V rámci dlhodobého rozvoja firiem nesmie ísť iba o zisk, ale o UDRŽATEĽNÝ zisk. Navyše, väčšina z nás stále viac dáva prednosť výrobkom, ktoré vznikli tak, aby neubližovali životnému prostrediu. Aj koronakríza zmenila naše priority. Mnohí začali viac premýšľať o životných hodnotách a aj o tom, ako sa ako ľudstvo správame k prírode.
Ruka v ruke so zmenou našich postojov ako spotrebiteľov, sa mení aj svet obchodu. Ako hovorí staré čínske príslovie, „keď fúka vietor zmien, niektorí stavajú úkryty a iní veterné mlyny.“ Prečo v rámci obchodu nezostať stáť a prispôsobiť sa meniacej sa dobe, ukázal seminár, ktorý v septembri usporiadala spolu s partnermi spoločnosť Press21 pod odbornou garanciu Zväzu obchodu a cestovného ruchu ČR.
Ekológia spotrebiteľov zaujíma
Svet aj dianie okolo nás sú v neustálom pohybe a prinášajú so sebou aj zmeny. Okrem životného štýlu nás spotrebiteľov je to aj naše nákupné správanie, ktoré stále viac ovplyvňuje to, za akých podmienok bol produkt alebo služba vyrobená. „Najmä mladí zamestnanci sa začali zaujímať, či je ich firma spoločensky zodpovedná a spotrebitelia sa začali pozerať do košíkov, čo nakupujú,“ konštatuje Tomáš Macků, external affairs director v spoločnosti Ipsos. Tá už 10 rokov vykonáva prieskum, z ktorého výsledkov mimo iného vyplýva, že ľudia ekologickú situáciu pociťujú ako zhoršujúcu sa. Túto skutočnosť v súčasnosti deklaruje deväť z desiatich respondentov, v niektorých prípadoch sa v spoločnosti hovorí dokonca o ekologickej katastrofe.
BLOG: Peniaze sú náš najsilnejší hlas, ktorým môžeme meniť ponuku v našich obchodoch.
Ľudia sú nedôverčiví
Odpovede zo spomínaného prieskumu naznačujú, že pojem „Spoločenská zodpovednosť“ vnímajú respondenti predovšetkým ako ekológiu (39 %), vzťah k zamestnancom a starostlivosť o nich (14 %) a zodpovednosť voči spoločnosti všeobecne (11 %).
Na druhej strane je však spoločenská zodpovednosť vnímaná ako prvoplánová nutnosť a ľudia sú preto k firmám nedôverčiví. Aj napriek tomu takmer polovica populácie udáva, že pri nakupovaní berie spoločenskú zodpovednosť do úvahy a 70 % Čechov dokonca deklaruje, že je ochotných si za takto vyrobený produkt priplatiť. Otázkou však je, či sa tak v skutočnosti správajú. Väčšinou predsa len uprednostnia lacnejší variant.
Takmer polovica ľudí je presvedčená, že pandémia zmení svet navždy a 62 % sa v súvislosti s ňou domnieva, že sa im nejakým spôsobom zmení život. A ako sa správame ako zákazníci? „Ľudia sú vystrašení zo zmien, ktoré sa odohrávajú v tak krátkom čase, zároveň sa však ukazuje, že sú ochotní skúšať nové veci a začínajú preferovať značky, ktoré sa starajú o zdravie spotrebiteľov aj zamestnancov. Karanténa nás posunula o desať rokov dopredu,“ konštatuje Jaroslav Malina, chief digital officer McCANN Prague.
Záujem o životné prostredie zostane
Preferenciami spotrebiteľov zamiešala koronavírusová situácia. Oproti minulosti mierne poklesol záujem o životné prostredie, čo je možné vysvetliť zvýšeným zameraním sa na zdravie jednotlivca. Skoro tri štvrtiny Čechov začali v dôsledku súčasného diania viac premýšľať o hodnotách života a viac než polovica začala premýšľať o témach, o ktorých v minulosti nepremýšľala. Veľká časť (64 %) z nich tiež začala viac šetriť, avšak len tretina začala nejakým spôsobom obmedzovať aktivity na poli spoločenskej zodpovednosti. „Cena za pandémiu je vysoká a bude mať nielen ekonomický, ale aj psychologický dopad. Úlohou manažérov bude postarať sa o zamestnancov a nehnať sa výhradne len za ziskom. V popredí záujmu zostane aj po odznení kríze starostlivosť o životné prostredie, problematika globálnej klímy, plytvanie potravinami alebo záujem o to, čo jeme,“ predpovedá Tomáš Macků. Ide totiž o problematiku dlhodobú.
Dôležitá je spolupráca všetkých
Ako pripomína Irena Vlčková, generálna riaditeľka Zväzu obchodu a cestovného ruchu ČR, stále sa nájde veľa tých, ktorí tvrdia, že udržateľnosť je dôležitá, avšak nevedia, ako by k nej v skutočnosti mohli prispieť. Jednou z oblastí, kde je udržateľný rozvoj možné transparentne aplikovať, je zaistenie dostatku potravín s minimálnym dopadom na životné prostredie, a to okrem iného znížením množstva používaných pesticídov. Ako poukazuje, veľa práce v oblasti udržateľného rozvoja v súčasnosti odvádzajú obchodné reťazce, ktoré spolupracujú s lokálnymi dodávateľmi, vyvíjajú tlak na zákaz používania pesticídov alebo obsah cukru v potravinách. „Dôležité však je, aby došlo k spolupráci v celom reťazci – pestovateľov, spracovateľov, spotrebiteľov aj štátnej správy. Je tiež potrebná podpora zo strany štátu, ktorá stále bohužiaľ pokrivkáva,“ podotýka Irena Vlčková. Kovid kríza podľa nej jasne ukázala, ako je v takto extrémnej situácii pri zaistení dodávok potravín pre obyvateľstvo nenahraditeľný funkčný celý reťazec.
Spotrebu môže ovplyvniť aj samotný výrobca
O tom, aby nielen výroba, ale tiež spotreba bola udržateľná, dnes v mnohých prípadoch môžu rozhodovať značky. A nielen tým, ako sa samy správajú, ale tiež ponukou konkrétnych produktov. „Snažíme sa vždy nájsť správny pomer medzi tým, čo spotrebiteľ od značky očakáva z pohľadu výkonu a kvality a ako taký produkt vyrobiť ekologicky a v rámci udržateľnosti. Do roku 2030 sme si napríklad dali záväzok, že dosiahneme uhlíkovú neutralitu,“ popisuje Barbora Líška Kratochvílová, marketingové riaditeľka Procter & Gamble pre Českú republiku.
Spoločenskú zodpovednosť do svojej DNA zabudoval tiež maloobchodný reťazec Lidl. Nebolo tomu tak vždy, pretože touto problematikou sa začal zaoberať od roku 2015, avšak o to intenzívnejšie. CSR stratégia je riadená centrálne, ale každá krajina má možnosť adaptovať národnú stratégiu pre lokálne prostredie. Piatimi piliermi udržateľnosti je v Lidli sortiment, obchodní partneri, zákazníci, životné prostredie a spoločnosť. Podobný prístup, ako má Lidl sám k sebe, požaduje tiež od svojich partnerov.
Ako ukázal Vladimír Víšek, manažér pre udržateľnosť v spoločnosti Ikea v regióne CZ/HU/SK, do budúcnosti bude dôležité prejsť z lineárneho na cirkulárny model podnikania. Zatiaľ iba 9 % surovín, ktoré ľudstvo vyťaží, dokáže do výrobného procesu opäť vrátiť. Zvyšok končí ako odpad. Klasický model, kedy sa produkt vyrobí, niekto ho dopraví k zákazníkovi, ten ho použije a následne sa zničí, nemôže z dlhodobého hľadiska fungovať. Je potrebné prejsť na systém podobný, aký používa príroda. V tej niečo vyrastie, to sa použije a po použití sa premení na humus potrebný pre rast nového. Ikea sa preto zaviazala, že do roku 2030 budú všetky jej produkty spĺňať princípy cirkulárnej ekonomiky.
Jednou z ciest k udržateľnosti v oblasti obchodu môže byť zavedenie digitálnej účtenky. Aj keď v súčasnosti stále naráža na niektoré prekážky, v obmedzenej podobe u niektorých obchodníkov už v podstate funguje. Ako uvádza Tomáš Martoch, koordinátor Česko‑Slovenskej iniciatívy ECR GS1 Czech Republic, sú súčasné účtenky veľmi nákladné a mnohé aj nerecyklovateľné, pretože obsahujú bisfenoly. Vďaka digitálnej účtenke by v budúcnosti bolo možné okrem iného relatívne jednoducho monitorovať udržateľné potraviny a mohli by pomáhať tiež pri sťahovaní potravín z trhu, pokiaľ by hrozilo nejaké nebezpečie.
Zdroj: magazín Packaging Herald a Retail News.
Páči sa vám, čo píšeme?
Odporučte článok známym alebo nás sledujte na našich sociálnych sieťach.
Facebook NašeBio&Eko
Instagram @nasebioeko
