Eurostat v závere januára 2023 zverejnil údaje za rok 2021 o podieloch energie z obnoviteľných zdrojov (OZE) v jednotlivých ekonomikách EÚ. V prípade Slovenska podiel oproti predchádzajúcim rokom stagnuje nad úrovňou 17%. Vyspelým krajinám sa tak vo využívaní OZE pozeráme „na chrbát“. Európska komisia za jeden z nástrojov energetickej sebestačnosti EÚ a odklonu od ruských energetických surovín považuje nárast produkcie energie z OZE.
V aktuálnej analýze sa Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, pozrela na to, do akej miery sa obnoviteľné zdroje energie využívajú na Slovensku a v krajinách EÚ, ako sme doteraz napĺňali zelené ciele, ale i na to, ako môžeme podiel OZE v nasledujúcich rokoch zvýšiť.
„Zeleným“ lídrom únie je Švédsko. Pri elektrine dominuje susedné Rakúsko
Krajinou s najvyšším podielom energie z obnoviteľných zdrojov na úrovni 62,6% je Švédsko. Vysoký podiel OZE evidovalo Švédsko najmä v prípade hrubej spotreby elektriny (75,7%) a v prípade tepla a ochladzovania (68,6%). Pomerne vysoké podiely energie z OZE (nad 40%) vykázali vo Fínsku a v Lotyšsku. Medzi krajinami s vysokým podielom (36,4%) je aj susedné Rakúsko, kde dominuje využívanie OZE najmä pri výrobe elektriny s najvyšším podielom v EÚ (76,2%). Naopak, podiel obnoviteľných zdrojov pod 15% malo v roku 2021 podľa údajov Eurostatu šesť ekonomík EÚ, vrátane susedného Maďarska (14,1%). Únia ako celok dosiahla v roku 2021 podiel 21,8%.
Pre rok 2020 mala EÚ, rovnako ako aj každá krajina, stanovený svoj cieľ pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov. V prípade EÚ išlo o 20%, v jednotlivých krajinách sa pohyboval v rozpätí 10 až 49%. Únii, aj jednotlivým ekonomikám (s výnimkou Francúzska), sa tieto ciele podarilo naplniť. Takýto stav aj vzhľadom na aktuálny problém s dostupnosťou tradičných energetických surovín (plyn, ropa, uhlie) nestačí. Európska komisia preto navrhla zmenu cieľa EÚ pre rok 2030 a to z pôvodných 32% až na 45%. Pre jeho dosiahnutie bude nevyhnutná transformácia energetického systému vo všetkých krajinách EÚ.
Na Slovensku podiel energie z OZE stagnuje už tri roky na úrovni 17 %
V prípade Slovenska bol v roku 2021 vykázaný podiel energie z OZE na úrovni 17,4%. Hoci pre rok 2020 stanovený cieľ na úrovni 14% naša ekonomika aj v tomto roku splnila, stagnácia je neprehliadnuteľná. Oproti rokom 2019 a 2020 s podielmi 16,9% a 17,3% je zlepšenie ukazovateľa iba nepatrné. Podiel OZE pri hrubej spotrebe elektriny predstavoval 22,4%, pri teple a ochladzovaní 19,5% a v doprave 8,8%.
Samotná stagnácia či zaostávanie Slovenska za vyspelými ekonomikami EÚ (9. najnižší podiel) nie sú jediným problémom. Podrobnejšia analýza odhaľuje slabiny v metodike vykazovania. Do OZE sú zarátané aj domy vykurované drevom či štiepkou. To viacerí odborníci na obnoviteľné zdroje považujú za nevhodný prístup, keďže ide o suroviny produkujúce významné množstvo emisií – navyše bez použitia pokročilejších filtračných technológií.
V roku 2021, podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR, predstavovala na Slovensku hrubá výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov 7 241 GWh. Najväčším podielom (62,9%), sa o to pričinili vodné elektrárne. Nasledovalo drevo (vrátane drevného odpadu a ostatného tuhého odpadu) s podielom 18,3%. Solárna fotovoltika tvorila z OZE pri výrobe elektriny podiel 9,3%, bioplyny 6,7%. Podiel energetického zhodnotenia odpadu predstavoval 2,8%.
Hrubá výroba tepla z OZE v roku 2021 predstavovala 7 521 TJ. Najviac sa na nej podieľalo drevo (vrátane drevného a ostatného tuhého odpadu) s 84,9%,nasledovali bioplyny s podielom 9,9%. Energetické zhodnotenie priemyselného a mestského odpadu tvorilo 3,3-percentný podiel, geotermálne výhrevne 1,8%.
Nadpriemerný geotermálny potenciál Slovenska nevieme využiť
Popri energie z vody a slnka, bioplyne či dreve môže byť vhodnou možnosťou zvýšenia podielu OZE na celkovom energetickom mixe aj geotermálna energia. V oblastiach okolo Žiaru nad Hronom, Prešova či Košíc sa nachádzajú jej ložiská, ktoré majú potenciál nielen na výrobu tepla (ako v mestách Galanta či Veľký Meder), ale aj elektrickej energie. Aj preto je v týchto lokalitách rozpracovaných viacero projektov geotermálnych elektrární.
Potvrdzujú to dosiaľ zrealizované projekty, ako aj hydrogeologické merania a prieskumy naprieč územím. „Výhoda geotermálnej energie spočíva v tom, že je k dispozícii 24 hodín denne bez výrazných výkyvov. Aj preto sa považuje za jeden z najspoľahlivejších zdrojov z pohľadu stability elektrizačnej sústavy, ako aj bezpečnosti dodávok energie. Na rozdiel od klasických fosílnych palív ide zároveň o energiu, ktorej dostupnosť nie je ohrozená vojnovými konfliktmi,“ hovorí odborník na geotermálnu energiu Michal Mašek.
Tento druh OZE sa navyše vyznačuje minimálnymi prevádzkovými nákladmi a je ohľaduplný k životnému prostrediu. Na Slovensku bol stanovený energetický potenciál geotermálnych vôd na 5 538 MWt, pričom dnes z neho využívame len zhruba 2%. „Pri efektívnom využívaní geotermálnej energie by sme mohli ekologickým teplom a elektrinou zásobovať desiatky tisíc domácností,“ dodáva M. Mašek.
Namiesto toho, aby sme z odpadu vyrábali elektrinu a teplo, zakopávame ho do zeme
Ďalšou z možností, ktorá by dokázala zvýšiť podiel OZE a odbremeniť Slovensko od neekologického skládkovania, je premena nerecyklovateľného komunálneho odpadu (KO) na elektrinu a teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO). Jedno priemerne veľké zariadenie ZEVO dokáže ročne zhodnotiť 100 tis. ton nerecyklovateľného KO. Takéto zariadenie tak dokáže ročne vyrobiť a dodať do siete 49 000 MWh elektrickej energie, čo je množstvo, ktoré spotrebuje približne 16 tisíc slovenských domácností. Potenciálna ročná produkcia tepelnej energie je v jednom zariadení ZEVO 53 000 MWh, čomu zodpovedá teplo pre približne 4,5 tisíc domácností.
Miera skládkovania v roku 2021 dosiahla 41%, čomu zodpovedalo viac ako 1 mil. ton KO. „Z milióna ton odpadu by sme vedeli ročne vyrobiť elektrickú energiu pre približne 160 tisíc a teplo pre približne 45 tisíc domácností. Nerecyklovateľný komunálny odpad je zároveň jedným z najlacnejších zdrojov energie. Na Slovensku ním však doslova plytváme. Za posledných 20 rokov sme takto na skládky zbytočne uložili takmer 25 mil. ton odpadu, t. j. potenciálneho paliva,“ vysvetľuje Ladislav Halász, viceprezident Konfederácie európskych prevádzkovateľov zariadení na energetické využitie odpadu (CEWEP).
Na Slovensku máme už vyše tri dekády iba dve zariadenia ZEVO. „Dve aktuálne existujúce zariadenia v Bratislave a Košiciach ale nepostačujú a na Slovensku tak existuje priestor pre výstavbu minimálne 5 takýchto zariadení,“ skonštatoval na záver L. Halász.
