Veľký pacifický kôš predstavuje najväčšiu akumuláciu plastov v oceáne. Nachádza sa v centrálnej časti Tichého oceánu, medzi Havajom a Kaliforniou a vyznačuje sa mimoriadne veľkou koncentráciou odpadu v podobe plastov, opustených rybárskych sietí, chemických kalov a ďalších nečistôt. Možno ho nazvať akousi galaxiou odpadkov, ktorá sa neustále zväčšuje vďaka vírom, ktoré ťahajú odpadky smerom do jeho stredu, kde sa zachytávajú.
Prvé správy o ňom sa začali objavovať v roku 1988, kedy sa len odhadovalo, aká veľká je jeho rozloha. Prieskumy odhadujú, že Veľký pacifický kôš v súčasnosti pokrýva plochu 1,6 milióna štvorcových kilometrov. Pre predstavu je to plocha trikrát väčšia ako Francúzsko a takmer 33-krát väčšia ako Slovensko.
Iniciatíva Ocean Cleanup odhaduje, že sa v ňom nachádza asi 1,8 bilióna kusov plastov, ktoré vážia odhadom 80 000 ton. Väčšina akumulovaného odpadu pochádza z rybárskeho priemyslu, pričom 10 až 20 % z celkového objemu možno vysledovať až k japonskej cunami v roku 2011.
Život vo Veľkom pacifickom koši
V novej štúdii publikovanej v časopise Nature Ecology&Evolution tím výskumníkov odhalil, že desiatky druhov pobrežných bezstavovcov sú schopné prežiť a rozmnožovať sa na tomto plastovom odpade, ktorý roky pláva v oceáne. Zistenia naznačujú, že plastové znečistenie v oceáne môže umožniť vytvorenie nových plávajúcich ekosystémov druhov, ktoré bežne nie sú schopné prežiť v otvorenom oceáne. Na rozdiel od organického materiálu, ktorý sa rozkladá a klesá v priebehu niekoľkých mesiacov alebo maximálne niekoľkých rokov, plastové zvyšky môžu plávať v oceánoch oveľa dlhšie, čo dáva organizmom príležitosť prežiť a rozmnožovať sa v otvorenom oceáne roky.
Vedci skúmali 105 kusov plastov vylovených z Veľkého pacifického koša medzi novembrom 2018 a januárom 2019. Na úlomkoch identifikovali 484 morských bezstavovcov, ktoré predstavujú 46 rôznych druhov, z ktorých 80 % sa bežne nachádzalo v pobrežných biotopoch. Boli objavené napríklad kraby a sasanky, ktoré takto žijú tisíce kilometrov od svojho pôvodného domova na plastových úlomkoch.
Ako presne sa organizmy dostali na otvorený oceán a ako tam prežijú, zostáva nejasné. Jedným zo spôsobov, ako sa do pacifického koša dostali, prichádza do úvahy možnosť, že sa doň len priviezli na kúsku plastu z pobrežia.
Podľa Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) sa na svete ročne vyprodukuje približne 460 miliónov ton plastov, čo je číslo, ktoré sa bez naliehavých opatrení do roku 2060 strojnásobí. Podľa UNEP sa celosvetovo recykluje len približne 9 % plastového odpadu a až s 22 % všetkého plastového odpadu sa zle nakladá a končí ako odpad, pričom veľké množstvá sa nakoniec dostanú do oceánov.
Titulný obrázok: Image by stockgiu on Freepik
