Na každého z nás ročne pripadá 83 kg potravinového odpadu, z čoho až 78% vzniká v domácnostiach. Slovenské domácnosti majú pritom možnosť separovať kuchynský bioodpad (KBO) už dva roky. Triedený zber KBO je zavedený vo väčšine samospráv od 1. júla 2021 a od začiatku roka 2023 sa k nim pridali aj Bratislava, Košice a Prešov. V aktuálnej analýze sa preto analytička WOOD & Company Eva Sadovská pozrela na to, koľko potravinového odpadu na Slovensku vytvárame, či sa ho Slováci za dva roky naučili triediť a akých chýb sa najčastejšie dopúšťajú. V závere analýzy sú zároveň uvedené praktické rady, ako triediť odpad z kuchyne čo najefektívnejšie.
Na Slováka ročne pripadá 83 kg potravinového odpadu
Na Slovensku sme v roku 2020 vytvorili 456 tis. ton potravinového odpadu. V prepočte na jedného obyvateľa tak ide o 83 kg takéhoto odpadu. Domácnosti z neho vyprodukovali až 78%, t. j. 65 kg na obyvateľa. Vyplynulo to z dát prvého celoeurópskeho monitorovania potravinového odpadu, ktoré v závere uplynulého roka 2022 zverejnil Eurostat. Najčastejšie ide o chlieb a pečivo, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj o nerozbalené potraviny.
Práve tento druh odpadu je významným znečisťovateľom a tvorcom skleníkových plynov a to v prípade, keď sa nevytriedi a skončí na skládkach. Plytvanie potravinami predstavuje nielen ekologický, ale aj ekonomický problém. Priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 až 150 eur.
Väčšina Slovenska triedi kuchynský bioodpad už 2 roky. Od začiatku roka 2023 pribudli aj Bratislava, Košice a Prešov
Samosprávy majú už 2 roky (od 1. júla 2021) povinnosť realizovať triedený zber kuchynského bioodpadu pre svojich občanov. Cieľom tohto opatrenia je eliminovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu. Výnimku a odklad do 31. decembra 2022 mali iba samosprávy, ktoré zmesový komunálny odpad energeticky zhodnocujú, teda Bratislava, Košice a Prešov. Povinnosť zaviesť triedený zber KBO sa aj naďalej netýka tých samospráv alebo ich častí, ktorých domácnosti bioodpad z kuchyne 100 % kompostujú.
Ako sa darí mestám a obciam KBO separovať a zhodnocovať?
Zaujímavé výsledky priniesla vlani vypracovaná analýza Zväzu odpadového priemyslu (ZOP). Analýza vychádza z dotazníkov 103 obcí a miest rôznych veľkostí a s celkovým počtom 1,9 milióna obyvateľov.
- Na jedného obyvateľa pripadlo v prepočte na rok iba 11 kg vytriedeného KBO. To z celkového potenciálu KBO predstavovalo iba cca 12 %.
- Triedený zber bioodpadu z kuchyne sa podpísal pod medziročný pokles zmesového komunálneho odpadu o -8 %.
- Priemerná cena za 1 tonu vyzbieraného a spracovaného KBO predstavovala pre samosprávy až 342 eur. A to je podstatne viac ako pri zbere a skládkovaní 1 tony zmesového komunálneho odpadu na úrovni 65-75 eur za tonu.
- Okrem vysokých nákladov v súvislosti so zberom a spracovaním KBO upozorňujú obce a mestá aj na zápach a pretekanie odpadu z nádob, frekvenciu zberu podľa vyhlášky, nezáujem občanov a taktiež na iba mierny pokles zmesového komunálneho odpadu.
Najčastejšie chyby pri triedení kuchynského odpadu, ktorých sa dopúšťame:
- Odmietanie triedenia. Dôvodom môže byť nevedomosť, neochota alebo nesúhlas akceptovať diskomfort
- Odpad z kuchyne vkladáme do plastových vreciek alebo vyhadzujeme rovno s obalmi
- Bioodpad z kuchyne nevytriedime dôkladne a tak ho do špecializovaných nádob vkladáme znehodnotený o plasty, sklo či kovy
V lete konzumujeme viac ovocia a zeleniny. Smetné nádoby nám plnia najmä šupky z melónov
Aktuálne letné mesiace sú spojené so zvýšenou konzumáciou ovocia a zeleniny a teda aj zvýšenou produkciou odpadu, najmä v podobe šupiek. Kým pri bobuľovom ovocí vzniká iba minimálny alebo žiadny odpad, v prípade melónov je tomu naopak. Letné mesiace sú navyše sprevádzané vyššími teplotami vzduchu, čo urýchľuje hnilobný proces bioodpadu – sprevádzaný typicky výrazným zápachom. Triediť KBO by sme mali samozrejme počas celého roka, ale v letných mesiacoch je to viac ako vítané.
Ako triediť kuchynský bioodpad čo najefektívnejšie?
1. Vyjdite zo svojej komfortnej zóny a začnite triediť. Nevzdávajte sa, ak sa vám v prvých dňoch či týždňoch nepodarí vytriediť všetok KBO dokonale. Chce to iba cvik, tak ako aj pri separovaní papiera či plastu.
2. Ak nemáte potrebné informácie k správnemu triedeniu, informujte sa na miestnom úrade alebo na webovej stránke vašej samosprávy. Pomôžeme vám aj naším článkom:
Ako správne triediť kuchynský bioodpad, čo do neho patrí a kam ho vyhodiť?
3. S kuchynským biologickým odpadom sa najčastejšie spája hnedá farba. Smetné nádoby určené na KBO sú práve v tejto farbe. Je to jednoduché 🙂
4. Vhodné je mať prehľad aj o frekvencii a dátume zvozu, ktorý vám opäť poskytne váš mestský alebo obecný úrad.
5. Informujte sa, čo patrí a čo nepatrí do hnedej nádoby vo vašej obci alebo meste. Pravidlá triedenia kuchynského bioodpadu nie sú v samosprávach jednotné. Závisí to najmä od toho, kde a ako je vyseparovaný KBO spracovaný – či v kompostárni alebo v bioplynovej stanici. Čo patrí do „vašej“ hnedej nádoby zistíte z informačných letákov, na webe vašej samosprávy, ale aj z nálepky nachádzajúcej sa na hnedej smetnej nádobe. Prípadne sa môžete poinformovať aj u zberovej spoločnosti, ktorá triedený zber KBO pre vašu samosprávu zabezpečuje.
Zdroj: WOOD & Company a KOSIT a.s.
Titulný obrázok: freepik.com