Pamätáte si, keď ste po jazde autom museli čistiť čelné sklo od desiatok „rozpučených“ mušiek? Dnes to mnohí zažívajú oveľa menej. Je to len nostalgický pocit, alebo sa naozaj niečo zmenilo?
Otázka miznutia hmyzu sa v posledných rokoch dostala z okraja vedeckých diskusií do hlavných médií. Objavili sa silné výrazy ako „hmyzia apokalypsa“. No čo hovoria dáta? A ide o globálny kolaps, alebo o komplexnejší problém? Pozreli sme sa na najcitovanejšie výskumy.
O koľko klesla populácia hmyzu?
V roku 2017 publikoval medzinárodný tím vedcov dlhodobý výskum z Nemecka, ktorý sledoval biomasu lietajúceho hmyzu v 63 chránených územiach počas 27 rokov.
Výsledok bol viac než zaujímavý: pokles biomasy lietajúceho hmyzu o viac ako 75 %.
Dôležité je, že nešlo o intenzívne obhospodarovanú krajinu, ale o prírodné rezervácie. To naznačilo, že problém môže byť širší než len otázka jedného regiónu či typu hospodárenia.
Potvrdzujú to aj ďalšie výskumy?
Nasledujúce roky priniesli množstvo analýz.
Meta-analýza publikovaná v roku 2019, ktorá hodnotila desiatky výskumov z rôznych častí sveta, upozornila, že:
- viac ako 40 % druhov hmyzu môže byť v úpadku,
- priemerné tempo poklesu sa pohybuje okolo 2 – 3 % ročne.
Neskoršia globálna analýza z roku 2020 priniesla nasledovný obraz:
- suchozemský hmyz v mnohých regiónoch skutočne klesá,
- niektoré populácie vodného hmyzu sa vďaka zlepšeniu kvality vôd stabilizujú alebo rastú,
- trendy sú výrazne regionálne rozdielne.
To znamená, že nejde o uniformnú globálnu katastrofu, ale o komplexnú zmenu, kde prevládajú negatívne trendy najmä v intenzívne využívanej krajine.
Prečo mizne hmyz?
Pokles populácie hmyzu nemá jednu príčinu. Ide o kombináciu viacerých faktorov:
Intenzívne poľnohospodárstvo
Rozsiahle monokultúry a odstraňovanie prirodzených prvkov krajiny znižujú biodiverzitu.
Pesticídy
Najmä systémové insekticídy môžu zasahovať aj necielené druhy vrátane opeľovačov.
Strata biotopov
Urbanizácia a výstavba infraštruktúry fragmentujú krajinu.
Klimatická zmena
Extrémne výkyvy počasia narúšajú synchronizáciu medzi rastlinami a hmyzom.
Svetelné znečistenie
Nočné osvetlenie dezorientuje nočné druhy a ovplyvňuje ich rozmnožovanie.
Prečo je úbytok hmyzu problém?
- Hmyz je základ ekosystémov.
- Opeľuje približne 75 % plodín.
- Je potravou pre vtáky a drobné cicavce.
- Podieľa sa na rozklade organickej hmoty.
- Udržiava kolobeh živín v pôde.
- Ak mizne hmyz, nejde len o stratu druhov. Ide o oslabenie celého systému.
Je „hmyzia apokalypsa“ reálna?
Niektoré médiá používajú dramatické výrazy. Realita je komplexnejšia.
Nie všetky druhy miznú. Niektoré sa adaptujú alebo expandujú. No dlhodobé dáta ukazujú, že tlak na biodiverzitu rastie a v mnohých regiónoch je pokles populácie hmyzu jasne merateľný.
Nejde o náhlu katastrofu, ale o postupnú zmenu.
Čo urobiť každý z nás pre ochranu hmyzu?
Aj keď ide o systémový problém, každý z nás môže prispieť:
🌼 Vysaďte pôvodné, pre opeľovače priateľské rastliny
Aj malý balkón môže byť zdrojom potravy.
🌱 Obmedzte pesticídy v záhrade
Existujú mechanické a biologické alternatívy.
🌾 Podporte ekologických farmárov
Lokálne, bio alebo regeneratívne hospodárstvo znižuje tlak na krajinu.
🐄 Znížte spotrebu mäsa a mliečnych výrobkov
Intenzívna živočíšna výroba je významným faktorom krajinných zmien.
🍂 Nekoste príliš skoro a príliš často
Jarné a letné kvety sú pre hmyz kľúčové.
💡 Obmedzte vonkajšie nočné osvetlenie
Menej svetla znamená menej dezorientácie pre nočné druhy.
Vážme si hmyz
Hmyz je často nenápadný a mnohí si ho všimnú až vtedy, keď začne chýbať. No práve tieto malé organizmy držia pohromade veľkú časť prírodných procesov, od opeľovania rastlín až po kolobeh živín v pôde.
Pokles populácie hmyzu preto nie je len problém pre vedcov alebo ochranárov. Je to signál, že spôsob, akým využívame krajinu, má svoje limity.
Dobrou správou je, že riešenia existujú – od šetrnejšieho hospodárenia v poľnohospodárstve až po drobné zmeny v našich záhradách či mestách. Aj malé kroky, ak ich urobí veľa ľudí, dokážu vytvoriť prostredie, v ktorom sa biodiverzita môže znovu obnovovať.
Možno teda nejde o otázku, či hmyz úplne zmizne. Skôr o to, akú krajinu chceme zanechať po sebe – krajinu tichú a prázdnu, alebo takú, v ktorej bude život stále bzučať.
Zdroje
Hallmann et al. (2017), PLOS ONE
Sánchez-Bayo & Wyckhuys (2019), Biological Conservation
van Klink et al. (2020), Science
IPBES (2019), Global Assessment Report
FAO (2018), Biodiversity for Food and Agriculture
European Environment Agency (EEA)
Aby vám neunikol žiadny náš článok, odporúčame vám prihlásiť sa k odberu nášho newslettra v spodnej časti stránky.
