Počet ľudí na Zemi prekročil 15. novembra 8 miliárd, vyplýva to zo správy Organizácie Spojených národov World Population Prospects 2022. Prvú miliardu populácie sme dosiahli v roku 1803 a v priebehu histórie každá nová miliarda ľudí prišla rýchlejšie ako tá predchádzajúca miliarda. Za necelých 50 rokov sa teda svetová populácia zdvojnásobila zo 4 na 8 miliárd. Aktuálne v dôsledku demografických zmien a klesajúcej pôrodnosti sa však tempo rastu už nejaký čas spomaľuje. OSN predpokladá, že globálna populácia dosiahne vrchol okolo 10,4 miliardy ľudí v roku 2080 a zostane na tejto úrovni až do roku 2100. Väčšina z 2,4 miliardy ľudí, ktorá má pribudnúť pred vrcholom svetovej populácie, sa podľa OSN narodí v subsaharskej Afrike
Vyššia populácia vs. emisie
IEP predpovedá, že zvyšovanie populácie nie je hnacím motorom pre zvyšujúce sa emisie skleníkových plynov. Najrýchlejšie rastúce krajiny majú totižto zväčša najnižší podiel na množstve emitovaných skleníkových plynov. Podľa Oxfam a SEI je 10 % najväčších „vypúšťačov“ skleníkových plynov zodpovedných za skoro polovicu všetkých emisií, zatiaľ čo najspodnejších 50 % iba za 10 % emisií. Môžu za to nerovnosti medzi krajinami, ale aj v rámci samotných krajín.
Ekonomicky vyspelejšie krajiny zároveň zápasia s nadprodukciou a nadspotrebou. Výsledkom je nerovnomerné využívanie poľnohospodárskej pôdy, odlesňovanie, ťažba surovín, ale aj obrovská miera plytvania. Napríklad plytvanie potravinami je aj naďalej globálny problém a významne sa dotýka aj Slovenska. Z celkového pohľadu na Slováka ročne pripadá približne 100 kg potravinového odpadu, t. j. 0,27 kg potravinového odpadu denne. Podľa odhadov, priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 – 150 eur.
Ktoré krajiny produkujú najviac emisií?
Najväčším producentom je v súčasnosti Čína a jej podiel predstavuje necelých 28 % celosvetových emisií, nasleduje USA s podielom 15 % a EÚ-27 a Spojené kráľovstvo s 9,8 %. Avšak, kým priemerná uhlíková stopa na obyvateľa je podľa World Bank 7,6 metrickej tony, v USA je to 14,7, či 15,3 v Luxembursku. Slovensko sa nachádza spotrebou na obyvateľa nižšie a to s hodnotou 5,6 tony.
V ktorých krajinách rastie populácia najrýchlejšie?
Mnoho krajín s najrýchlejším tempom rastu počtu obyvateľov sa nachádza v Afrike a očakáva sa, že do roku 2050 sa počet obyvateľov kontinentu zvýši na 2,5 miliardy. Ľudia žijúci v USA, Austrálii a Kanade majú uhlíkovú stopu takmer 240-krát vyššiu ako ľudia v niektorých z najchudobnejších a najrýchlejšie rastúcich krajín subsaharskej Afriky ako je Čad, Niger a Stredoafrická republika, kde priemerná uhlíková stopa na obyvateľa predstavuje len 0,06 tony CO2 ročne.
Chudobné krajiny sú najviac zraniteľné
Aj keď mnohé chudobné krajiny prispievajú k celkovým emisiám len veľmi málo, sú častokrát najviac zraniteľné voči zmene klímy. Podľa World Bank bude kvôli klimatickej zmene do roku 2050 nútených migrovať 143 miliónov obyvateľov Zeme. Napríklad v Bangladéši bude musieť migrovať až 13,3 miliónov obyvateľov, pričom uhlíková stopa obyvateľa Bangladéšu je len 0,6 tony.
Zdroj: Inštitút environmentálne politiky, weforum.org, oxfam.org
Titulný obrázok: freepik.com
