Toto sú skutočné hrdinky: Spoznajte s nami 5 úžasných žien, ktoré zasvätili svoj život ochrane prírody

Boj proti klimatickým zmenám a ochrana životného prostredia je úlohou každého z nás, no dnes sa zameriame na ženy. Spoznáme spolu päť žien, ktorých poslaním je (alebo bola) ochrana prírody s jediným cieľom: lepší svet pre ďalšie generácie.

Isatou Ceesay (1972)

Známa ako Kráľovná recyklácie. Vo svojej dedine N’jau v Gambii, si začala všímať hromadenie odpadu, najmä plastov. Plastové vrecká ovplyvňovali miestnu divokú prírodu, po búrkach sa naplnili vodou, čím prilákali komáre, ktoré šírili choroby. Ľudia v jej komunite plasty dokonca pálili a do ovzdušia sa tak uvoľňovali nebezpečné toxíny. Po dobrovoľníckej práci v Mierovom zbore bola Ceesay ešte viac motivovaná nájsť spôsoby, ako recyklovať nahromadený odpad. Pomyslela si, prečo mu nedať druhú šancu?

Ceesay začala spolu so skupinou žien tkať peňaženky a tašky práve z tohto plastu. Ich rozhodnutie zhromaždiť sa a spolupracovať bolo dosť radikálne, keďže od žien sa očakávalo, že budú doma, starať sa o svoje rodiny. Projekt tkania rástol a Ceesay v roku 1997 založila Njai Recycling and Income Generation Group (teraz Women’s Initiative Gambia), čím vytvorila zdroje príjmov pre miestne ženy. Ceesay ich tiež vzdeláva v oblasti ochrany životného prostredia. Rovnako, ako mnoho žien v Gambii, ani ona nemohla dokončiť vzdelanie a tento projekt považovala za spôsob, ako pomôcť ženám získať nové zručnosti, ktorými si zarobia peniaze.

Jej projekt nielenže podporil väčšiu recykláciu a dramaticky znížil množstvo odpadu v dedine, ale zároveň zamestnal stovky západoafrických žien a poskytol im mesačné príjmy. V súčasnosti má viac ako 2 000 členov v 40 skupinách. Ceesay dokonca založila v Gambii recyklačné hnutie s názvom One Plastic Bag.

„Myslím si, že keď poškodzujete svoje prostredie, poškodzujete aj seba.“

Wangari Maathai (1940 – 2011)

Známa aj ako Žena stromov. Narodila sa vo vidieckej kenskej farmárskej rodine a neskôr študovala biológiu v Keni, USA, v Nemecku a stala sa prvou ženou vo východnej a strednej Afrike, ktorá získala doktorát. Začala vnímať zhoršovanie sa životného prostredia, potravinovú neistotu a chudobu ako neoddeliteľné problémy. „Chudobní ľudia vyrežú posledný strom, aby uvarili posledné jedlo,“ povedala raz. „Čím viac degradujete životné prostredie, tým viac sa ponoríte do chudoby.“

Od vidieckych kenských žien sa dopočula, že ich zásoby potravín sú slabé, vody je menej a po drevo musia chodiť ďalej, čo im uberá čas na iné dôležité domáce práce, vrátane starostlivosti o deti. Maathai uvažovala, či by mohla použiť výsadbu stromov ako riešenie na zmiernenie chudoby, zlepšenie kvality života žien a zachovanie životného prostredia.

V roku 1977 na týchto princípoch založila Hnutie zeleného pásu (Green Belt Movement), ktoré sa zameriavalo na ochranu životného prostredia a práva žien. Organizácia doteraz vysadila v Keni približne 51 miliónov stromov. Maathai tiež bojovala proti poľnohospodárskemu priemyslu, ktorý často zaberal pôdu a lesy miestnym ľuďom pre ich vlastnú potrebu. Neskôr bola zvolená do kenského parlamentu – v roku 2002 bola vymenovaná za zástupkyňu ministra na ministerstve životného prostredia a prírodných zdrojov. V roku 2004 sa tiež stala prvou environmentalistkou a Afričankou, ktorá získala Nobelovu cenu za mier, za svoju prácu pri presadzovaní udržateľnosti a demokracie vo svojej rodnej krajine. Maathai zomrela v roku 2011, ale jej odkaz žije naďalej a hnutie Green Belt Movement je stále aktívne.

Jane Goodall (1934)

Je anglická primatologička a environmentalistka. V júli 1960 odcestovala z Anglicka do Tanzánie, aby objavovala tajomstvá druhu šimpanzov. Po 55-ročnom štúdiu týchto divokých zvierat v národnom parku Gomber Stream v Tanzánii, ju začali považovať za poprednú svetovú odborníčku na šimpanzy. Svojimi inovatívnymi metódami a fascinujúcimi poznatkami o ich správaní, priniesla revolúciu vo vede. Jej objav výroby a používania nástrojov medzi šimpanzmi ju viedol k tomu, aby spochybnila myšlienku, že zvieratá sú výrazne odlišné od ľudí, a namiesto toho tvrdila, že „nie sme takí odlišní od zvyšku živočíšnej ríše, ako sme si mysleli“. Jane sa stala oddanou zástankyňou dobrých životných podmienok zvierat a ich ochrany.

V roku 1977 založila Jane Goodall Institute, ktorý dodnes pokračuje v jej výskume po celom svete. Hoci je Goodall známa predovšetkým výskumom šimpanzov, veľkú časť svojej kariéry strávila ako aktivistka za ochranu životného prostredia a poukazovala na to, ako je ochrana planéty kľúčová pre život na Zemi. Založila tiež Jane Goodall’s Roots and Shoots, aby umožnila mládeži všetkých vekových kategórií mobilizovať svojich rovesníkov a venovať sa ich vášni. Anglická primatologička aj napriek svojmu vysokému veku naďalej tvrdo pracuje na ochrane ekosystémov a biodiverzity, environmentálnej výchovy a udržateľnosti. V súčasnosti cestuje po svete a hovorí o environmentálnych problémoch a zároveň povzbudzuje mladých ľudí, aby sa aktívne zaoberali budúcnosťou planéty.

Sylvia Earle (1935)

Morská biologička a priekopníčka hĺbkového potápania Sylvia Earle je známa ako “Her Deepness” – „Jej hĺbka“). Je držiteľkou rekordu v najhlbšej nepripútanej chôdzi na dne oceánu (381m). Earle strávila pod vodou viac ako 7 000 hodín, viedla viac ako 100 expedícií, napísala viac ako 200 vedeckých publikácií a bola medzi prvými podmorskými prieskumníkmi, ktorí použili potápačský výstroj na dokumentovanie morského života. Je svetovo uznávanou expertkou na morskú biológiu, často bola jedinou ženou v expedíciách, v ktorých dominovali muži a v roku 1990 sa stala prvou ženskou vedúcou vedkyňou Národného úradu pre oceán a atmosféru. Earle inšpirovala celé generácie, aby si vážili naše oceány. Strávila viac ako 40 rokov prieskumom oceánov, je odborníčkou na vplyv ropných škvŕn.

Spomedzi viac ako 100 prestížnych ocenení a vyznamenaní bola Earle v roku 2000 uvedená do Národnej ženskej siene slávy, získala cenu OSN za životné prostredie a v roku 1998 ju časopis Time nazval „Hrdinkou planéty“. Po víťazstve TED Prize v roku 2009, Earle založila Mission Blue, organizáciu pracujúcu na vytvorení morských chránených oblastí, inak známych ako Hope Spots. Jej neustály výskum vedie k hlbšiemu pochopeniu svetových oceánov a možnostiam ich ochrany.

“Naša minulosť, naša prítomnosť a čokoľvek, čo zostane z našej budúcnosti, absolútne závisí od toho, čo robíme teraz. Zdvihnite zrkadlo a opýtajte sa sami seba, čo ste schopní urobiť a na čom vám skutočne záleží. Potom prevezmite iniciatívu – nečakajte, kým vás niekto požiada, aby ste konali.“

Rachel Carson (1907-1964)

Zasvätila svoj život skúmaniu vplyvu ľudského konania na prírodu. V roku 1962, táto americká biologička a ochrankyňa prírody, vydala knihu Silent Spring (Tichá jar), v ktorej sa zaoberala ničivými dôsledkami používania pesticídov na voľne žijúce zvieratá. Týmto pomohla zvýšiť povedomie o životnom prostredí. Nielenže upozornila na nebezpečenstvo nerozvážneho používania syntetických pesticídov, pomohla tiež rozbehnúť aj moderné environmentálne hnutie.

Carson začala svoju kariéru v US Fish and Wildlife Service, ale po tom, ako sa články a knihy, ktoré napísala o živote v oceánoch, stali mimoriadne populárnymi, začala písať o vede na plný úväzok. Keď bola v roku 1962 vydaná jej kniha Silent Spring, Rachel čelila intenzívnej kritike zo strany chemického priemyslu, a to aj napriek ťažkému boju s rakovinou prsníka. Dokonca aj po jej smrti, kniha podnietila verejný záujem o otázky životného prostredia a verejného zdravia. V priebehu niekoľkých rokov Nixonova administratíva vytvorila Agentúru na ochranu životného prostredia (Environmental Protection Agency – EPA). „Tichá jar“ je všeobecne považovaná za jedno z najvplyvnejších diel literatúry faktu dvadsiateho storočia. Podnietila environmentálnu revolúciu. Aj vďaka Carson sa začal oslavovať Deň Zeme a jej odkaz žije dodnes.

“Tí, ktorí premýšľajú o kráse Zemi, nachádzajú zásoby sily, ktoré vydržia, kým potrvá život. V opakovaných refrénoch prírody je niečo nekonečne liečivé – uistenie, že úsvit prichádza po noci a jar po zime.“

Spoločnou črtou všetkých týchto úžasných žien je to, že verili tomu, čo hovoria a robia. Nikdy preto nepodceňujte silu, ktorú máte ako občan na vytváranie zmien vo vašej komunite. Buďte nebojácni, odvážni a vášniví.

Titulná fotografia: freepik.com