Odpad rozhodne patrí medzi najväčších znečisťovateľov Zeme. A práve na Slovensku produkcia komunálneho odpadu z roka na rok rastie. Priemerný Slovák podľa dát Eurostatu v roku 2020 vytvoril 433 kg komunálneho odpadu, čo bolo o 36 % viac ako pred desiatimi rokmi. A hoci triedime lepšie ako v minulosti, prevažná časť odpadu končí naďalej na skládkach. Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, pripravila prehľad, v ktorom sa pozrela na to, koľko komunálneho odpadu ročne vytvoríme a kde tento odpad končí, ako sme na tom v porovnaní s inými európskymi ekonomikami a čo naše odpadové hospodárstvo v blízkej budúcnosti čaká.
Ako sme na tom s odpadom na Slovensku a kde končí?
V roku 2020, už poznačenom pandémiou, sme na Slovensku vyprodukovali 2,37 mil. ton komunálneho odpadu. Priemerný Slovák alebo Slovenka tak v roku 2020 vyhodili do odpadových nádob 433 kg smetí. V prepočte na deň to predstavuje približne 1,2 kg odpadu.
Ďalšou správou je, že takmer 50 % odpadu z domácností naďalej končí na skládkach, čo je ekologicky najhorší spôsob nakladania s odpadmi. Miera recyklácie bola vykázaná na úrovni 42 %. Iba približne 8 % komunálneho odpadu sa vlani zhodnotilo na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO). Obidva spomenuté spôsoby nakladania s odpadmi sú ekologickejšie alternatívy. Oproti skládkovaniu predstavujú významný rozdiel, keďže v jeho prípade prichádza iba k trvalému uloženiu odpadu – bez žiadnej pridanej hodnoty a navyše s rizikom budúcich ekologických škôd.
Aká je produkcia odpadu v ostatných krajinách EÚ?
Najväčšími producentmi komunálneho odpadu v Európskej únii sú Dáni a Luxemburčania s 845 a 790 kg odpadu na hlavu. V prípade Cypru, Nemecka a Malty bola v roku 2020 dosiahnutá tvorba komunálneho odpadu v rozpätí 600 až 650 kg na obyvateľa. Naopak, na „najprázdnejšie smetné koše“ poukázal Eurostat v prípade Rumunska s hodnotou 287 kg na hlavu. Ďalšie dve priečky patria našim susedom Poľsku a Maďarsku s hodnotami 346 a 364 kg. Slovensko tak bolo v roku 2020 v rámci EÚ deviatou krajinou s najnižšou produkciou komunálneho odpadu na hlavu (433 kg). V tomto pomyselnom rebríčku ale stúpame pomerne rýchlo, nakoľko pred 10 rokmi sme boli v rámci EÚ krajinou so štvrtou najnižšou produkciou komunálneho odpadu na obyvateľa.
Záleží od spôsobu nakladania s odpadom
Správne nastavené odpadové hospodárstvo napomáha nielen k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality, ale i k rozvoju obehového hospodárstva. Ukážkovými krajinami v tejto oblasti sú napríklad Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Belgicko a Dánsko. Tieto krajiny dosahujú mieru recyklácie komunálneho odpadu nad úrovňou 50 % a zvyšný komunálny odpad energeticky zhodnocujú v zariadeniach ZEVO. Miera skládkovania je tak u nich veľmi nízka až takmer nulová. Slovensko momentálne medzi tieto krajiny rozhodne nepatrí. Kým vyspelé európske ekonomiky už dnes realizujú uhlíkovo neutrálne odpadové hospodárstvo, Slovensko spolu s krajinami ako Bulharsko, Rumunsko, Malta či Cyprus patrí aj naďalej medzi skládkové veľmoci.
Ako sa bude vyvíjať produkcia odpadu v ďalších rokoch?
Produkcia smetí bude na Slovensku rásť aj v nasledujúcich rokoch. Podľa prepočtov by v roku 2035 malo pripadať na jedného obyvateľa Slovenska 580 kg komunálneho odpadu. Celkovo by tak malo ísť o 3,123 mil. ton odpadu. V roku 2035 tak každý Slovák vyprodukuje o tretinu viac smetí ako v roku 2020. Každý zakúpený tovar a často aj služba sú skôr či neskôr zdrojom odpadu. S rastúcou životnou úrovňou a spotrebou tak rastie aj produkcia smetí.
Dokáže Slovensko do roku 2035 skládkovať len 10 % odpadu a recyklovať až 65 % odpadu?
V oblasti odpadového hospodárstva je pre krajiny EÚ kľúčový rok 2035. Reformný balík, zameraný na prechod EÚ k obehovému hospodárstvu, stanovuje pre rok 2035 dva ciele: recyklovať minimálne 65 % komunálneho odpadu a maximálne 10 % ukladať na skládky. Pre Slovensko môže byť naplnenie týchto cieľov príliš ambiciózne a vzhľadom na aktuálny vývoj aj problematické. Závisieť to bude od výrobných postupov dizajnérov a producentov, od stratégie obchodníkov, od osvety a správania spotrebiteľov, ale aj od opatrení a podpory štátu.
Aj za predpokladu optimistického scenára, ktorý počíta v roku 2035 s naplnením cieľa recyklácie na úrovni 65 %, presiahne produkcia nerecyklovateľného komunálneho odpadu úroveň 1 mil. ton. Slovensko zároveň bude môcť uložiť maximálne 10 % komunálneho odpadu na skládky. Ku skládkovaniu nerecyklovateľného odpadu pritom existujú ekologickejšie alternatívy, ktoré sa v západnej Európe už desaťročia úspešne používajú. Skládkovaný komunálny odpad spolu so zvyšnými 25 % odpadu je možné energeticky zhodnotiť. Podľa odborníkov na odpadové hospodárstvo však dve existujúce zariadenia na energetické využitie odpadu (v Bratislave a Košiciach) nepostačujú a na Slovensku tak existuje potreba pre výstavbu minimálne 5 takýchto zariadení.
Páči sa vám, čo píšeme?
Podporiť našu prácu môžete zaslaním SMS, viac sa dozviete v časti O nás.
Odporučte článok známym alebo nás sledujte na našich sociálnych sieťach.
Facebook NašeBio&Eko
Instagram @nasebioeko
Nezabudnite sa prihlásiť pre odber nášho newslettra v pätičke stránky, aby vám neunikli žiadne novinky.
