Dalo by sa povedať, že obaly to nemajú v poslednej dobe jednoduché – sú na nich kladené stále nové a nové požiadavky. Obal by mal chrániť výrobok, malo by sa s ním dobre manipulovať a mal by nás spotrebiteľov natoľko zaujať, aby pomohol výrobok predať. Aktuálnou požiadavkou je, aby bol navrhnutý takým spôsobom, aby bol tzv. UDRŽATEĽNÝ, a to ako pri jeho výrobe, tak aj vo chvíli, kedy už prestane plniť svoju funkciu.
V súvislosti s udržateľnosťou obalov hovoríme o EKODIZAJNE, teda o snahe konštruovať a optimalizovať výrobky a predovšetkým obaly tak, aby čo najmenej zaťažili životné prostredie. S tým úzko súvisí dopad obalov na odpadové hospodárstvo. Na to nadväzujú zmeny v stratégiách firiem s dôrazom na úpravu výrobkov a ich obalov, zmeny vo výrobnom procese, používanie takých obalových materiálov, ktoré umožňujú jednoduchú recykláciu alebo ich opakované použitie. Avšak pri snahe o čo najväčšiu udržateľnosť obalu nesmieme zabúdať na jeho základné funkcie: ochrana výrobku, ľahkú manipuláciu (komfort pri používaní obalu), prepravu, predaj (marketingový nástroj). A v neposlednom rade na jeho technologické prevedenie aj na množstvo informácií, ktoré na ňom musia byť uvedené. Na druhej strane pomyselnej miske váh je minimalizácia dopadu obalu na životné prostredie.
Dôležitá je prevencia
Už pri vývoji obalu je dôležité myslieť na prevenciu znižovania zdrojov, to znamená, zamerať sa na to, aby sa na jeho výrobu spotrebovalo čo najmenej materiálu. Cieľom je minimalizovať hmotnosť a objem daného obalu pri zachovaní všetkých funkcií, ktoré od neho požadujeme.
Tu sa na jednej strane objavujú predimenzované obaly niektorých prémiových obalov, na strane druhej môže ale zníženie množstva použitého materiálu viesť k nestálosti výsledného obalu. Ďalšia možnosť, ako znížiť množstvo obalových odpadov, je tieto obaly opakovane používať, pokiaľ je to možné (napríklad pri prepravných materiáloch).
Jednoduché triedenie spotrebiteľom je zásadné
Dôležité je, aby bol obal po použití ľahko triediteľný, aby sme teda vedeli rozoznať jeho materiál a potom ho správne roztriediť do farebných kontajnerov, či vriec.
Ako nám môžu samotní výrobcovia zjednodušiť triedenie obalov?
Dôležité je, aby sa výrobcovia pri výrobe obalu snažili vždy uvádzať označenie materiálov, z ktorých je obal vyrobený. Ideálne je, ak je súčasťou obalu graficky znázornený farebný kontajner, do ktorého obal po použití patrí, pretože iba vytriedené materiály je možné recyklovať. Obsah jednotlivých farebných kontajnerov je zvážaný na triediace linky, kde ho musia pracovníci ďalej dotriediť podľa jednotlivých druhov materiálov a požiadaviek spracovateľov. Zároveň sú odstránené prípadné nečistoty. Až takto dotriedené materiály môžu byť recyklované na nové výrobky. Dotriedenie prebieha v drvivej väčšine ručne, čo má svoje limity. Automatické triedenie je možné, ale tiež nie je dokonalé a je ekonomicky náročnejšie.
Recyklovatelnosť musí spĺňať hneď niekoľko podmienok
Kvôli recyklácii, teda materiálovému využitiu odpadu, by mal obalový odpad spĺňať celý rad podmienok. Existujú určité vlastnosti obalov ovplyvňujúcich ich recyklovateľnosť a tie môžu komplikovať ich ďalšie spracovanie.
Aké faktory ovplyvňujú recyklovateľnosť?
Faktory ovplyvňujúce recyklovatelnosť daného obalu je možné rozdeliť na primárne (dané štruktúrou obalu) a sekundárne (ovplyvnené reťazcom od spotrebiteľa k spracovateľovi).
Primárne faktory:
Všeobecne problematické materiály: PVC, polykarbonáty, POM, PS, bioplasty…
Kombinácie materiálov: laminované, obal a viečko z odlišných materiálov, zmes materiálov
Pridávanie aditív: napríklad rôzne blokátory
Nevhodné etikety
Vysoká miera potlače, nevhodné farby pre potlač: minerálne oleje, nebezpečné látky apod.
Materiály „lepiace“ zvyšky potravín
Spracovanie odpadu z obalov je vždy pozadu za vývojom obalov
Sekundárne faktory:
Zvyšky potravín v obaloch zvyšujú nároky na pranie odpadov, zvyšujú pravdepodobnosť vzniku plesní
Zvyšky obsahu ovplyvňujúce recykláciu – chemické látky
Kontaminácia v kontajneri, zvozovom vozidle, pri skladovaní, preprave – organické a minerálne nečistoty
Použitie neobvyklého materiálu: jeho výskyt je tak malý, že sa ekonomicky neoplatí ho recyklovať
Zle rozlíšiteľný (ľahko zameniteľný) materiál
Organizačné a ekonomické podmienky dotrieďovacej linky, dopyt po recykláte
Aké sú všeobecné odporúčania pre výrobcov obalov?
Používať bežné, masovo sa vyskytujúce a jednoducho recyklovateľné – PE, PP, PET, papier, sklo atď.
Nekombinovať materiály medzi sebou
Obmedziť použitie kompozitných materiálov, zmesi materiálov, prefarbených materiálov
Eliminovať aditíva v obaloch
Obmedziť potlač a zvoliť pre ňu ekologické materiály
Výrazne značiť použitý materiál, čo uľahčí dotriedenie
Informovať o správnej manipulácii s použitým obalom
Všeobecným odporúčaním je, aby samotní výrobcovia už pri navrhovaní obalov mysleli na jeho poslednú fázu. Na moment, kedy splní svoju funkciu a stáva sa nepotrebným. Použité by mali byť také materiály, ktoré sú recyklovateľné, po ktorých recykláte je dopyt a súčasne by samotný obal mal niesť informácie, ktoré nám spotrebiteľné uľahčia triedenie.
Čo môžeme spraviť my spotrebitelia?
Obmedziť množstvo nepotrebných obalov už vo fáze rozhodovania o nákupe. Keďže väčšinu výrobkov bohužiaľ nie je možné kúpiť bezobalovo, je dobré vyberať si materiály, ktoré vieme správne vytriediť. Ideálne je obalový materiál zúžitkovať a v čo najväčšej miere pred vyhodením ďalej využiť.
Malý príklad toho, ako môžeme využiť napríklad aj také rolky od toaletného papiera:
Či sklenené poháre pre uskladnenie potravín:
Zdrojom informácií je článok z magazínu Packaging Herald, ktorý sa venuje novinkám a trendom v obalovom priemysle a súvisiacich odvetviach. Vytvára platformu pre zdieľanie informácií medzi všetkými subjektmi, ktorí sa na vývoji a výrobe obalov podieľajú a zároveň inšpiruje k inováciám. Celý magazín si môžete prečítať TU.
Páči sa vám, čo píšeme?
Odporučte článok známym alebo nás sledujte na našich sociálnych sieťach.
Facebook NašeBio&Eko
Instagram @nasebioeko
