Pamätáte si ešte babičkinu špajzu plnú zaváranín v sklenených pohároch? Dedo, ktorý opravoval topánky, namiesto toho, aby kupoval nové? A tie šité látkové vreckovky, ktoré nahradili papierové? Dnešný svet sa čoraz viac obracia k udržateľnosti, no naši starí rodičia ju žili prirodzene – bez toho, aby nad tým premýšľali.
Vtedy bol život jednoduchší – nie preto, že by bol menej náročný, ale preto, že ľudia žili viac v súlade s tým, čo mali. Nič sa nevyhadzovalo zbytočne, všetko malo svoje miesto a hodnotu. Dnes sa snažíme o udržateľnosť, no naši starí rodičia ju žili bez toho, aby o nej hovorili.
Keď bol odpad vzácny
Dnes triedime odpad, no kedysi sa s ním zachádzalo úplne inak – jednoducho sa nevytváral. Obaly neboli jednorazové, ale vratné. Mlieko, smotana či pivo sa predávali v sklenených fľašiach, ktoré sa po použití vrátili do obchodu. Nákup sa nosil v plátenej taške alebo v prútenom košíku, nie v plastových vrecúškach a igelitkách. A v kredenci sa hromadili zaváraninové poháre, ktoré sa každý rok opäť plnili marhuľovým lekvárom alebo uhorkami.
Opraviť, nie vyhodiť
Topánky sa podošvovali, ponožky sa zašívali a domáce spotrebiče opravovali, kým to len šlo. Dedo mal v dielni plechovku so starými skrutkami – pretože každá mohla ešte niekedy poslúžiť. Keď sa pokazil hrniec, nevyhodil sa – dedo ho opravil. Keď sa roztrhla košeľa, babička ju prešila. Obyčajná handra mala desiatky využití – na umývanie, utieranie, čistenie. Dnes sa nám zdá normálne všetko rýchlo nahradiť novým, že sa už ani nestihneme zamyslieť nad opravou.
Domáce potraviny a varenie bez odpadu
Babičkine koláče boli bez obalov. Maslo, vajcia, múka – všetko pochádzalo z dvora alebo z miestneho trhu. Obedy sa varili zo sezónnych surovín, nič sa nevyhadzovalo. Ak zostal chlieb, spravil sa žemľovka. Ak sa zvýšili zemiaky, na večeru bol zemiakový posúch.
Domáca zelenina a ovocie na každom dvore
Záhrada nebola len na okrasu, ale hlavne na úžitok. Naši starí rodičia si dopestovali takmer všetko – od zemiakov, paradajok a cibule až po jablká, slivky a čerešne. Každé ročné obdobie malo svoje dary a nič neprišlo nazmar. Keď v lete dozrievali marhule, zavárali sa na zimu. Na jeseň sa zbierali orechy, aby bolo čo pridávať do koláčov. A v zime, keď záhrada oddychovala, sa zo špajze vyťahovali domáce kompóty a zaváraniny. Ovocie a zelenina nemali žiadne plastové obaly, neboli postrekované chémiou a mali tú pravú, plnú chuť, na ktorú si každý z nás rád zaspomína.
Móda, ktorá vydržala roky
Obliecť sa štýlovo neznamenalo nakupovať každý mesiac nové kúsky. Oblečenie bolo kvalitné a vydržalo roky. Šaty sa dedili, kabáty prešívali. Ženy si veci často šili samy, a keď sa látka zodrala, ešte sa z nej dal urobiť obrus či zásterka. Šatník nebol preplnený stovkami kúskov. Babička mala pár šiat na všedné dni, pár na nedeľu do kostola a jedny na slávnostné príležitosti.
Čo si z toho môžeme vziať dnes?
Namiesto plastových tašiek si môžeme nosiť vlastnú plátenku či košík, opravovať veci namiesto bezhlavého vyhadzovania a kupovať menej, no zato kvalitnejšie oblečenie, ktoré vydrží roky. Môžeme venovať viac času prírode, deťom ukázať, aké je to hrať sa vonku, namiesto toho, aby sme ich nechali pred obrazovkami. A ak budeme v kuchyni hospodáriť rozumnejšie, nebudeme plytvať potravinami a zabudneme na jednorazové obaly, zistíme, že život nemusí byť preplnený odpadom, ale môže byť jednoduchší, poctivejší a krajší.
Naši starí rodičia by sa možno usmievali, keby videli, ako dnes objavujeme „nové“ ekologické trendy. Pre nich to bol len obyčajný život. A možno by nás pohladili po pleci a povedali: „Vidíš, takto sa to vždy robilo.“
Článok je blogový príspevok našej čitateľky Aleny. Chcete aj vy napísať svoj vlastný blogový článok? Ako na to sa dozviete v časti: Poď s nami tvoriť obsah magazínu EkoReštart a inšpiruj tvojím príbehom.
Aby vám neunikol žiadny náš článok, odporúčame vám prihlásiť sa k odberu nášho newslettra v spodnej časti stránky.
