Ako dlho sa rozkladajú jednorazové rúška a ako ich správne zlikvidovať?

Úmerne s povinným nosením rúšok v obchodoch, v kanceláriách, verejnej doprave, ale aj v exteriéri prišlo aj k mimoriadnemu nárastu odpadu v podobe jednorazových ochranných pomôcok. Podľa odhadov UNCTAD (Konferencia Spojených národov pre obchod a rozvoj OSN) bude globálny predaj jednorazových rúšok v tomto roku celkovo 166 miliárd dolárov, oproti okolo 800 miliónov dolárov v roku 2019. Ide o obrovský nárast, ktorý sa prejaví v podobe desiatok tisícok ton plastového odpadu, ktorý bohužiaľ už teraz častokrát končí aj v podobe neželaného odpadu v našich uliciach, či v prírode. Ak chceme vedieť, ako dlho sa jednorazové rúška rozkladajú, je dôležité vedieť, z čoho sú vyrobené.

Pri kontakte s jednorazovými chirurgickými rúškami môžeme mať pocit, že sú vyrobené z jemného papiera. Nie je to však pravda. Najbežnejšie jednorazové rúška sa skladajú z vonkajšej vrstvy a vnútornej vrstvy. V oboch prípadoch ide o polypropylén s rôznou hmotnosťou (14-22 g/m2). Dôležitou súčasťou chirurgických rúšok je stredná vrstva, resp. filtračná časť z viskózy a polyesteru. Nesmieme zabúdať ani na tenké gumičky a drôtik, ktoré zabezpečujú praktickosť rúšok.

Jednorazové rúška sú teda vyrobené z polypropylénu, ktorý je súčasťou rodiny termoplastov. Ide o druh komoditného plastu, ktorý sa degraduje dlho a uvoľňuje počas procesu degradácie množstvo toxických látok.

Pandémia COVID-19 viedla k nárastu používania práve spomínaných jednorazových ochranných rúšok po celom svete. Bohužiaľ sme čoraz častejšie svedkami aj podobných fotografií.

Jednorazové ochranné rúška odhodené na ulici sa s najväčšou pravdepodobnosťou dostanú do morských vôd kanalizáciou a riekami, čím zvyšujú milióny ton plastov, ktoré sa v oceánoch už nachádzajú. Podľa agentúry Waste Free Oceans môže jednorazovému rúšku, ktoré skončí v mori, trvať až 450 rokov, kým sa úplne rozloží a opustí morský ekosystém. Než sa však toto udeje, rozpadne sa na mikroplasty, ktoré sa budú hromadiť v potravinovom reťazci po ďalšie roky.

Program Spojených národov pre životné prostredie (UNEP) pripravil celý rad informačných materiálov o rizikách pre verejné zdravie v súvislosti s nekontrolovateľným spaľovaním použitých ochranných rúšok, ktoré vedie k uvoľňovaniu toxínov do životného prostredia a sekundárnemu prenosu chorôb na človeka.

Ako ich správne zlikvidovať?

Použité jednorazové rúška sú nerecyklovateľné, pretože môžu byť kontaminované a pri vstupe do recyklačného systému môžu potenciálne viesť k nepriamej infekcii a prenosu vírusov.

V zmysle stanoviska ÚVZ SR sa použité ochranné prostriedky (rúška, respirátory, rukavice, vreckovky) likvidujú ako bežný odpad. Tento odpad sa ukladá len do zmesového odpadu. Odporúča sa nasledovný postup:

  • Použité ochranné prostriedky treba dať do plastovej tašky alebo vrecka a pevne uzavrieť.
  • Vrece či tašku treba vyhodiť do nevytriedeného komunálneho odpadu (čierny kontajner).
  • Použité ochranné prostriedky v žiadnom prípade nepatria do triedeného odpadu.
  • Samozrejme si je potrebné umyť ruky a dodržiavať pri všetkých činnostiach hygienické postupy a predpisy tak, ako pravidelne zdôrazňuje a odporúča ÚVZ SR.

Existuje ekologická voľba ochranných rúšok?

Jednorazové rúška spôsobujú obrovský plastový odpad a je potrebné podporovať alternatívy ohľaduplné k životnému prostrediu. Ktoré sú teda tie ideálne? Už pri prvej vlne šíriacej sa epidémie sme sa dokázali doslova zo dňa na deň zmobilizovať, vytiahnuť šijacie stroje zo skríň a využiť všetok nepotrebný textil. Jednoduché, ľahko vyrobiteľné rúška ušetrili obrovské množstvo jednorazových chirurgických rúšok, ktoré boli potrebné pre zdravotnícky personál v tzv. prvej línii. Toto je ten najideálnejší spôsob, na ktorý by sme nemali zabúdať.

Budúcnosť patrí alternatívnym materiálom, nielen pri ochranných prostriedkoch

UNCTAD vyzýva vlády, aby podporovali netoxické, biologicky odbúrateľné alebo ľahko recyklovateľné alternatívy z prírodných vlákien, ryžových šupiek a prírodného kaučuku. Tieto prostriedky by boli šetrnejšie k životnému prostrediu a keďže rozvojové krajiny sú kľúčovými dodávateľmi mnohých plastových náhrad, mohli by poskytnúť ďalšiu výhodu pri zabezpečovaní nových pracovných miest. Napríklad Bangladéš je popredným svetovým vývozcom juty, Thajsko a Pobrežie Slonoviny zasa prírodného kaučuku.  


Páči sa vám, čo píšeme?

Odporučte článok známym alebo nás sledujte na našich sociálnych sieťach.
Facebook NašeBio&Eko
Instagram @nasebioeko