Množstvo komunálneho odpadu na Slovensku z roka na rok rastie a hoci ho triedime lepšie ako kedysi, takmer polovica končí naďalej na neekologických skládkach, ktoré v porovnaní s inými spôsobmi nakladania s odpadom zanechávajú najväčšiu uhlíkovú stopu. Nakoľko na úrovni krajských miest existujú rozdiely v spracovaní odpadu, vieme vyhodnotiť aj súvisiace rozdiely v uhlíkovej stope, ktorá za nakladaním s odpadmi v týchto mestách „ostáva“.
Akou ekologickou záťažou sú teda pre krajské mestá jednotlivé spôsoby nakladania s odpadom? Tejto problematike sa v analýze venovala Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.
Krajské mestá ročne vyprodukujú až štvrtinu z celkového množstva komunálneho odpadu v SR
V roku 2020 sme na Slovensku vyprodukovali 2,4 mil. ton komunálneho odpadu (KO). Najväčšími producentmi smetí sú pritom krajské mestá. Vyznačujú sa nielen väčším počtom obyvateľov, ale aj vyššou koncentráciou firiem, zdravotníckych zariadení, obchodov, reštaurácií či škôl. Krajské mestá tak každoročne vyprodukujú približne štvrtinu z celoslovenského komunálneho odpadu. Miera triedenia sa pohybuje v jednotlivých krajských mestách v rozpätí 29 – 53 %. Zvyšný nevytriedený odpad končí vo väčšine krajských miest na skládkach. Výnimkou sú Bratislava a Košice, v ktorých sa takýto odpad energeticky zhodnocuje vďaka zariadeniam na energetické využitie odpadu (ZEVO).
Najväčšiu uhlíkovú stopu za sebou zanecháva skládkovanie. Naopak, recyklácia a premena odpadu na elektrinu a teplo predchádzajú tvorbe emisií skleníkových plynov
Jednoznačne najväčšiu uhlíkovú stopu zanecháva ukladanie komunálneho odpadu na skládky, v dôsledku tvorby mimoriadne silného skleníkového plynu metánu, nakoľko z jednej tony skládkovaného komunálneho odpadu sa vyprodukuje 870 – 880 kg ekvivalentu CO2 (t. j. skleníkových plynov). Len pre porovnanie, na Slovensku v roku 2020 skončilo na skládkach 1,17 mil. ton komunálneho odpadu, čomu zodpovedá uhlíková stopa 1 mil. ton ekvivalentu CO2. Obdobnú uhlíkovú stopu za sebou zanechá 15 tisíc osobných automobilov, ktoré počas roka každý deň prejdú trasu Bratislava – Košice a späť.
Podstatne nižšie emisie skleníkových plynov vznikajú pri premene odpadu na elektrinu a teplo v ZEVO. „Z jednej tony energeticky zhodnoteného komunálneho odpadu sa uvoľní 382 kg ekvivalentu CO2. Na druhej strane výroba elektriny a tepla z odpadu môže nahradiť fosílne zdroje pri výrobe energií, čo sa pozitívne prejavuje v tzv. „zabránení“ vzniku emisií skleníkových plynov z týchto zdrojov“, vysvetľuje Ladislav Halász, odborník na odpadové hospodárstvo. Inak povedané, premenou odpadu na elektrinu a teplo síce dochádza k emisii skleníkových plynov, ale na druhej strane dochádza aj k nemalej úspore emisií, ktoré by vznikli vo väčšom množstve pri výrobe energií z klasických fosílnych zdrojov. A to v konečnom dôsledku uhlíkovú stopu energetického zhodnotenia odpadu významne znižuje.
Rovnaký princíp určovania vplyvu na zmenu klímy sa používa aj pri vyhodnocovaní „zabránených“ emisií v prípade materiálového zhodnotenia odpadu (kompostovanie a recyklácia). Vďaka tomu, že odpad sa stáva zdrojom, dochádza k ušetreniu energie a úsporám pri výrobe primárneho materiálu a teda k „zabráneniu“ vzniku emisií skleníkových plynov. V prípade kompostovania bioodpadu je čistá hodnota emisií na úrovni – 74 kg ekvivalentu CO2 (na jednu tonu odpadu). Pri recyklovaní jednej tony odpadu sa úspora pohybuje v rozpätí – 181 kg ekvivalentu CO2 v prípade elektroodpadu až po – 5 891 kg ekvivalentu CO2 pri textile.
Krajské mestá, v závislosti od spôsobu spracovania komunálneho odpadu, zanechávajú rozdielnu uhlíkovú stopu. Miera triedenia či recyklácie v krajských mestách z roka na rok rastie. Avšak veľkú zásluhu na lepších štatistikách má vysoký podiel kovov v triedenom zbere. Práve tento faktor bol aj pri stanovení uhlíkovej stopy nakladania s odpadom v krajských mestách rozhodujúcim (a zároveň skresľujúcim). Príspevok recyklácie kovov predstavuje totiž až 85 % všetkých zabránených emisií skleníkových plynov. Odborníci považujú vysoké množstvo kovov v triedenom zbere SR (vrátane krajských miest) za neúmerne vysoké, až anomálne. Aj z tohto dôvodu v aktuálnej analýze prinášame dva pohľady na uhlíkovú stopu nakladania s odpadom v krajských mestách SR a to so započítaním recyklácie kovov, ale aj bez nej.
Košičania nakladajú s odpadmi ako Škandinávci. Vďaka kombinácii materiálového a energetického zhodnocovania v ZEVO zanechávajú pri nakladaní s odpadmi najnižšiu uhlíkovú stopu
Podľa prepočtov, do ktorých je zarátaná recyklácia kovov, vychádza z pohľadu nakladania s odpadmi ako najekologickejšie mesto Košice. Avšak aj v prípade, ak sa pri výpočte uhlíkovej stopy neuvažuje s kovovým odpadom, má najnižší negatívny vplyv na zmenu klímy nakladanie s komunálnym odpadom v Košiciach. Spomedzi všetkých slovenských krajských miest tak majú Košice najnižšiu uhlíkovú stopu pri nakladaní s odpadom na úrovni 132 kg ekvivalentu CO2 na jednu tonu komunálneho odpadu. Nasleduje Bratislava s hodnotou 243. Všetky ostatné krajské mestá majú uhlíkovú stopu nad 350 kg ekvivalentu CO2 na tonu komunálneho odpadu. Ani mierne vyššia miera recyklácie v niektorých krajských mestách nedokáže vykompenzovať negatívny vplyv emisií skleníkových plynov zo skládkovania na celkovú uhlíkovú stopu nakladania s komunálnym odpadom.
Mesto Košice svoj zodpovedný prístup k zmene klímy pri nakladaní s odpadom ešte zvýrazňuje aj najnižšou produkciou komunálneho odpadu na obyvateľa spomedzi všetkých slovenských krajských miest. Košičan vyprodukuje za rok o 30 % menej odpadu ako napríklad obyvateľ Trnavy alebo Nitry.
Čo stojí za úspechom mesta Košice?
Za výsledkom Košíc stojí jednoznačne kombinácia recyklácie odpadov s energetickým zhodnotením nerecyklovateľnej zložky odpadov v ZEVO. „Ide o kombináciu, ktorá je najviac rozšírená vo vyspelých krajinách Európy ako Fínsko, Dánsko, či Švédsko. Táto kombinácia so sebou prináša nielen zabránené emisie skleníkových plynov z dôvodu recyklácie odpadov, ale aj z náhrady fosílnych palív pri výrobe energií. Navyše skládkovanie, ktoré vo všeobecnosti zanecháva najväčšiu uhlíkovú stopu, sa v Košiciach realizuje minimálne“, skonštatoval Ladislav Halász.
Aký je vzťah medzi skládkami a produkciou metánu?
Viac ako 90 % z „odpadových“ emisií je tvorených metánom, ktorý vzniká na skládkach komunálneho odpadu. Metán má až 80 násobne silnejší skleníkový efekt ako samotný oxid uhličitý. Na Slovensku je najväčším zdrojom metánu skládkovanie odpadov s 34 % – ným podielom na celkových emisiách metánu. Odborníci pritom upozorňujú práve na mimoriadne nepriaznivé dopady emisií metánu na zmenu klímy a na jeho čoraz väčšiu úlohu pri zohrievaní našej planéty.
Páči sa vám, čo píšeme?
Podporiť našu prácu môžete zaslaním SMS, viac sa dozviete v časti O nás.
Odporučte článok známym alebo nás sledujte na našich sociálnych sieťach.
Facebook NašeBio&Eko
Instagram @nasebioeko
Nezabudnite sa prihlásiť pre odber nášho newslettra v pätičke stránky, aby vám neunikli žiadne novinky.
