Ešte v druhej polovici 20. storočia patrila Kostarika medzi krajiny s veľmi rýchlym odlesňovaním. Lesy ustupovali najmä pasienkom, chovu dobytka a poľnohospodárstvu. V roku 1987 pokrývali podľa OECD už iba približne 21 % územia krajiny.
Dnes je situácia takmer opačná. Lesy pokrývajú viac ako polovicu Kostariky a krajina sa stala jedným z najznámejších príkladov úspešnej obnovy prírody. Nebolo to však výsledkom jednej veľkej výsadby stromov. Kostarika predovšetkým zmenila pravidlá, financovanie aj spôsob, akým sa pozerala na hodnotu lesa.
Najskôr zastavila ďalšie ničenie lesov
Základným krokom bolo prijatie prísnejšieho lesného zákona v roku 1996. Ten zakázal klčovanie dospelých prirodzených lesov a zároveň vytvoril inštitúcie, ktoré mali ochranu lesov financovať a kontrolovať.
To je dôležitá lekcia aj pre iné krajiny. Nestačí vysádzať nové stromy, pokiaľ sa na inom mieste súčasne rúbu existujúce hodnotné lesy. Ochrana toho, čo už existuje, býva lacnejšia a pre biodiverzitu hodnotnejšia než neskoršie obnovovanie zničenej krajiny.
Majiteľom pôdy začala platiť za les, ktorý zostane stáť
Kostarika vytvorila systém platieb za ekosystémové služby. Štát vďaka nemu finančne odmeňuje vlastníkov pozemkov, ktorí les chránia, obnovujú alebo na vhodných miestach vysádzajú stromy.
Neplatí im pritom iba „za stromy“. Kostarický systém uznáva štyri konkrétne služby, ktoré les poskytuje: zachytávanie uhlíka, ochranu vody, zachovanie biodiverzity a prírodnú krásu využiteľnú napríklad v cestovnom ruchu. Les tak prestal byť vnímaný iba ako drevo alebo pôda, ktorú možno premeniť na pasienok. Získal ekonomickú hodnotu práve preto, že zostal zachovaný.
Program bol z veľkej časti financovaný z dane z palív. Podľa OECD je naň vyčlenených 3,5 % príjmov z tejto dane, čo v sledovanom období tvorilo približne 90 % jeho financií. Časť peňazí pochádza aj z poplatkov za využívanie vody a ďalších zdrojov.
Vytvorila chránené územia aj koridory medzi nimi
Približne štvrtinu pevninského územia Kostariky tvorí oficiálna sieť chránených oblastí. Ďalšie lesy sa nachádzajú na súkromných pozemkoch a v biologických koridoroch, ktoré prepájajú jednotlivé chránené lokality.
Takéto prepojenie je dôležité, pretože izolovaný les uprostred ciest, miest a polí nemusí zvieratám poskytovať dostatok priestoru na pohyb a rozmnožovanie. Kostarika preto nechránila iba jednotlivé „ostrovy“ prírody, ale postupne sa snažila vytvárať prepojenejšiu krajinu.
Pomohla aj ekonomika, mestá a cestovný ruch
Nebolo by presné pripísať celý úspech iba platbám vlastníkom pôdy. Odlesňovanie sa začalo spomaľovať aj po poklese cien hovädzieho mäsa, pre ktorý prestalo byť rozširovanie pasienkov také výhodné. Svoju úlohu zohralo sťahovanie obyvateľov do miest a rýchly rozvoj cestovného ruchu založeného na prírode.
Národné parky, pralesy, sopky a pozorovanie zvierat začali prinášať pracovné miesta a príjmy. Zachovaný les tak pre miestne komunity a podnikateľov získal vyššiu hodnotu než ďalší vyrúbaný pozemok. Prírodné chránené oblasti sa stali jedným z motorov kostarického cestovného ruchu.
Nebol to jeden zázračný projekt
Výskumy zároveň upozorňujú, že samotné platby za ekosystémové služby nemali všade rovnaký účinok. Jedna z novších analýz zaznamenala výraznejšie zníženie odlesňovania najmä počas prvého roka po zapojení vlastníkov do programu. Kostarický úspech preto nevytvorila jediná dotácia, ale kombinácia zákonov, chránených území, finančných stimulov, kontroly, ekonomických zmien a dlhodobej politickej podpory.
Čo sa môže Slovensko a ostatné krajiny naučiť od Kostariky?
Kostarika ukázala, že obnova lesov nie je iba otázkou sadenia stromov. Najskôr treba zastaviť ničenie existujúcich lesov, vlastníkom pôdy ponúknuť reálnu ekonomickú alternatívu a zabezpečiť stabilné financovanie na celé desaťročia.
Zároveň musí existovať spôsob, ako na zachovanej prírode postaviť legálne a dlhodobo udržateľné pracovné miesta – napríklad v cestovnom ruchu, šetrnom hospodárení, ochrane vody alebo obnove krajiny.
Kostarika neuspela preto, že zorganizovala jednu veľkú výsadbu. Uspela preto, že postupne vytvorila systém, v ktorom sa živý les oplatí chrániť.
Zdroje
- OECD: OECD Environmental Performance Reviews: Costa Rica 2023 – údaje o vývoji lesnatosti, chránených územiach, biologických koridoroch a financovaní ochrany lesov.
Pozrieť zdroj - Svetová banka: Costa Rica’s Forest Conservation Pays Off – zhrnutie obnovy lesov a označenie Kostariky za prvú tropickú krajinu, ktorá zvrátila odlesňovanie.
Pozrieť zdroj - FONAFIFO – Národný fond financovania lesov Kostariky: Payment of Environmental Services – oficiálne informácie o platbách vlastníkom pôdy za ochranu lesa a poskytovanie ekosystémových služieb.
Pozrieť zdroj - Medziamerická rozvojová banka: Payment for Ecosystem Services in Costa Rica: Evaluation of a Country-wide Program – odborné hodnotenie vplyvu programu platieb za ekosystémové služby na odlesňovanie.
Pozrieť zdroj - Svetová banka: Accounting Reveals that Costa Rica’s Forest Wealth Is Greater Than Expected – historické súvislosti odlesňovania a neskoršieho návratu lesov.
Pozrieť zdroj - Údaje o historickom podiele lesov sa môžu v jednotlivých zdrojoch mierne líšiť podľa roku, použitej metodiky a definície lesa.
Aby vám neunikol žiadny náš článok, odporúčame vám prihlásiť sa k odberu nášho newslettra v spodnej časti stránky.
