Tvorba odpadu z roka na rok rastie a bude rásť aj naďalej. V roku 2035 vytvoríme podľa odhadov až 3,1 mil. ton komunálneho odpadu. Z toho maximálne 10% bude môcť skončiť na skládkach. Pri existujúcej kapacite zariadení na spracovanie odpadu však nebudeme schopní materiálovo či energeticky zhodnotiť takmer tretinu.
Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, sa preto pozrela na to, koľko odpadu na Slovensku ročne vytvoríme a kde končí, aké sú prognózy do roku 2035 a koľko spracovateľských kapacít nám bude chýbať na to, aby sme dokázali naplniť európske ciele. Analýza vychádza z údajov Štatistického úradu SR, Eurostatu a Bielej knihy odpadového hospodárstva SR.
Denne vyhodíme v priemere 1,4 kg smetí na osobu. Vyše 40 % naďalej končí na skládkach
V roku 2021 sme na Slovensku vytvorili 2,7 mil. ton komunálneho odpadu* (KO). Priemerný Slovák alebo Slovenka tak v priemere vyhodili do odpadových nádob 497 kg smetí. Na deň to predstavuje približne 1,4 kg odpadu. Produkcia odpadu na Slovensku raketovo rastie, len za uplynulé desaťročie bol zaznamenaný nárast o vyše polovicu. Vyplynulo to z údajov Štatistického úradu SR.
Ďalším problémom je fakt, že približne 41 % KO naďalej končí na skládkach, čo je podľa všeobecne uznávanej hierarchie odpadového hospodárstva ekologicky najhorší spôsob nakladania s odpadmi. Najlepšou možnosťou je predchádzanie vzniku odpadu, nasleduje opätovné použitie, recyklácia, energetické zhodnocovanie, spaľovanie a úplne najhorším je už spomínané skládkovanie.„Hoci miera skládkovania za desať rokov klesla zo 75 % na súčasných 41 %, objem skládkovaného odpadu neklesá. Na skládkach každoročne skončí viac ako milión ton odpadu. Je to spôsobené tým, že produkcia odpadu rastie veľmi rýchlo. Inými slovami, vytvárame príliš veľa odpadu na to, aby sme ho dokázali efektívne zhodnotiť. Či už formou recyklácie alebo premenou na elektrinu alebo teplo,“ skonštatoval Ján Chovanec, generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu.
Miera recyklácie bola vykázaná na úrovni 49 %. Iba približne 9 % komunálneho odpadu sa zhodnotilo na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO). Zvlášť v prípade energetického zhodnocovania odpadu ide o významný nedostatok oproti iným krajinám ako je napríklad Rakúsko, Nemecko, severské krajiny či krajiny BENELUX (s podielmi 29 až 67 %).
Tvorba odpadu porastie aj v nasledujúcich rokoch
Reformný balík Európskej únie, zameraný na prechod únie k obehovému hospodárstvu, stanovuje pre rok 2035 dva ciele a to: minimálne 65 % komunálneho odpadu recyklovať a maximálne 10 % komunálneho odpadu ukladať na skládky.
Podľa prognózy Bielej knihy odpadového hospodárstva SR, za ktorou stojí kolektív odborníkov Zväzu odpadového priemyslu (ZOP), vytvoríme v roku 2035 na Slovensku minimálne 3,1 mil. ton odpadu, teda 580 kg KO na obyvateľa.
Odhad vychádza z predpokladu, že rast produkcie odpadu bude každoročne na úrovni 1,0 %. „Pri zvýšení miery recyklácie KO zo súčasných 49 % (v roku 2021) na požadovaných 65 %, bude v cieľovom roku 2035 recyklovaných viac ako 2 mil. ton komunálnych odpadov. Množstvo zostávajúcich nerecyklovateľných komunálnych odpadov sa teda môže pohybovať na úrovni približne 1,1 mil. ton ročne,“ uvádza sa v Bielej knihe odpadového hospodárstva SR. Problémom je, že aktuálne kapacity na zhodnotenie odpadu (či už materiálne alebo energetické) nebudú v budúcnosti postačujúce.
Na recykláciu 2 miliónov ton odpadu bude nevyhnutné dobudovať ďalšie kapacity
Na Slovensku bolo v roku 2021 vytriedených a na recykláciu (resp. materiálové zhodnotenie) určených vyše 1,3 mil. ton KO. V roku 2035 by sa malo (v dôsledku nárastu tvorby komunálneho odpadu, ale i jeho lepšieho triedenia) vytvoriť vyše 2 mil. ton recyklovateľného KO, teda o 700 tis. ton viac ako v roku 2021. Aktuálne sa voľné kapacity existujúcich zariadení na recykláciu vybraných druhov odpadov odhadujú na úrovni cca 460 tis. ton. Je evidentné, že do roku 2035 bude potrebné dobudovať ďalšie zariadenia na materiálové zhodnotenie KO ako sú napríklad recyklačné linky na plasty, textil, ale aj pre kovy.
Pri plánovaní nových kapacít sa však často zabúda na priemyselný odpad** a jeho recyklačný potenciál. V Bielej knihe sa uvádza, že minimálne 150 tis. ton priemyselného odpadu by namiesto skládkovania mohlo byť vhodných na recykláciu.
Spolu tak na Slovensku môže vzniknúť do roku 2035 potreba navýšenia súčasných recyklačných kapacít o minimálne 390 tis. ton odpadov (700 tis. ton KO + 150. tis ton priemyselných odpadov po odpočítaní 460 tis. ton existujúcej voľnej kapacity).
Problém je aj s kapacitami na energetické využitie 1,1 milióna ton odpadu
V roku 2035 sa na Slovensku predpokladá produkcia nerecyklovateľných komunálnych odpadov (t.j. zmesového KO a veľkoobjemového odpadu) na úrovni 1,1 mil. ton. Opäť by sme nemali zabúdať ani na priemyselný odpad, v prípade ktorého by mohlo byť vhodných pre energetické zhodnotenie (namiesto ukladania na skládku) minimálne 150 tis. ton. Celkové množstvo nerecyklovateľných odpadov vhodných na energetické zhodnotenie sa tak pre rok 2035 odhaduje na úrovni minimálne 1,25 mil. ton.
„Kapacita dvoch súčasných ZEVO aj s plánovanými rozšíreniami bude v budúcnosti predstavovať približne 360 tis. ton odpadov. Zostávajúce množstvo nerecyklovateľného komunálneho odpadu cca 740 tis. ton bude musieť prejsť procesom energetického zhodnotenia predovšetkým v ZEVO, prípadne mechanicko-biologickou úpravou (MBÚ) s koncovkou taktiež v ZEVO alebo v určitej miere skončí aj v zariadeniach na spoluspaľovanie odpadu. Bez dobudovania nových zariadení na energetické využitie odpadu sa preto ďalej nepohneme,“ skonštatoval Ján Chovanec.
Čo to pre rok 2035 znamená?
Dve existujúce zariadenia ZEVO, plánované linky na MBÚ či cementárne budú síce schopné významnú časť nerecyklovateľného odpadu zhodnotiť, avšak naďalej budú chýbať kapacity na úrovni minimálne 600 tis. ton odpadu ročne. Autori Bielej knihy vidia riešenie vo vybudovaní dostatočnej siete moderných zariadení na energetické využitie odpadu. Alternatívu v podobe vývozu tohto energeticky cenného materiálu do zahraničia považujú za najhoršiu aj z dôvodu nárastu uhlíkovej stopy, spôsobenej samotným transportom.
Riešenia, ktoré na Slovensku v súčasnosti odborníci ponúkajú, sú vo vyspelých ekonomikách EÚ už dávnejšie realitou. Ukážkovými krajinami v tejto oblasti sú napríklad Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Luxembursko a Belgicko. Tieto krajiny dosahujú mieru recyklácie komunálneho odpadu nad úrovňou 50 % a zvyšný komunálny odpad energeticky zhodnocujú v zariadeniach ZEVO. Miera skládkovania je tak u nich veľmi nízka, až takmer nulová.
*Pozn.: Komunálny odpad je predovšetkým odpad z domácností, ale taktiež aj iný odpad, ktorý sa vzhľadom na svoju povahu alebo zloženie podobá odpadu z domácností. Napríklad tak ide aj o odpad z kancelárií, reštaurácií či verejných priestranstiev obcí.
**Pozn.2: Za priemyselný odpad je napriek neexistujúcej jednotiacej definícii považovaný odpad, ktorý nevzniká v domácnostiach, pričom zahŕňa aj časť odpadu vznikajúceho napríklad v obchode alebo v službách, kde dochádza k prieniku s komunálnym odpadom. Deliaca línia medzi komunálnym odpadom a priemyselným odpadom je preto veľmi nejasná, čo spôsobuje stále rozdielny prístup členských štátov vo vymedzení pôvodu odpadu a s tým spojených povinností pri nakladaní s ním.
Titulný obrázok: freepik.com
