Každý les je plný rôznych rastlín, stromov, zvierat, drobných živočíchov, vtákov, hmyzu a húb. Lesy to je to nenahraditeľné miesto pre zachovanie biodiverzity. A čo je biodiverzita? Je to vedecké pomenovanie pre variabilitu živých organizmov vo všetkých podobách, v úrovniach a kombináciách. Tiež sa môžeme stretnúť aj z pojmom biologická diverzita.
Biodiverzita definuje rozmanitosť v rámci jednotlivých druhov, ako aj diverzitu ekosystému ako celku. Zachovanie biodiverzity je dôležitým článkom ľudskej spoločnosti, ktorý prináša nenahraditeľné hodnoty nie iba ekonomického, ale aj ekologického významu. Biodiverzita je priamo predpokladom zachovania života na Zemi. Každý živočích, rastlina, strom, ale aj mikroorganizmus má svoje nezastupiteľné miesto v prírode a plní mnoho rôznych funkcií. Vďaka tomu priamo, či nepriamo existuje množstvo ďalších organizmov, lebo žiadny živočích, rastlina a dokonca ani človek nemôže existovať izolovane od svojho okolia.
A ako sa konkrétne vzájomné pôsobenie prejavuje? Je na to viac ako dosť príkladov. Bez hmyzu, vtákov a netopierov by napríklad nekvitli stromy, kríky ani kvety a nemali by sme v sadoch žiadnu úrodu. Mnoho druhov hmyzu a vtákov zabraňuje premnoženiu škodcov, močiare fungujú ako obrovské špongie, ktoré pri nadmerných zrážkach nasávajú vodu a tým znižujú riziko záplav. Fungujú tiež ako prirodzené čističky vody. Rastliny sú zdrojom potravy pre živočíchy, ktoré sú na rôzne účely využívané človekom. Kyslík, ktorý dýchame tiež pochádza z rastlín. Drevo z lesa je významný stavebný materiál a zdroj tepla. Napríklad na celom svete väčšina liekov na predpis má svoj pôvod v rastlinách, hubách a baktériách. Vyhynutie čo len jediného zdraviu prospešného druhu môže zároveň znamenať aj stratu lieku na rôzne závažné ochorenia.
Vplyv lesa
Vedeli ste napríklad, že les rozdeľuje zrážky medzi atmosférou a pôdou? Bráni erózií pôdy, chráni vodné toky a plochy pred nadmerným ukladaním sedimentov. Les svojim tieňom bráni nadmernému ohrievaniu vody v menších vodných tokoch a jazerách. Na lokálnej úrovni ovplyvňuje výskyt a rozsah záplav. Pomáha vytvárať životný priestor pre ryby, obojživelníky a pod. Les vytvára rekreačný priestor okolo potokov, riek a vodných plôch, vytvára priaznivú mikroklímu a z estetického hľadiska dotvára mozaiku krajiny.
Zalesnené územia sú nenahraditeľným zdrojom kvalitnej pitnej vody. Lesy, okrem mnohých iných ekosystémových služieb a úžitkov, fungujú aj ako vysoko efektívne prírodné čističky vody s nulovými investičnými nákladmi, odhliadnuc od nákladov spojených s ich obhospodarovaním (resp. vyžadovaním drahších foriem hospodárenia). Tento efekt majú lesy vďaka ich protieróznej funkcii, schopnosti znižovať množstvo sedimentov vo vodných tokoch, rybníkoch, jazerách a mokradiach a schopnosti zachytávať resp. filtrovať cez lesný podrast rôzne znečisťujúce látky. V súčasnosti stále prevláda názor, že lesy fungujú ako veľké špongie, ktoré nasávajú vodu v zrážkových obdobiach a rovnomerne ju uvoľňujú v suchých obdobiach. Táto populárna a zdanlivo logická teória má niekoľko slabín. Pravdou je, že lesné pôdy spravidla prijímajú vodu rýchlejšie a vo väčšom množstve ako nelesné pôdy. Vodozádržná kapacita hlbokých pôd je vyššia ako u plytkých pôd, a to bez ohľadu na vegetačný kryt, les však svojou protieróznou funkciou pomáha udržať pôdy hlboké. Faktom ale tiež je, že veľká časť zrážok, ktoré v lese spadnú, sú spotrebované samotným lesom na prežitie a rast stromov. Vzhľadom na množstvo spotrebovanej vody preto les nemá schopnosť (ako doteraz mnohí predpokladali) zvyšovať prietoky v suchých obdobiach.
Mŕtve drevo
Mŕtve drevo v lese je vo všeobecnosti to, čo mnohí ľudia nazývajú neporiadkom v lese – staré kmene ležiace na zemi, pne, konáre, ale aj stojace sucháre. Mnohí návštevníci lesa si myslia, že les by mal byť čistý, asi tak ako trávnik pred domom. Pravdou však je, že les a celé jeho spoločenstvo pre svoj zdravý vývoj určité množstvo dreva v rôznom štádiu rozkladu potrebuje. Pri rozklade dreva sa z odumretých častí stromov do pôdy postupne uvoľňujú živiny, najmä dusík. Cyklické dozásobenie pôd živinami je dôležité pre rast budúcej generácie lesa a všetkých ostatných druhov vegetácie, ktorá sa v lese nachádza, pretože klasické dodávanie živín hnojením ako ho poznáme z poľnohospodárstva v lese prakticky nie je možné.
Mŕtve drevo sa významnou mierou podieľa aj na kolobehu a ukladaní uhlíka v pôde. Popadané kmene tiež prispievajú k stabilite pôdy a to najmä na strmších svahoch. Z hľadiska života stojace sucháre a ležiace kmene vôbec nie sú mŕtve. Práve naopak – poskytujú domov mnohým druhom organizmov ako sú napríklad huby, lišajníky, machy, rôzne bezstavovce a vtáky. Veľa druhov je na mŕtvom dreve z rôznych dôvodov priamo závislých, či už je to kvôli potrave, úkrytu alebo hniezdnym možnostiam. Niektoré druhy hmyzu sú napríklad tak úzko špecializované, že nie sú schopné prežiť bez húb, ktoré rastú na mŕtvom dreve a prispievajú k jeho postupnému rozkladu. Les je ako puzzle – jeho jednotlivé komponenty sa navzájom dopĺňajú a ovplyvňujú. Z hľadiska lesa je dôležité, aby mŕtve drevo v ňom obsiahnuté bolo v rôznom stupni rozkladu, pochádzalo z rôznych drevín, malo rôznu veľkosť a umiestnenie v priestore.
Klimatická zmena
Problematika globálnych klimatických zmien, či globálneho otepľovania, je mimoriadne zložitá. Rozsah klimatických zmien a čiastočne aj ich dopady na lesné ekosystémy sú predmetom rôznych scenárov. Žiadny z týchto scenárov nie je zatiaľ všeobecne akceptovaný, to že ku klimatickým zmenám dochádza sa však považuje za nesporné. Napríklad buk je schopný rásť v oblastiach s chladnejšou aj s teplejšou zimou, zničiť ho dokáže až mráz pod určitú teplotu alebo naopak zima natoľko teplá, že sa nedostaví obdobie vegetačného kľudu. V lete zas buk vyžaduje určitú vlhkosť, dôležitejšia ako celkový zrážkový úhrn je však dĺžka období sucha. Poškodiť buk, respektíve ho pri častom opakovaní aj zničiť, dokážu aj neskoré mrazy alebo priskoré vyrašenie pupeňov v teplej zime a ich následné zamrznutie. Extrémy počasia závisia od výskytu určitých poveternostných situácií, ich zmeny sú menej predpovedateľné než zmeny priemerných meteorologických veličín. Napríklad extrémne mrazy sa po oteplení budú pravdepodobne na našom území vyskytovať menej často než v minulosti, keďže však vznikajú aj vyžarovaním počas jasných zimných nocí, budú sa môcť vyskytnúť kedykoľvek (výška slnka nad obzorom alebo dĺžka zimných nocí sa nezmení).
Častým zjednodušením využívaným pri modelovaní budúcnosti našich lesov je posúvanie vegetačných stupňov. Treba si však uvedomovať, že vegetačný stupeň nie je nejakým komplexným organizmom, je to skôr súbor individualít. To, že dnes existujú nejaké ustálené zmesi drevín je výsledkom rovnováhy každého druhu (či dokonca jedinca) s prostredím aj z ostatnými druhmi (jedincami). Vegetačné stupne sa teda určite nebudú posúvať, skôr sa rozídu. Je dosť pravdepodobné, že v budúcich porastoch budú spolunažívať iné dreviny, často také, ktorých spoločnú existenciu si dnes nevieme predstaviť. Taktiež sa dá očakávať zvyšovanie podielu drevín s najširšou ekologickou amplitúdou, napríklad borovice, osiky, brezy a podobne.
Vplyv človeka robí celú situácie ešte nepredpovedateľnejšou. Človek priamo aj nepriamo ovplyvnil lesy a jeho vplyv naďalej trvá. Okrem lesov ovplyvnil aj ďalšie zložky životného prostredia (napríklad depozíciami škodlivín v pôde) a celkový ráz krajiny. V súvislosti s klimatickými zmenami bude mať veľký význam prerušenie migračných koridorov jednotlivých druhov. Pri klimatických zmenách v minulosti sa mohli druhy presúvať za lepšími podmienkami pomerne nerušene, v súčasnej krajine rozdelenej plochami obrábanej pôdy, zastavanými oblasťami ale aj plochami intenzívne obhospodarovaných lesov (plantáží) sú možnosti prirodzeného posunu areálov drevín veľmi obmedzené. Šírenie drevín s ťažšími semenami ako je dub, buk prebieha len na krátke vzdialenosti a ťažko ním možno prekonať rozsiahle poľnohospodárske oblasti, kde akékoľvek prirodzené zmladenie drevín je pri každej žatve zničené. Navyše, v intenzívne obhospodarovaných komplexoch lesov sa dreviny šíria skôr úmyselným zásahom hospodára (umelá obnova, časovanie clonných rubov), než v dôsledku prírodných procesov. Taktiež mnohoraký stres, ktorému sú v súčasnosti organizmy vystavené neprispieva k ich adaptabilite na klimatické zmeny. Aj klimatické zmeny sa môžu podieľať na znížení životnosti porastov.
Dlhodobé meteorologické merania a scenáre zmeny klímy potvrdzujú nárast teploty atmosféry a zväčšovanie medziročných rozdielov hlavne počas letných období. V rámci Európy sa najdramatickejšie zmeny v medziročnej fluktuácii teplôt v letných obdobiach predpokladajú pre jej strednú a východnú časť. Stúpajúca frekvencia a intenzita klimatických extrémov je zrejmá zo stúpajúcich škôd spôsobovaných národnému hospodárstvu. V prípade lesných ekosystémov sú dopady zmeny klímy tým závažnejšie, že napríklad na rozdiel od poľnohospodárstva, zmierňovacie a adaptačné opatrenia nie je možné vyvíjať a aplikovať rýchlosťou primeranou rýchlosti klimatických zmien. Adaptácia na zmeny v režime klimatických extrémov vo forme periód sucha, vetrových kalamít, mimoriadnych horúčav či mrazov je komplikovaná nejasnou prognózou týchto javov, ako aj vysokou variabilitou ich dopadov na les. Mimoriadne dynamicky sa klimatické zmeny prejavujú na zmenách distribučných areáloch a populačnej dynamike biotických škodcov.
Lesy sú neoddeliteľnou súčasťou obrazu Slovenska. Či sa jedná o okolie riek alebo o naše pohoria, takmer vždy je niekde na obzore les, alebo aspoň lesík. Tú zeleň vystupujúcu na horizonte vnímame takmer podvedome, ale len málo ľudí vie, čo sa tam odohráva, kto alebo čo tam žije, či rastie. Len niektorí si uvedomujú, že voda netečie z vodovodného kohútika, ale najčastejšie sa zbiera niekde v lesoch, že jednotlivé stromy a aj lesy tlmia hluk, znižujú množstvo prachu v našom okolí a sú útočiskom rozličných druhov rastlín a živočíchov. Je dôležité poznať tieto vzťahy, aby sme ich neničili, ale aby sme im rozumeli, lebo tak chránime sami seba a našu vlastnú budúcnosť. Sme súčasťou veľmi jemnej siete vzájomne veľmi úzko previazaných vzťahov. Mnoho častí je v tejto sieti poškodených alebo pretrhnutých, preto musíme na tie, ktoré ešte máme, dávať dobrý pozor, veď nejde len o nás, ale aj o našich potomkov.
Autor: Mgr. Radoslav Gont, konateľ spoločnosti Envi-CARE GR s.r.o., ktorá poskytuje komplexné odborné poradenstvo v oblasti životného prostredia. Prioritou je poradenstvo v oblasti odpadového hospodárstva na úrovni samospráv (miest a obcí), poradenstvo v oblasti obalov, kde je prioritou splnomocnený zástupca zodpovedajúci za plnenie všetkých povinností výrobcu vyhradeného výrobku, ktorý nemá sídlo v Slovenskej republike a uvádza svoje výrobky na trh Slovenska, a poradenstvo v oblasti environmentálneho auditu a environmentálnych manažérskych systémov podľa platných ISO noriem.
