, ktorá posilnila postavenie spotrebiteľov tak, že kvalifikovanému subjektu (spotrebiteľská organizácia) umožňuje vymáhať pre skupinu spotrebiteľov kolektívnu ochranu/odškodnenie o. i. v oblasti ochrany osobných údajov, finančných služieb, cestovného ruchu, atď. Po prijatí takejto legislatívy by vnútroštátna organizácia zameraná na ochranu životného prostredia bola oprávnená vymáhať pre skupinu obyvateľov kolektívnu ochranu/odškodnenie príkladne za to, že prevádzkovateľ zdroja znečistenia v danej lokalite nedodržal zákonné limity.
Rozhodovacia prax v otázke náhrady ujmy spôsobenej kvalitou ovzdušia či v otázke dodržiavania limitov čistoty ovzdušia
Úmerne k tomu ako sa stáva dôležitejšou oblasť tzv. „klimatického práva“, dá sa očakávať aj nárast súdnych sporov súvisiacich s čistotou ovzdušia (počet podnetov a rozsah rozhodovacej praxe môže reflektovať aj stále častejšie akcentovanie agendy ochrany životného prostredia politikmi, odbornou obcou, aj laickou verejnosťou).
Ústavný súd ČR sa tento rok nárokmi na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zníženou čistotou ovzdušia zaoberal dva krát – v náleze zo dňa 23. mája 2023, spis. zn.: I. ÚS 233/23 a v náleze zo dňa 24. januára 2023, spis. zn.: I. ÚS/3226/21. V prvom prípade je problematická nedostatočná praktická implementácia formálne prijatých opatrení v mieste bydliska sťažovateľa (súd čiastočne sťažnosti vyhovel), v druhom prípade je riešené zadosťučinenie za ujmu spočívajúcu v smrti manžela sťažovateľky na rakovinu pľúc (sťažnosti bolo vyhovené, pričom sťažovateľka svoje tvrdenia podporovala epidemiologickou štúdiou, z ktorej vyplýva štatisticky vyššia pravdepodobnosť vzniku ochorenia rakoviny pľúc v lokalite zaťaženej nadlimitným znečistením ovzdušia). Oba prípady bude riešiť ďalej Najvyšší súd ČR, pričom oba sa týkali Ostravska, ktoré z dôvodu lokálneho priemyslu patrí z pohľadu čistoty ovzdušia v Českej republike k najviac znečisteným.
Nedodržanie limitov čistoty ovzdušia v znečistenej lokalite nemusí ale sťažovateľovi automaticky garantovať úspech – viď. Rozsudok ESĽP z 24. marca 2015, sťažnosť číslo: 43961 (Smaltini v. Taliansko), ktorý sa týkal ujmy spôsobenej znečisteným ovzduším v okolí oceliarne, pričom sťažnosť bola odmietnutá z dôvodu, že sa nepodarilo dostatočne preukázať príčinnú súvislosť medzi emisiami z továrne a ochorením (leukémia) (percento výskytu ochorenia v danej lokalite bolo rovnaké ako v iných častiach krajiny).
V rozhodovacej praxi v podobných prípadoch sa teda aj do budúcna dá očakávať kladenie dôrazu na to, aby preukázanie príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a ujmou bolo posudzovaná prísne a aby bola zachovaná vyššia miera dôkazného štandardu (pri znalcoch sa môže preferovať čo najmenšie opieranie sa o pravdepodobnostne formulované závery).
Je potrebné upozorniť aj na rozdiel medzi potenciálnym uplatnením nároku na náhradu ujmy voči prevádzkovateľovi zdroja znečistenia či štátu – Súdny dvor EÚ v Rozsudku zo dňa 22. decembra 2022 vo veci C-61/21 potvrdil, že európske normy o limitných hodnotách pre kvalitu ovzdušia nemajú za cieľ priznať jednotlivcom individuálne práva, ktoré by mohli založiť ich nárok na náhradu škody voči členskému štátu.
Ani štáty sa ale súdnym sporom súvisiacim s čistotou ovzdušia nevyhnú, minimálne na úrovni snahy Európskej komisie o dohľad nad dodržiavaním ustanovených limitov. S tým má skúsenosť aj Slovenská republika – Súdny dvor EÚ rozsudkom z 09. februára 2023 vo veci: C-342/21 konštatoval, že v rokoch 2005 až 2019 Slovenská republika nestanovila vhodné opatrenia na to, aby sa čo najviac skrátilo obdobie, počas ktorého boli denné limitné hodnoty prekračované (aglomerácia Košice, Banskobystrický kraj). Existujú ale aj prípady, kedy sa Komisia v súvislosti s ochranou ovzdušia obrátila na súd predčasne – v Rozsudku zo dňa 16. marca 2023, vo veci: C-174/21 sa Súdny dvor EÚ postavil na stranu Bulharska, keďže Komisia nedostatočne preukázala či boli limitné hodnoty skutočne porušené.
Na to, aby sa limity čistoty ovzdušia dôsledne dodržiavali bude teda potrebné:
1) spoločné úsilie štátu a obyvateľov pri napĺňaní vnútroštátnej legislatívy o ochrane ovzdušia,
2) uplatňovanie práv individuálnych poškodených spôsobom, ktorý bude na vnútroštátnych súdoch vymožiteľný (s dôrazom na riadne preukázanie príčinnej súvislosti medzi porušením limitov a ujmou utrpenou poškodeným),
3) ďalšia normotvorba na európskej a vnútroštátnej úrovni, ktorá posilní kolektívnu ochranu obyvateľov voči prevádzkovateľom zdrojov znečistenia či štátu,
4) dohľad Európskej komisie aj formou žalôb voči členským štátom za preukázateľné porušenia limitov.
Mgr. Peter Bielik, Legal Specialist, L/R/P advokáti, s.r.o.
Predstavenie člena tímu advokátskej kancelárie L/R/P advokáti, s.r.o.
Mgr. Peter Bielik
Peter patrí k dlhoročným členom tímu L/R/P advokáti, s.r.o. V rámci kancelárie sa na pracovnej pozícii Legal Specialist zameriava najmä na právnu oblasť ochrany osobných údajov v súvislosti so Všeobecným nariadením na ochranu osobných údajov (GDPR) – má skúsenosti s prípravou podkladov, aj so zastupovaním klientov v konaniach na Úrade na ochranu osobných údajov SR. Okrem toho poskytoval právne poradenstvo aj v súvislosti právom nehnuteľností (development), podieľal sa na rozsiahlych due diligence, a na zastupovaní klientov pred súdmi či v správnych konaniach (vrátane konaní na Protimonopolným úradom Slovenskej republiky).
Titulný obrázok: freepik.com
