Plasty sa stali všadeprítomnými od svojho rozmachu v 50. rokoch minulého storočia a dnes, aj napriek technologickým pokrokom, je ťažké predstaviť si život bez nich.
V poľnohospodárstve plastové výrobky výrazne pomáhajú produktivite. Mulčovacie fólie sa napríklad používajú na prekrytie pôdy pre obmedzenie rastu buriny a zníženie potreby pesticídov, hnojív a zavlažovania. Skleníkové fólie chránia a podporujú rast rastlín, predlžujú obdobia zberu a zvyšujú výnosy. Zavlažovacie vaky a chrániče stromov chránia mladé sadenice a stromčeky pred poškodením zvieratami a poskytujú mikroklímu a vlahu, ktorá podporuje ich rast. Plastové výrobky navyše pomáhajú znižovať potravinové straty a plytvanie potravinami a zachovávajú ich nutričnú kvalitu, čím zlepšujú potravinovú bezpečnosť a znižujú emisie skleníkových plynov.
Žiaľ, práve vlastnosti, vďaka ktorým sú plasty také užitočné, spôsobujú problémy, keď dosiahnu koniec svojej životnosti. Rozmanitosť polymérov a prísad primiešavaných do plastov sťažuje ich triedenie a recykláciu. Keďže sú vyrobené človekom, existuje len málo mikroorganizmov schopných degradovať polyméry, čo znamená, že keď sa dostanú do životného prostredia, môžu sa rozpadať na malé kúsky a pretrvávať tam desiatky rokov.
Nová správa FAO
Zatiaľ čo väčšina vedeckých výskumov o znečistení plastmi bola zameraná na vodné ekosystémy, najmä oceány, nová správa Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) naznačuje, že pôda, ktorú využívame na pestovanie našich potravín, je kontaminovaná oveľa väčším množstvom plastového znečistenia než oceány.
Správa – „Hodnotenie poľnohospodárskych plastov a ich udržateľnosti: výzva na akciu“ – je prvou globálnou správou svojho druhu od FAO a obsahuje niekoľko prekvapivých čísel:
Podľa údajov zhromaždených expertmi sa v poľnohospodárstve použije každý rok 12,5 milióna ton plastových výrobkov a ďalších 37,3 milióna ton sa používa na balenie potravín. Zistilo sa, že najväčšími užívateľmi sú sektory rastlinnej a živočíšnej výroby s 10,2 milióna ton plastov ročne, po nich nasleduje rybné hospodárstvo a akvakultúra s 2,1 milióna ton a lesníctvo s 0,2 milióna ton.
Odhaduje sa, že Ázia je najväčším užívateľom plastov v poľnohospodárskej výrobe, čo predstavuje takmer polovicu celosvetovej spotreby. Ak sa na trhu neobjavia alternatívy, dopyt po plastoch v poľnohospodárstve sa bude len zvyšovať. Podľa odborníkov z priemyslu sa napríklad celosvetový dopyt po skleníkových, mulčovacích a silážnych fóliách zvýši o 50 percent, zo 6,1 milióna ton v roku 2018 na 9,5 milióna ton v roku 2030.
„V súčasnosti pridávame veľké množstvá týchto neprirodzených materiálov do poľnohospodárskych pôd bez toho, aby sme pochopili ich dlhodobé účinky,“ povedal profesor Jonathan Leake z University of Sheffield v Spojenom kráľovstve a člen panelu britskej aliancie Sustainable Soils Alliance pre Guardian.
Väčšina plastov slúži na jedno použitie a po použití sa spáli, zakope alebo stratí. „Katastrofálny“ spôsob, akým sa plasty používajú v poľnohospodárstve na celom svete, ohrozuje bezpečnosť potravín a potenciálne ľudské zdravie, uvádza sa v správe.
„Správa slúži ako hlasná výzva na koordinované a rozhodné kroky na obmedzenie katastrofálneho používania plastov v poľnohospodárskych sektoroch,“ uviedla zástupkyňa generálneho riaditeľa FAO Maria Helena Semedo v správe.
Kľúčové odporúčania
Ako riešenie správa FAO uvádza „model 6R“ – odmietnuť, prepracovať, zredukovať, opätovne použiť, recyklovať a obnoviť. To znamená nájsť také poľnohospodárske postupy, ktoré sa vyhýbajú používaniu plastov, nahrádzať plastové výrobky prírodnými alebo biologicky odbúrateľnými, podporovať opakovane použiteľné plastové výrobky a zlepšovať nakladanie s plastovým odpadom.
Správa tiež odporúča vypracovať komplexný dobrovoľný kódex správania, ktorý by pokrýval všetky aspekty plastov v rámci agropotravinárskych hodnotových reťazcov, a vyzýva na ďalší výskum, najmä pokiaľ ide o vplyv mikroplastov a nanoplastov na zdravie.
Páči sa vám, čo píšeme?
Podporiť našu prácu môžete zaslaním SMS, viac sa dozviete v časti O nás.
Odporučte článok známym alebo nás sledujte na našich sociálnych sieťach.
Facebook NašeBio&Eko
Instagram @nasebioeko
Nezabudnite sa prihlásiť pre odber nášho newslettra v pätičke stránky, aby vám neunikli žiadne novinky.
