Možno za posledný mesiac, možno až za posledný týždeň sa väčšina z nás zamyslela nad tým, či vzduchu okolo nás môžeme aj naďalej dôverovať. Prečo? Máme tu situáciu, ktorú naša generácia nezažila, nepoznáme ju. Umývame si ruky aj desaťkrát za deň, dezinfikujeme všetko, kde máme pocit, že by sa vírus mohol udržať a na tvári nosíme rúška. Chránime sa, je to prirodzené, nikto nechce ohroziť svoje zdravie a zdravie svojich blízkych. A tak to má byť.
Prial by som si ale, aby sme sa aj o klimatické zmeny zaujímali aspoň z polovice tak, ako je tomu teraz s korona vírusom. Jedno ponaučenie mi z tejto situácie vyplýva. Riešime len veci, ktoré sa nás bezprostredne dotýkajú, situácie, ktoré máme tu a teraz.
Počuli ste už v takejto miere debatovať ľudí na zástavke, v kanceláriách, či v médiách o klimatických zmenách? O stúpajúcich hladinách oceánov, o zvyšujúcej sa koncentrácii skleníkových plynov v našej atmosfére, o počte ľudí, ktoré ročne zomierajú na znečistené ovzdušie, či sa stávajú obeťami vysokých teplôt, na ktoré nie je náš organizmus prispôsobený, o topiacich sa ľadovcoch, o miznúcej biodiverzite, masívnom odlesňovaní, vymierajúcich vzácnych druhoch, nedostatku vodných zdrojov, o extrémnych suchách, požiaroch, zvýšenom výskyte tornád a hurikánov? Koľko diskusných relácií a ružových „alarm“ pásov ste zachytili v našej televízii na tému klimatické zmeny? Tak vidíte.
Odpoveď, prečo je tomu tak, je jednoduchá.
Prejavy zmeny klímy nemajú zatiaľ tak značný dopad na náš život. Jednoducho povedané, neobmedzujú náš pohodlný život. Nemusíme kvôli nim rušiť svoje víkendové plány, nemusíme riešiť kam s deťmi, pretože ich škola je zatvorená a hlavne môžeme využiť lacné letenky a užiť si dovolenku, pretože si ju zaslúžime. Môžeme si dopriať čokoľvek, čo chceme a hlavne kedykoľvek si zmyslíme. Všetko máme dostupné na jeden klik. Vyrobené pre nás, pre naše potešenie.
Ponaučme sa z dnešnej situácie. Naučme sa venovať čas činnostiam, ktoré majú pre nás reálny zmysel. Naučme sa, že nepotrebujeme všetky tie veci, ktoré si kupujeme „za odmenu“. Naučme sa tráviť čas viac v prírode a zaujímať sa jeden o druhého. Naučme sa spomaliť.
Zaujala ma myšlienka od Owena Jonesa v britskom Guardian: Aj keď korona vírus pochopiteľne predstavuje bezprostredne hroziace nebezpečenstvo, klimatickú krízu vnímame ako abstrakciu, ktorej dôsledky sú desaťročia vzdialené. Klimatické zmeny mnohí považujú za problém budúcnosti.
Máme k dispozícii správy a varovania od celosvetovo uznávaných vedcov. Množstvo štúdií, ktoré mapujú meniace sa životné prostredie a prinášajúce varovné signály, že naša planéta si vyžaduje našu pozornosť.
Nemáme iný domov, nemáme v zálohe inú planétu. To, ako sa k nej správame teraz, nie že bude mať dopad na život budúcich generácií, prejavy pociťujeme aj my, dnes. Neprijímajme teda zmeny klímy ako iba negatívny jav, s ktorým sa nedá nič spraviť. Nečakajme na moment, kedy sa náš relatívne čistý vzduch zmení, aby sa rúška, ktoré dnes dočasne nosíme, nestali našou trvalou súčasťou.
Páči sa vám, čo píšeme?
Odporučte článok známym alebo nás sledujte na našich sociálnych sieťach.
Facebook NašeBio&Eko
Instagram @nasebioeko
