Európska príroda sa mení. A nejde iba o skorší príchod jari, vysychajúce rieky či častejšie horúčavy. Mení sa aj mapa výskytu živočíchov. Druhy typické pre teplejšie oblasti sa objavujú čoraz severnejšie, niektoré prenikajú do vyšších nadmorských výšok a nepôvodné druhy, ktoré by kedysi európske zimy nemuseli zvládnuť, tu nachádzajú vhodnejšie podmienky na prežitie.
Klimatická zmena pritom väčšinu týchto živočíchov do Európy priamo „neprináša“. Pri nepôvodných druhoch zohráva významnú úlohu medzinárodný obchod, doprava či cestovanie. Teplejšia klíma však môže rozhodnúť o tom, či nový druh po príchode prežije, začne sa rozmnožovať a bude sa ďalej šíriť.
Európska environmentálna agentúra (EEA) potvrdzuje, že v posledných desaťročiach sa v Európe mení rozšírenie mnohých druhov. Živočíchy a rastliny sa posúvajú do vyšších nadmorských výšok alebo zemepisných šírok a zmeny klímy zároveň ovplyvňujú podmienky pre šírenie niektorých nepôvodných druhov.
Niektoré príklady tejto zmeny už pritom nemusíme hľadať na druhom konci kontinentu.
1. Ázijský tigrovaný komár: už aj na Slovensku
Komár tigrovaný (Aedes albopictus) pochádza pôvodne z juhovýchodnej Ázie. Do Európy ho nepriniesla klimatická zmena, ale predovšetkým globálny obchod a doprava. Jeho vajíčka sa môžu prepravovať napríklad v predmetoch, v ktorých zostáva malé množstvo vody. Keď sa však tento komár na nové miesto dostane, nastupuje ďalší faktor a tým je klíma.
Teplota patrí medzi hlavné faktory určujúce, či dokáže vytvoriť stabilnú populáciu. Podľa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) patria medzi významné obmedzenia jeho rozšírenia najmä zimné a priemerné ročné teploty. Klimatické projekcie zároveň naznačujú, že vhodné podmienky pre jeho usadenie sa môžu v budúcnosti rozšíriť do ďalších častí Európy.
A nejde už iba o južnú Európu. Podľa mapovania ECDC a EFSA z apríla 2026 bol tigrovaný komár etablovaný v 384 regionálnych administratívnych jednotkách EÚ a EHP. Nachádzal sa napríklad v celom Taliansku a Slovinsku, vo veľkej časti Francúzska, Grécka či Chorvátska, ale stabilné populácie už evidujú aj Belgicko, Nemecko, Rakúsko, Maďarsko a Slovensko. Na Slovensku bol vedený ako etablovaný v jednej z ôsmich sledovaných regionálnych jednotiek.
Tigrovaný komár je preto dobrým príkladom toho, ako sa môžu spojiť globalizácia a meniaca sa klíma.
2. Priadkovec borovicový postupuje na sever aj vyššie do hôr
Niektoré druhy sa nemusia dostať do Európy z iného kontinentu. Stačí, ak sa zmenia klimatické hranice, ktoré ich rozšírenie celé desaťročia obmedzovali.
Výborným príkladom je priadkovec borovicový (Thaumetopoea pityocampa), motýľ známy najmä z teplejších oblastí južnej Európy. Jeho húsenice žijú na boroviciach a vytvárajú nápadné hodvábne hniezda.
Vedci sledovali jeho šírenie vo Francúzsku a v talianskych Alpách. Výsledky boli pozoruhodné.
V širšom okolí Paríža sa severná hranica výskytu medzi rokmi 1972 a 2004 posunula približne o 87 kilometrov na sever. V Alpách sa zároveň druh dostal približne o 110 až 230 metrov vyššie než predtým. Experimenty ukázali súvislosť s rastúcimi zimnými teplotami, ktoré zlepšili schopnosť lariev počas zimy prijímať potravu a prežiť.
Je to názorná ukážka toho, čo môže znamenať aj relatívne nenápadná zmena zimnej klímy: bariéra, ktorá kedysi druh obmedzovala, postupne slabne.
3. Vážka zo Stredomoria sa presúva severnejšie
Dobrým indikátorom meniacej sa klímy môže byť aj hmyz, ktorý si väčšina ľudí s klimatickou zmenou pravdepodobne nespája: vážky.
Vážka Crocothemis erythraea, charakteristická výrazným červeným sfarbením samcov, bola v minulosti spájaná predovšetkým s Afrikou a teplejšími časťami Stredomoria.
Počas posledných desaťročí však výrazne rozšírila svoj areál smerom na sever. Postupne vytvorila stabilné populácie v Nemecku a zaznamenaná bola aj v Belgicku, Holandsku, Poľsku či Spojenom kráľovstve. Výskum európskych vážok považuje rastúce teploty za významný faktor, ktorý umožňuje viacerým teplomilným druhom expandovať severnejšie.
Nie je pritom jediná. Podobné severné posuny boli v Európe zaznamenané pri viacerých druhoch vážok.
To ukazuje jednu dôležitú vec: meniaca sa fauna nemusí na prvý pohľad pôsobiť dramaticky. Nový druh vážky pri rybníku si väčšina ľudí možno ani nevšimne. Z pohľadu ekológov však môže byť ďalším kúskom skladačky ukazujúcej, ako rýchlo sa klimatické podmienky menia.
4. Včelárik zlatý: farebný vták postupuje na sever
Zmeny nie sú viditeľné iba pri hmyze. Včelárik zlatý (Merops apiaster) patrí medzi najfarebnejšie európske vtáky. Typický je predovšetkým pre teplejšie oblasti južnej a juhovýchodnej Európy a poznáme ho aj zo Slovenska. Počas posledných desaťročí sa však jeho hniezdny areál rozširuje smerom do vyšších zemepisných šírok.
Výrazný nárast bol zaznamenaný napríklad v Nemecku, kde vznikali nové hniezdne kolónie. Výskum publikovaný v Journal of Ornithology našiel silný vzťah medzi klimatickou vhodnosťou prostredia a veľkosťou populácie včelárika. Modely zároveň predpokladajú pokračovanie rozširovania vhodného územia smerom na sever.
To neznamená, že za každý nový výskyt včelárika môže klimatická zmena. Rozhoduje aj dostupnosť potravy, vhodných hniezdnych stien či zmeny krajiny.
Práve pri vtákoch je však dobre viditeľné, že hranice ich tradičných areálov nie sú nemenné.
5. Ázijský sršeň: cestu otvoril obchod, klíma môže pomáhať ďalšiemu šíreniu
Ďalší príklad pekne ukazuje, prečo treba byť pri spojení „klimatická zmena = nový druh“ opatrný.
Sršeň ázijský (Vespa velutina) pochádza z Ázie a do Európy bol pravdepodobne neúmyselne zavlečený prostredníctvom medzinárodného obchodu. Vo Francúzsku sa jeho populácia etablovala po zavlečení začiatkom 21. storočia a následne sa začal šíriť do ďalších európskych krajín.
Jeho príchod teda nie je dôsledkom klimatickej zmeny. Klíma však výrazne ovplyvňuje, kde dokáže prežiť a vytvoriť nové populácie.
Modelovanie jeho šírenia na Pyrenejskom polostrove ukázalo, že medzi najdôležitejšie faktory jeho potenciálneho rozšírenia patria teplota a zrážky. Ďalšie modelové štúdie naznačujú, že meniace sa klimatické podmienky môžu do budúcnosti zvýšiť vhodnosť niektorých oblastí strednej a severnej Európy pre tento druh.
Aj tu teda platí rovnaký princíp ako pri tigrovanom komárovi: človek zabezpečí dopravu, príroda rozhodne, či sa nový obyvateľ dokáže usadiť.
6. Perutýn v Stredozemnom mori: tropický predátor našiel cestu do Európy
Zmeny sa neodohrávajú iba na súši. Stredozemné more sa otepľuje a zároveň je prostredníctvom Suezského prieplavu spojené s oveľa teplejším Červeným morom. Výsledkom je príchod množstva druhov, ktoré boli kedysi v Stredozemnom mori neznáme.
Medzi najvýraznejšie patrí perutýn (Pterois miles). Tento nápadný dravý druh sa dostal do Stredozemného mora pravdepodobne cez Suezský prieplav. Stabilné populácie dnes existujú najmä vo východnej časti Stredozemného mora a druh postupuje ďalej.
Aj v tomto prípade treba odlíšiť cestu príchodu od podmienok na šírenie. Suezský prieplav otvoril fyzickú cestu. Teplota vody však ovplyvňuje, kam až sa môže teplomilný druh rozšíriť. Modelové štúdie naznačujú, že pri ďalšom otepľovaní by sa vhodné podmienky pre perutýna mohli rozšíriť do podstatne väčšej časti Stredozemného mora.
Nejde pritom o izolovaný jav. Podľa Európskej environmentálnej agentúry rastie v európskych moriach zastúpenie druhov obľubujúcich teplejšiu vodu. V Severnom a Keltskom mori ich podiel už prevýšil zastúpenie druhov preferujúcich chladnejšie podmienky a vývoj súvisí aj s rastúcou teplotou morskej hladiny.
Nie každý nový druh je invázny
Pri podobných správach sa často zamieňajú dva pojmy.
Druh, ktorý rozšíri svoj prirodzený areál zo Stredomoria smerom do strednej alebo severnej Európy, nie je automaticky invázny. Včelárik alebo teplomilná vážka môžu jednoducho nasledovať klimatické podmienky, ktoré sa posúvajú smerom na sever.
Nepôvodný druh je naopak organizmus, ktorý sa vďaka človeku dostal mimo svojho prirodzeného areálu. Ani nepôvodný druh však nemusí byť automaticky invázny. Za invázne sa označujú predovšetkým také nepôvodné druhy, ktoré sa rýchlo šíria a môžu spôsobovať významné ekologické, ekonomické či zdravotné problémy.
Práve preto je pri debatách o klimatickej zmene dôležité tieto skupiny nezamieňať.
Príroda sa neposúva ako jedna čiara na mape
Mohlo by sa zdať, že s rastúcou teplotou sa všetky druhy jednoducho presunú o niekoľko sto kilometrov na sever. Realita je podstatne komplikovanejšia.
Živočích potrebuje vhodnú potravu, prostredie na rozmnožovanie, dostatok vody a často aj ďalšie druhy, od ktorých je závislý. Cestu môže blokovať mesto, diaľnica, intenzívne využívaná poľnohospodárska krajina alebo jednoducho nedostatok vhodných biotopov. Pre jeden druh preto môže otepľovanie znamenať nové územie, pre iný naopak stratu prostredia, v ktorom dokáže prežiť.
Dobre to vidíme napríklad pri opeľovačoch. Veľká európska štúdia publikovaná v roku 2026 zistila, že klimatická zmena už znížila ekologickú vhodnosť prostredia pre európske čmeliaky v priemere približne o 5 %, pričom lokálne straty boli výrazne vyššie. V niektorých chladnejších a vyššie položených oblastiach sa naopak vhodné územia rozšírili.
Výsledkom preto nebude iba „viac južných druhov na severe“. Menia sa celé vzťahy medzi druhmi.
Európa o niekoľko desaťročí nebude mať rovnakú mapu živočíchov ako dnes
Posuny areálov sú prirodzenou súčasťou vývoja prírody a prebiehali aj dávno pred priemyselnou érou. Rozdiel je v rýchlosti, akou sa dnes klimatické podmienky menia, a v krajine výrazne pretvorenej človekom.
Európska environmentálna agentúra už dnes konštatuje, že zmena klímy zosilňuje posuny v rozšírení druhov a zvyšuje tlak na európske ekosystémy.
Tigrovaný komár na Slovensku, stredomorská vážka v severnej Európe, včeláriky hniezdiace stále severnejšie či tropická ryba šíriaca sa Stredozemným morom preto nie sú iba izolované prírodovedné kuriozity. Sú súčasťou oveľa väčšej zmeny.
Mapa európskej prírody, ktorú poznáme dnes, už nemusí byť mapou európskej prírody, ktorú budú poznať nasledujúce generácie.
Použité zdroje
- European Environment Agency (EEA) – Europe’s environment 2025: Ecosystems and climate impacts
- European Centre for Disease Prevention and Control (ECDC) / EFSA – aktuálne rozšírenie Aedes albopictus v Európe, apríl 2026
- ECDC – Aedes albopictus: Factsheet for experts
- Battisti et al. – výskum rozširovania priadkovca borovicového v dôsledku vyšších zimných teplôt
- Sánchez-Guillén & Ott – rozširovanie Crocothemis erythraea smerom na sever
- Stiels et al. – An iconic messenger of climate change? Predicting the range dynamics of the European Bee-eater
- Bessa et al. – klimatické a krajinné faktory šírenia Vespa velutina
- Kleitou et al. – rozšírenie Pterois miles v Stredozemnom mori a klimatické hranice ďalšieho šírenia
- S obrázkami nám pomáha AI
Aby vám neunikol žiadny náš článok, odporúčame vám prihlásiť sa k odberu nášho newslettra v spodnej časti stránky.
