Blíži sa Halloween, a tak si Vás dnes dovolíme trochu vystrašiť. Zhrnuli sme pre vás tie najväčšie ekologické problémy našej doby. Klimatická zmena je síce vnímaná ako hlavná hrozba pre naše životné prostredie, pretože je najviditeľnejšia. Existuje však niekoľko ďalších veľkých environmentálnych hrozieb, ktoré môžu ovplyvniť chod našej planéty a ktoré si vyžadujú našu pozornosť. Mnohé z nich sú vzájomne prepojené…
Klimatická zmena
Vlny horúčav, suchá, záplavy, ničivé búrky, stúpajúca hladina morí sú len niektoré z prírodných katastrof, ktoré vidíme v dôsledku zmeny klímy. Klimatické zmeny sú všeobecne považované za najväčšiu výzvu našej doby. Obrovské finančné a ľudské zdroje sa mobilizujú, aby riešili príčiny a dôsledky zmeny klímy a dosiahli energetický prechod od fosílnych palív k obnoviteľným zdrojom. V auguste, v roku 2021, vydala 6. hodnotiaca správa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy – všeobecne považovaná za najuznávanejší a najaktuálnejší zdroj na túto tému – doteraz najzávažnejšie varovanie o zmene klímy: „Nedávne zmeny klímy sú rozšírené, rýchle, silnejúce a bezprecedentné za tisíce rokov,“ uvádza sa v správe. Vplyvom klimatickej zmeny, ako je stúpajúca hladina morí, zmeny v zrážkach a vyššie teploty, sa už nedá vyhnúť, aj keď sa svetu podarí dosiahnuť ciele s nulovými emisiami uhlíka, stanovené v roku 2021 v Glasgowe. Svet však ani zďaleka nie je na ceste k splneniu týchto cieľov.
Strata biodiverzity
Náš život existuje aj vďaka tomu, že na zemi, vo vzduchu a vo vode sú rôzne druhy rastlín, hmyzu a živočíchov. V dôsledku nadmerného rybolovu, odlesňovania, ničenia biotopov, znečistenia a ďalších faktorov sa stále viac rastlín a živočíchov blíži k vyhynutiu. Dokonca aj najmenšie narušenie ekosystému môže mať dominový efekt, ktorý postihne nás všetkých. O mnohých z odhadovaných 1,5 milióna druhov na svete sme nikdy nepočuli a ani ich neuvidíme. Ich interakcia je však životne dôležitá pre naše prežitie a strata jedného druhu by mohla mať nepredvídateľné dopady na celkový ekosystém. Túto „biodiverzitu“ ohrozuje intenzívne poľnohospodárstvo, neudržateľný rybolov, pytliactvo, degradácia a ničenie biotopov, kyslé dažde a zmena klímy.
Podľa globálnej hodnotiacej správy o biodiverzite a ekosystémových službách z roku 2019, ktorú vypracovala Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES), hrozí vyhynutie približne 1 miliónu druhov. Správa IPBES bola najkomplexnejšou štúdiou života na Zemi, aká sa kedy uskutočnila, a rovnako, ako v prípade klimatických zmien zistila, že hlavným dôvodom straty biodiverzity sú ľudské činy. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie strata biodiverzity môže mať významný priamy vplyv na ľudské zdravie. Zmeny v ekosystémoch nepriamo ovplyvňujú naše živobytie, príjmy, miestnu migráciu a príležitostne môžu dokonca spôsobiť alebo prehĺbiť politický konflikt. Viac ako 500 druhov suchozemských zvierat je na pokraji vyhynutia a je pravdepodobné, že sa stratia do 20 rokov, rovnaký počet vyhynul počas celého minulého storočia. Vedci tvrdia, že bez ľudského ničenia prírody by táto miera straty trvala tisíce rokov.
Znečistenie ovzdušia, pôdy, vody
Znečistenie ničí pôdu a vodné toky, zabíja rastliny, zvieratá aj ľudí. Informovanosť o ovzduší, vode, plastoch a iných formách znečistenia sa začala v 70. rokoch minulého storočia a v posledných rokoch prudko stúpa. Vlády vo väčšine priemyselných krajín prijali nariadenia zakazujúce znečisťovanie ovzdušia a vody a nariaďujú tiež recykláciu plastov, skla a kovu. Znečistenie ovzdušia spôsobuje každý rok približne 7 miliónov úmrtí, uvádza Svetová zdravotnícka organizácia. Deväť z 10 ľudí dýcha vzduch s vysokým obsahom znečisťujúcich látok. Trpia predovšetkým chudobnejšie krajiny, kde je kvalita ovzdušia horšia. Príčiny znečistenia ovzdušia pochádzajú väčšinou z priemyselných zdrojov a motorových vozidiel.
Znečistenie vody predstavujú priemyselné a ľudské odpady, ktoré sa vypúšťajú do vodných zásob. V posledných rokoch sa objavila nová hrozba: plasty. Asi 83 % vzoriek vody z vodovodu zozbieraných z viac ako tucta krajín na piatich kontinentoch bolo pozitívne testovaných na mikroplasty, podľa štúdie, ktorú si objednala spoločnosť Orb, zverejnil ju magazín TIME v roku 2017.
Svet vyprodukuje v priemere 300 miliónov ton plastového odpadu ročne. Správa vedeckého časopisu Nature uviedla, že v súčasnosti sa do oceánov dostane ročne približne 14 miliónov ton plastov, ktoré poškodzujú biotopy voľne žijúcich živočíchov. Výskum tiež zistil, že ak sa neprijmú žiadne opatrenia, do roku 2040 vzrastie plastová kríza na 29 miliónov ton ročne. Ak do toho zahrnieme mikroplasty, kumulatívne množstvo plastov v oceáne by do roku 2040 mohlo dosiahnuť 600 miliónov ton!
Sucho a nedostatok vody
Väčšina planéty je pokrytá vodou, ale iba 3% svetovej vody sú vhodné na pitie. Pojem „nedostatok vody“ sa vzťahuje na nedostatok sladkej vody. Niektoré regióny, ako napríklad subsaharská Afrika, tradične trpia nedostatkom vody v dôsledku suchého podnebia. Teraz, však zvyšujúca sa populácia, meniace sa návyky (napríklad konzumácia väčšieho množstva mäsa) a meniace sa vzorce počasia v dôsledku globálneho otepľovania vyvíjajú tlak na svetové vodné zdroje. Podľa správy s názvom „Stav klimatických služieb do roku 2021“, ktorú pripravila Svetová meteorologická asociácia, žilo v roku 2018 až 2,3 miliardy ľudí v krajinách s nedostatkom vody a 3,6 miliardy ľudí čelilo nedostatočnému prístupu k vode aspoň jeden mesiac za rok. Očakáva sa, že do roku 2050 to bude viac ako päť miliárd. OSN poukazuje na to, že pri väčšine miest trpiacich nedostatkom vody je príčinou zlé hospodárenie. Aj keď sa nedostatok vody vyskytuje v suchých oblastiach alebo počas sucha, v mnohých prípadoch je to spôsobené neopatrnosťou. Tento typ problému sa dá vyriešiť a mohlo by sa mu tiež vyhnúť.
Vyčerpanie zdrojov
Keď rastúca svetová populácia spotrebúva zdroje nad úroveň, pri ktorej ich možno prirodzene nahradiť, výsledkom je vyčerpanie zdrojov. To sa každoročne meria v rámci Earth Overshoot Day, ktorý bol tento rok 1. augusta. Označuje deň, kedy ľudstvo spotrebovalo všetky biologické zdroje, ktoré Zem v danom roku generuje. Keď sa v roku 1971 prvýkrát vypočítal tento deň, dátum bol 25. december. Teraz sa to neustále posúva, pretože požiadavky na zdroje Zeme rastú. Bežné príklady vyčerpania zdrojov sa vyskytujú pri využívaní vody, odlesňovaní, fosílnych palivách, mineráloch, poľnohospodárskych postupoch, erózii pôdy a nadmernej spotrebe. Od 70. rokov 20. storočia sa svetová populácia zdvojnásobila a globálny hrubý domáci produkt (HDP) vzrástol štvornásobne a ťažba zdrojov sa odvtedy viac ako strojnásobila, vrátane päťnásobného nárastu využívania nekovových nerastov a 45 % nárastu fosílnych palív. Toto je hlavná hybná sila klimatických zmien. Ťažba zdrojov a spracovanie materiálov, palív a potravín prispievajú polovicou k celkovým globálnym emisiám skleníkových plynov a viac ako 90 % k strate biodiverzity a nedostatku vody.
Odlesňovanie
Odlesňovanie je jednou z príčin klimatických zmien. Okrem toho je tiež zodpovedné za vyčerpávanie kyslíka v atmosfére a vytláčanie voľne žijúcich živočíchov. Svetové lesy miznú rýchlosťou asi 10 miliónov hektárov ročne. Len polovica z toho je znovu vysadená, čím sa podľa WWF odlesňovanie stáva veľkým environmentálnym problémom. Každú hodinu sa vyrúbu lesy s veľkosťou 300 futbalových ihrísk. Do roku 2030 môže mať planéta iba 10 % svojich lesov, a ak sa odlesňovanie nezastaví, všetky môžu zmiznúť za menej ako 100 rokov. Dôsledky odlesňovania sú vážne, pretože prispieva k zmene klímy. Lesy sú životne dôležité pre absorbovanie skleníkových plynov, ktoré ohrievajú planétu. Navyše, keď región stratí svoju biodiverzitu, stane sa zraniteľnejším voči iným environmentálnym problémom. Tri krajiny, ktoré zažívajú najvyššiu úroveň odlesňovania, sú Brazília, Konžská demokratická republika a Indonézia. Amazonský dažďový prales, najväčší prales na svete, prechádza zrýchľujúcim sa odlesňovaním. Agentúra Reuters uvádza, že odlesňovanie brazílskeho Amazonského pralesa v auguste 2019 prispelo k nárastu odlesňovania o 5 %. V októbri 2019 sa celkové odlesňovanie v tomto regióne medziročne zvýšilo celkovo o 83 %.
Toto sú len niektoré z hrozieb, ktoré nás strašia, alebo by aspoň mali, v oblasti ekológie a nášho každodenného života. Môžeme spomenúť ešte viaceré ako napríklad topiace sa ľadovce a stúpanie hladín morí a oceánoch, ich okysľovanie, populačný rast, nadmerný rybolov a chov dobytka, fast fashion a textilný odpad…
Vieme, že svetové ekologické problémy nevyriešime my sami, ale načo ich zhoršovať. Skúste znížiť svoju uhlíkovú stopu, spojte sa s aktivistami, osvojte si udržateľné návyky a vzdelávajte v ekológii seba aj ostatných.
Titulný obrázok: freepik.com
