O permakultúrnych záhradách sa dnes veľa diskutuje medzi odborníkmi, ale aj medzi „domácimi“ záhradkármi. Vytvoriť si fungujúcu permakultúrnu záhradu, ktorá v sebe ukrýva symbiózu všetkých jej prvkov, môže byť procesom na niekoľko rokov. O tom, ako si vytvoriť permakultúrnu záhradu, čo potrebujeme, aké sú jej výhody a čomu sa vyvarovať, nám porozprávala Ing. Patricia Pavlovská, DPD., zakladateľka Školy permakultúry.
Čo je podstatou permakultúry?
Permaultúra predstavuje také plánovanie a tvorbu v kultúrnej krajine, kde človek rozumne využíva zdroje k naplneniu svojich potrieb. Súčasne už v dnešnej dobe platí, že sa permakultúra snaží nielen o trvalo udržateľné ale o regenaratívne prístupy k pestovaniu aj chovu. Vnímame, že devastácia prostredia (pôdy, vody) je značná. Už nestačí tento stav len udržiavať, ale chceme realizovať také spôsoby starostlivosti, ktoré tieto dva základné životné zdroje prežitia ľudí obnovujú, chránia a nanovo budujú. Dôležité je, že túto regeneráciu vieme dosahovať nielen v malých rodinných záhradách, ale už máme technológie a nástroje, ako to robiť aj pre veľké farmy. Pre malé záhrady platí, že v rámci permakultúry sa zameriavame na tvorbu živej pôdy s dostatočnými zásobami kvalitnej vody priamo na pozemkoch tak, aby tieto vedeli zabezpečiť potravinovú (ale aj inú) bezpečnosť užívateľov.
Prečo by sme si mali vytvárať permakultúrne záhrady?
Pretože vtedy začína príroda s nami spolupracovať a nebojuje proti nám. V týchto záhradách je výrazná časť plánovania venovaná pozorovaniu prirodzených procesov. Ich pochopením vieme nastaviť záhradu na to, aby tieto procesy využívala naša záhrada vo svoj prospech a my sme nemuseli denne zápasiť o jej základné prežitie. Sledovaním slnečného svitu, vetra, mrazu či vlhkosti pôdy vieme záhradu rozzónovať na bloky vhodné na pestovanie zeleniny a ovocia, chov domácich zvierat, oddych tak, aby maximálne využívali prirodzené prírodné zdroje, ktoré pre svoj zdravý život potrebujú.
Ako funguje permakultúrna záhrada?
Jednotlivé prvky prepájame funkčnými vzťahmi tak, aby sa vzájomne podporovali a teda prosperovali lepšie, než keby boli v priestore osamotené. Príkladom vie byť kombinácia zeleninovej záhrady na najslnečnejšom mieste pozemku hneď vedľa domu. Zelenina je náročná na slnko ale aj ľudskú starostlivosť. Tiež vieme využiť zber vody zo strechy domu na zalievanie takejto záhrady. Neďaleko umiestnenime kompost, kam vieme denne odniesť bioodpad z domácnosti a súčasne to máme na skok aj so zvyškami zo záhrady. Ten sa postará o kvalitné hnojivo, ktoré vieme „nakúpiť“ len dva kroky od našej zeleniny. Ak sa k tomu pridajú sliepočky žijúce hneď vedľa záhrady, môžeme uzavrieť celý potravinový cyklus na pár metroch štvorcových. Prebytky zeleniny sliepkam, hnoj od sliepok do kompostoviska a hotový kompost späť do záhradky. Nič sa nestratilo, len pretvorilo na nový užitočný produkt. Dokonca aj pokosený trávnik, ktorý už neskončí v plastovom vreci, ale je použitý na nastieľanie medzi zeleninu, na prikrmovanie nosníc a zvyšok na tvorbu kompostu. Zrazu to všetko dokopy dáva zmysel. Máme doma svoj vlastný malý fungujúci vesmír! Prináša nám pôžitky vo forme kvalitného jedla, krásy, radosti z tvorenia.
Ak si chceme vytvoriť permakultúrnu záhradu, ako začať? Čo potrebujeme na začiatok?
Na začiatok potrebujeme chuť tvoriť a manuálne pracovať (smiech). Vo svojej podstate ani nepotrebujeme pozemok, rozhodne nám nie sú treba hektáre na to, aby sme vedeli mať krásnu rajskú záhradu. Malý raj plný vnemov a dobrodružstva vieme stvoriť už aj na balkóne.
Pre začiatok, ak chceme ozaj uchopiť záhradu ako permakultúrnu, je veľmi vhodné nechať sa zaučiť skúseným „permakultúrnikom“, inšpirovať sa u tých, čo to už robia a majú vychytané „muchy“. V knihách totižto veľakrát môžu byť aj návody, ktoré nemusia sedieť pre náš typ krajiny, alebo pre naše konkrétne potreby. Odporúčam zájsť si na návštevu nejakých už hotových záhrad alebo aspoň na krátky víkendový kurz pod vedením skúsených lektorov. To vám častokrát vie dať viacej ako čítanie desiatok kníh. Viete si tým ušetriť kopec sklamania a zbytočne premrhaného času na učení sa z vlastných chýb :-D. V rámci Školy permakultúry ponúkame okrem webinárov, kurzov aj komentované prehliadky permakultúrnych záhrad.
Aký je postup tvorby?
Pri tvorbe permakultúrnej záhrady, podobne ako pri záhradnej architektúre, sa najskôr pozemok dôsledne zmapuje a kreslí sa prvotný kostrový návrh rozloženia jednotlivých prvkov na pozemku. Premýšľame aj o inak neviditeľných prvkoch, ako je práca s vodou s využitím gravitácie, správne trasovanie pozemku, dômyselne vytvorené terénne úpravy smerujúce ku zadržiavaniu dažďovej vody. Jednotlivé prvky umiestňujeme nielen podľa toho, aby záhrada lahodila oku, ale hlavne aby si navzájom pomáhali, podporovali sa. Tým sa znižuje potreba človeka v systéme, ktorý si vie takto čiastočne zabezpečiť svoje potreby sám, len na základe synergických vzťahov.
Správne vymyslená kostra prvkov a výsadieb umožňuje triezve nakupovať aj výsadby rastlín. Častou laickou chybu totižto býva nákup rastlín, obzvlášť ovocných drevín pred tým, než vôbec tušíme kam ich posadiť. Zvyčajne tento obrátený postup znamená prvotný krach záhrady, nevhodne vybrané stanovištia na výsadbu, zanedbaná povýsadbová starostlivosť a o pár rokov môžete celý proces zopakovať, žiaľ. Platí tu trikrát meraj a raz saď!
Preto akokoľvek už veľmi túžime sadiť a budovať, v permakultúrnej záhrade vždy začíname pozorovaním, mapovaním, skúmaním možností nášho pozemku a našich vlastných očakávaní, potrieb, snov. Ak máme veľkú chuť aj niečo praktické urobiť hneď, môžeme začať vytvorením kvalitného priestoru na kompostovanie, naskladňovaním materiálov, či vytvorením pár záhonov zeleniny. To aj v prípade prvotného neúspechu sa dá ľahko prebudovať, presunúť či inak vylepšiť.
Kedy je najlepšie začať vytvárať permakultúrnu záhradu?
Kedykoľvek sa dá začať, pretože je tam veľa prípravných prác pred tým, než začneme sadiť. Vhodná je aj jeseň, kedy vieme začať zbierať materiály ako je lístie, konáre, maštaľný hnoj a iný bio odpad, potrebný na tvorbu kompostu v budúcom roku. Jeseň tiež býva vhodnejšia na výsadby ovocných drevín, vtedy sa lepšie prijímajú a netrpia suchom. V zime si zase ľahšie vieme nájsť čas na premýšľanie, hľadanie vhodných riešení, plánovanie výsadieb, nákupy materiálov na to, aby sme hneď z jari vedeli započať realizáciu. Leto vieme veľmi dobre využiť na terénne úpravy, tvorbu jazier a iných vodozádržných opatrení, terasovanie záhrad. A pravdaže jar je super na započatie zeleninovej a bylinkovej sezóny.
Častokrát sa s permakultúrou spája aj zapracovávanie kartóna do pôdy. Aký má význam?
Kartón nie je povinnou súčasťou každej permakultúrnej záhrady, ale často za využíva na tzv. kobercové mulčovanie pôdy. Kobercové mulčovanie sa využíva na plochách, ktoré chceme pretvoriť z lúky či zarastenej plochy na plochu pestovateľskú, zeleninársku. Kým získame plochu, v ktorej sa dá sadiť či siať, môžeme niekoľko rokov zápasiť s neustálym prerážaním burín obrážajúcich z koreňov (pýr, pupenec), prípadne nám znova a znova klíčia v pôde uložené tisíce semien burín. Aby sme predišli tomuto procesu a mohli začať s pestovaním v podstate okamžite, môžeme pôdu prekryť kartónmi, ktoré potlačia rast burín, zamedzia klíčeniu nových semien. Výhodou kartónu (na rozdiel od netkanej textílie) je ten, že sa po čase rozloží a neostáva teda vo forme plastového odpadu. Pravdaže, pred uložením kartónu na pôdu musíme odobrať všetky plastové časti, napríklad lepiace pásky.
Ak začíname napríklad na lúke, postup vyzerá nasledovne. Lúku pokosíme, trávu môžeme nechať ležať. Pridáme maštaľný hnoj buď pod alebo nad kartón. Poukladáme kartón tak, aby sa jednotlivé diely prekrývali aspoň 10 – 20 cm proti prerastaniu agresívnych burín, akým je napríklad pýr. Kartón poriadne polejeme vodou, aby bol vlhký a neodoberal vodu z pôdy. Prekryjeme slamou alebo senom. Do takto vytvoreného záhonu môžeme už v prvom roku sadiť priesady rastlín ako sú zemiaky, tekvice či paradajky. Slamu rozhrnieme, prerazíme kartón kolíkom, posadíme priesadu a obsypeme hrsťou zeminy. Prekryjeme naspäť slamou. Polejeme. V ďalšou roku by mal byť tlak burín už oveľa menší, ak je potrebné, proces ešte v ďalšom roku zopakujeme.
Používajú sa aj iné „netradičné“ suroviny?
Medzi ďalšie „netradičné“ suroviny, ktoré vieme ešte do pôdy pridať na jej zúrodnenie a zlepšenie jej štruktúry (ak máme ťažkú ílovicu či príliš vzdušnú pieskovú pôdu) patrí biouhlie, kompost, kamenná múčka zo žuly či dolomitického vápenca, mykorízne organizmy, podporné „lesné“ organizmy, zelené hnojenie pomocou „živých rastlín“. Permakultúrny záhradník je podobný Michellinskému kuchárovi, ktorý sa hrá s ingredienciami, skúša, tvorí nové recepty. Dôležité je, aby viacej pridával, ako odoberal (zber úrody, vyplievanie). 🙂
Aké sú výhody permakultúry pre nás a pre prírodu?
Pre nás je výhoda, že môžeme byť obklopení tým, čo pre svoj život skutočne potrebujeme denne. Dostatkom pitnej vody, ovocia, zeleninou, kvetmi, vôňami, pokojom, krásou, zdravím, smiechom, kreativitou, spirutuálnym rozmerom vnímania, že je tu čosi viac ako sme my sami. Výhoda je, že ak rozumieme vzťahom v prírode, chápeme ich, opúšťa nás strach a potreba bojovať. Vieme zrazu vidieť význam burín aj škodcov a nastoliť úplne iný vnútorný program než je boj a totálne vyhubenie. So súcitom vieme započať procesy tvorby, budovania kvality pôdy, imunity rastlín a diverzity druhov, lebo chápeme, že to povedie k všeobecnej dlhodobej prosperite pozemku, ktorý nám bol zverený na zodpovednosť.
A čo má príroda z nás? Myslím že získa priateľa, spojenca, bytosť s porozumením, súcitom, pretože to všetko je potrebné mať v sebe, ak chceme permakultúrnu „prírodnú“ záhradu, ktorá je plne závislá na porozumení a budovaní vzťahov – vzťahov medzi jednotlivými prvkami prírody, medzi prírodou a človekom a dokonca aj vzájomnými vzťahmi medzi ľuďmi.
Čím sa líši permakultúra od ekologického poľnohospodárstva? Je medzi nimi rozdiel?
Ekologické poľnohospodárstvo sa prioritne (až skoro výlučne) zaoberá pestovaním a chovom. Permakultúra predstavuje komplexný prístup k potrebám človeka, čiže zahŕňa okrem poľnohospodárstva aj architektúru, lesníctvo, vodohospodárstvo, odpady a recykláciu, využívanie lokálnych a obnoviteľných zdrojov, socio-ekonomickú sféru vrátanie komunitných a sociálnych projektov, alternatívnej ekonomiky. Permakultúrny projekt zvyčajne presahuje do všetkých týchto sfér, je teda náročný na plánovanie, zber informácií a jeho aplikácia do reality trvá aj niekoľko rokov až desaťročia, môže mať až cezgeneračný presah, ako to vnímame pri zakladaní tzv. rodových statkov. Permakultúrne projekty často vznikajú nielen na vidieku, ale aj v mestách ako tzv. mestské farmy, komunitné záhrady, školské záhrady a pod.
Prečo v permakultúrnej záhrade nepotrebujeme chemikálie? Čo ich nahrádza?
Chemikálie sú podľa slovníka látky získané chemickou cestou v chemickom priemysle. To čo zložito produkuje chemický priemysel s výrazne negatívnom dopadom na životné prostredie už pri výrobe a neskôr aj pri aplikácii, dokážeme všetko zabezpečiť aj prirodzenou cestou bez týchto negatív.
Výrazne sa to prejavuje najmä pri pôde a jej zneužívaní, pardón …využívaní! Konečne po desiatkach rokoch, kedy už farmári dlhodobo hovorili o pozitívnych dopadoch ekologických postupov, ktoré videli priamo v praxi, aj vedecká obec dokázala, že jediné čo potrebujeme, je nechať pôdu žiť. V pôde žije pre nás nepredstaviteľné množstvo mikroorganizmov, ktoré sú priamo či nepriamo zodpovedné za úrodnosť pôdy, ochranu rastlín pred škodcami. Používaním herbidídov, pesticídov, insekticídov, fungicídov vedieme totálnu vojnu už roky proti tomuto podzemnému svetu. Okrem tých pár jedincov, ktoré sa snažíme prípravkami zabiť, súčasne zabíjame aj kopec „civilistov“, ktorí nám inak pomáhali. Naša pôda je už skoro úplne mŕtva. Jediné, čo sa dá robiť, je priniesť mier a započať „výstavbu“ novej zeme. Podporovať všetky pôdne mikro aj makro organizmy, aby si opäť mohli plniť svoje funkcie. Vieme im dopomôcť látkami, ktoré podporujú ich rozmnožovanie, zabezpečujú im dostatok stravy aj stavebných materiálov ako je biouhlie, humusové látky, zelené hnojenia, komposty, hnoj, nastieľanie pôdy a ponechanie strniska, bezorebné systémy ako ochrana pred prudkým slnečným žiarením, ochrana pred vodnou aj veternou eróziou.
Dá sa permakultúra uplatniť aj vo veľkoprodukcii?
Všetky vyššie spomínané technológie sa už bežne využívajú aj vo veľkoprodukcii. Všetko už vieme, už len sa prestať vyhovárať a začať konať. Zmeniť postoj od toho, že vnímame poľnohospodárstvo ako druh priemyslu s prioritným cieľom dosahovania zisku na pochopenie, že sa jedná o odvetvie, ktoré potrebuje byť ekonomické, ale aj ekologické súčasne. Veľkoprodukcia, obzvlášť na Slovensku, vôbec nie je zameraná na produkciu potravín pre ľudí, polia produkujú zväčša biopalivá ako repka či kukurica.
Myslím, že sa extrémne rýchlo približuje k tomu, že budeme musieť pochopiť, že tu sa nedá uplatniť drancovanie zdrojov, ale treba nastaviť ochranu pôdy a jej úrodnosti ako základ zachovania života ľudí na Zemi. Vidím, že už je veľa iniciatív, ktoré smerujú k tomu, aby poľnohospodári začali vnimať pôdu ako svoj základný pracovný nástroj, ktorí si musia chrániť, lebo už iný nový nedostanú. Ale dnes je to často akoby sme pozerali na programátora, ktorý pravidelne raz do týždňa hodí svoj počítač o zem a diví sa, že mu nefunguje. Úrodnú a zdravú pôdu nevybuduje žiaden ani najsamlepší traktor. Vybuduje ju len a len človek, ktorý pôde rozumie, vníma jej neopísateľnú krásu a túto nevšednú krásu chráni.
Dá sa vôbec uviesť príklad dokonalej permakultúrnej záhrady?
Trochu ma zneisťuje slovo dokonalá (smiech). Je to otázka osobných potrieb a priorít, čo definuje slovo dokonalosť záhrady. Pre farmára estetika nemusí hrať vôbec prím, za to potrebuje denne efektívne pracovať, zosúladiť procesy a postupy. Pre ženu na materskej je dokonalou záhradkou bezpečná záhradka, kde jej malé dieťa môže niečo ozobkávať, hrať sa medzi kvetmi s motýľmi a ona sa pritom kochá práve rozkvitnutými trvalkovými záhonmi s bylinkami. Starší pár si zase rád posedí v tieni košatého stromu a pokochá sa pohľadom na pole zemiakov, čo práve krásne kvitnú a aj bez postreku netrpia mandelinkami. Krása a dokonalosť je skrytá v oku pozorovateľa.
Dokonalosť záhrady pramení z vnútornej spokojnosti užívateľa, nie z prvoplánového pohľadu návštevníka. Chyby sa vždy dajú nájsť, ale každý má za svojou záhradou skrytý svoj vlastný životný príbeh s otázkou Prečo? Až keď spoznáme príbehy ľudí, ktorých záhradu posudzujeme, vieme povedať, ako dokonalá je …
Osobne odporúčam určite návštevy záhrad, ktoré máme v Škole permakulúry v sekcii komentované prehliadky. Získate osobný príbeh, ako aj podrobné vysvetlenie celého permakultúrneho projektu. Častokrát je tam veľa drobných pozoruhodných zlepšovákov a postupov, ktoré si ako cudzí návštevník nemáte šancu všimnúť, kým vám fungovanie záhrady nevysvetlí jej majiteľ. Pestrosť prehliadok je veľká. Od profesionálnych záhrad na pestovanie ovocia a zeleniny, až po malé rodinné záhradky.
Páči sa vám, čo píšeme?
Podporiť našu prácu môžete zaslaním SMS, viac sa dozviete v časti O nás.
Odporučte článok známym alebo nás sledujte na našich sociálnych sieťach.
Facebook NašeBio&Eko
Instagram @nasebioeko
Nezabudnite sa prihlásiť pre odber nášho newslettra v pätičke stránky, aby vám neunikli žiadne novinky.
