Každoročne si 5. júna pripomíname Svetový deň životného prostredia, a to najmä na počesť prvej konferencie OSN o životnom prostredí. Tá sa konala v dňoch 5. – 16. júna 1972 v Štokholme pod heslom „Je len jedna Zem“. Jednou z kľúčových problematík životného prostredia je tvorba a nakladanie s odpadom. V aktuálnej analýze sa preto Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, pozrela na to, koľko komunálneho odpadu produkujeme na Slovensku, v ktorých krajoch najviac, kde tento odpad končí a aká je prognóza tvorby odpadu v nasledujúcich rokoch. Analýza vychádza z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR a Eurostatu.
Na Slováka pripadá denne 1,3 kg komunálneho odpadu. To je o takmer polovicu viac ako pred 10 rokmi
V roku 2022 sme na Slovensku vytvorili 2,6 mil. ton komunálneho odpadu (KO). Priemerný Slovák alebo Slovenka tak v priemere vyhodili do odpadových nádob 478 kg smetí, čo nadeň predstavuje približne 1,3 kg odpadu. Produkcia tohto odpadu sa na Slovensku za poslednú dekádu zvýšila o takmer polovicu. Vyplynulo to z aktuálnych údajov Štatistického úradu SR.
Ďalšou zlou správou je, že približne 39 % odpadu z domácností naďalej končí na skládkach, čo je ekologicky najhorší spôsob nakladania s odpadmi, ktorý navyše prispieva k tvorbe skleníkového efektu.
Miera recyklácie bola vykázaná na úrovni 50 %. Iba približne 9 % komunálneho odpadu sa zhodnotilo na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO).
Najviac komunálneho odpadu na obyvateľa vzniká v Trnavskom kraji, najmenej v regiónoch východného Slovenska
Rekordérmi v produkcii odpadu sú obyvatelia Trnavského, Nitrianskeho a Bratislavského kraja. V ich prípade bola v roku 2022 vykázaná produkcia KO v prepočte na obyvateľa na úrovni 641 kg, 579 kg a 569 kg. Najmenej odpadu vyprodukovali v roku 2022 kraje východného Slovenska (Košický a Prešovský), v ktorých hodnota ukazovateľa bola evidovaná na úrovni 362 a 373 kg odpadu na obyvateľa.
Najekologickejšie zhodnocujú odpad Košičania a Bratislavčania. V týchto regiónoch sa totiž podiel zhodnocovaného komunálneho odpadu na celkovom KO nachádza v blízkosti 70 %. Je to ovplyvnené existenciou ZEVO, teda zariadení pre energetické využitie odpadov v mestách Bratislava a Košice. Ostatné regióny SR dosahujú podiel zhodnoteného odpadu v rozpätí od 50,6 % (v Banskobystrickom kraji) až do 56,7 % (v Prešovskom kraji). Nerecyklovateľný odpad z týchto regiónov putuje prevažne na skládky.
Skládkam sa najviac „darí“ v regiónoch stredného Slovenska. V Banskobystrickom a v Žilinskom kraji bola miera skládkovania predvlani evidovaná na úrovni cca 48 %. Naopak, v už spomínaných krajoch (v Bratislavskom a v Košickom) s existenciou ZEVO je miera skládkovania najnižia a to na úrovniach 20,6 % a 29,7 %.
Tvorba odpadu porastie aj v nasledujúcich rokoch
Podľa prognózy Bielej knihy odpadového hospodárstva SR, za ktorou stojí kolektív odborníkov Zväzu odpadového priemyslu (ZOP), vytvoríme v roku 2035 na Slovensku minimálne 3,1 mil. ton odpadu, teda 580 kg KO na obyvateľa. Reformný balík, zameraný na prechod EÚ k obehovému hospodárstvu, stanovuje pre rok 2035 dva ciele a to: minimálne 65 % komunálneho odpadu recyklovať a maximálne 10 % komunálneho odpadu ukladať na skládky.
Množstvo nerecyklovateľných komunálnych odpadov sa podľa odhadu môže pohybovať v roku 2035 na úrovni približne 1,1 mil. ton (po započítaní priemyselného odpadu na úrovni 150 tis. ton dokonca až na úrovni 1,25 mil. ton).
Ako s takýmto nerecyklovateľným odpadom nakladať? Kapacita dvoch existujúcich zariadení ZEVO (v Bratislave a v Košiciach) je pre výraznejší odklon odpadu od skládkovania na Slovensku nedostatočná. Plánované linky na MBÚ (mechanicko-biologickú úpravu) budú síce určitú časť nerecyklovateľného odpadu od skládkovania odkláňať, avšak na to, aby bol odpad po úprave niekde zhodnotený, potrebujeme dodatočné kapacity na úrovni minimálne 600 tis. ton odpadu ročne. Autori Bielej knihy vidia riešenie vo vybudovaní dostatočnej siete moderných zariadení ZEVO, minimálne v počte päť. Alternatívu v podobe vývozu tohto energeticky cenného materiálu do zahraničia považujú za najhoršiu aj z dôvodu nárastu uhlíkovej stopy, spôsobenej samotným transportom.
Nezabúdajme: najlepší odpad je taký, ktorý nevznikne…
V hierarchii obehového hospodárstva má najvyššie postavenie „ZERO WASTE“, teda nevytváranie žiadneho odpadu. Z každodennej skúsenosti však vieme, že ide skôr o ideál, ktorý je v súčasnosti ťažko dosiahnuteľný. A tak, keď už odpad vyprodukujeme, dôležité je dôsledné triedenie, ktoré zvyšuje šancu na jeho ďalšie spracovanie.
Na Slovensku, ale i vo svete sú zaužívané dva základné pojmy nakladania s odpadom: zhodnocovanie a zneškodňovanie. Pod zhodnocovaním odpadu sa rozumie recyklovanie, kompostovanie, ale aj energetické zhodnotenie odpadu, kedy sa z neho vyrába elektrická energia či teplo. Pri zhodnocovaní vytvárame z odpadu novú hodnotu, a to napríklad v podobe nového výrobku, ale i energie. Zneškodňovanie odpadu znamená v praxi skládkovanie alebo spaľovanie odpadu, ale bez produkcie akejkoľvek ďalšej hodnoty.
