Ak firma začne riešiť svoju uhlíkovú stopu, veľmi rýchlo narazí na pojmy Scope 1, Scope 2 a Scope 3. Na prvý pohľad môžu pôsobiť komplikovane, v skutočnosti však ide najmä o jednoduché rozdelenie emisií podľa toho, kde vznikajú a aký vzťah k nim firma má.
Zjednodušene:
Scope 1 sú emisie, ktoré firma vytvára priamo.
Scope 2 súvisí najmä s energiou, ktorú firma nakupuje.
Scope 3 zahŕňa ostatné nepriame emisie spojené s fungovaním firmy a jej hodnotovým reťazcom.
Najlepšie sa rozdiel vysvetľuje na konkrétnom príklade
Predstavme si slovenskú výrobnú firmu so 70 zamestnancami. Má výrobnú halu a kancelárie, priestory vykuruje plynom, nakupuje elektrinu zo siete a používa niekoľko služobných áut. Materiál odoberá od slovenských aj zahraničných dodávateľov, zamestnanci chodia na pracovné cesty a hotové výrobky zákazníkom rozváža externá dopravná spoločnosť.
Ktoré z týchto emisií patria do Scope 1, 2 a 3?
Scope 1: Emisie, ktoré vznikajú priamo vo firme
Do Scope 1 patria priame emisie zo zdrojov, ktoré firma vlastní alebo kontroluje.
V našom príklade je typickou situáciou vykurovanie vlastným plynovým kotlom. Firma nakúpi zemný plyn a sama ho vo svojom zariadení spáli. Emisie teda vznikajú priamo v jej prevádzke.
Rovnaký princíp platí pri firemných autách. Ak spoločnosť vlastní osobné autá, dodávky alebo nákladné vozidlá so spaľovacím motorom, emisie vznikajúce pri spaľovaní benzínu či nafty patria do Scope 1. Podobne by sem patrili aj ďalšie zariadenia, v ktorých firma sama spaľuje palivo.
Jednoduchou pomôckou môže byť otázka: Spaľujeme palivo my sami vo vozidle alebo v zariadení, ktoré vlastníme alebo kontrolujeme?
Ak áno, vo väčšine bežných prípadov pôjde o Scope 1.
Scope 2: Energia, ktorú firma nakupuje
Scope 2 je zvyčajne ešte jednoduchší. Zahŕňa nepriame emisie spojené s výrobou nakúpenej elektriny, tepla, pary alebo chladu, ktoré firma spotrebuje.
Naša modelová firma napríklad odoberá elektrinu zo siete. Používa ju na výrobné stroje, osvetlenie, počítače, klimatizáciu či ďalšie zariadenia.
Samotné emisie pri výrobe elektriny nevznikajú vo firemnej hale. Vznikli niekde inde, napríklad pri výrobe elektriny, ktorú následne podnik nakúpil a spotreboval.
Pre firmu ide preto o Scope 2. Dobre to vidno aj pri vykurovaní. Ak podnik spaľuje zemný plyn vo vlastnom kotle, ide o Scope 1. Ak však budova odoberá teplo z externého systému centrálneho zásobovania, emisie spojené s výrobou nakúpeného tepla patria do Scope 2.
Praktická skratka teda znie: Scope 2 = energia, ktorú firma nakupuje a spotrebúva.
V bežnej firme pôjde najčastejšie o elektrinu a nakupované teplo.
Scope 3: Emisie, ktoré vznikajú okolo podnikania
Práve Scope 3 býva najširší a pre firmy často aj najnáročnejší. Zahŕňa ostatné nepriame emisie, ktoré súvisia s činnosťou podniku, ale nevznikajú priamo v zariadeniach alebo vozidlách, ktoré firma vlastní či kontroluje.
Vráťme sa k našej modelovej firme.
Firma na výrobu potrebuje materiál, ktorý nakupuje od dodávateľov. Ešte predtým, než materiál dorazí do skladu, bolo potrebné vyťažiť alebo vyrobiť suroviny, spracovať ich a často aj dopraviť. Emisie spojené s týmito činnosťami môžu patriť do Scope 3.
Rovnako je to s dopravou hotových výrobkov. Ak firma vlastní vlastnú dieselovú dodávku a tovar rozváža sama, emisie z paliva patria do Scope 1.
Ak si však na prepravu objedná externú logistickú spoločnosť, nákladné auto nevlastní ani nekontroluje. Doprava však stále súvisí s jej podnikaním, a preto sa príslušné emisie môžu objaviť v Scope 3.
Do Scope 3 patria aj mnohé bežné aktivity, ktoré si firmy s uhlíkovou stopou na prvý pohľad nemusia spájať. Zamestnanec napríklad letí na služobnú cestu. Firma lietadlo nevlastní, ale cesta vznikla kvôli jej podnikaniu.
Podobne sem môže patriť dochádzanie zamestnancov do práce, externé spracovanie odpadu, nakupované výrobky a služby alebo niektoré činnosti spojené s používaním a koncom životnosti predaných výrobkov. GHG Protocol preto Scope 3 rozdeľuje až do 15 kategórií, ktoré pokrývajú aktivity smerom k dodávateľom aj smerom k zákazníkom. Pre firmu, ktorá s uhlíkovou stopou iba začína, však nie je potrebné všetkých 15 kategórií poznať naspamäť. Oveľa dôležitejšie je pochopiť základnú logiku.
Tri odpovede, ktoré pomôžu pri základnom rozdelení
Pri prvom pohľade na firemné emisie môže pomôcť veľmi jednoduchý postup.
Ak emisie vznikajú priamo v zariadení alebo vozidle, ktoré firma vlastní alebo kontroluje, pravdepodobne ide o Scope 1. Ak súvisia s elektrinou, teplom, parou alebo chladením, ktoré podnik nakúpil a spotreboval, ide o Scope 2. A ak aktivita súvisí s podnikaním, ale emisie vznikajú u dodávateľa, dopravcu, zamestnanca, zákazníka alebo inde v hodnotovom reťazci, pravdepodobne sa dostávame k Scope 3.
Takéto pravidlo síce nenahrádza metodiku pri presnom výpočte uhlíkovej stopy, ale na základné pochopenie rozdielov funguje veľmi dobre.
Prečo býva Scope 3 pre firmy najväčšou výzvou?
Pri Scope 1 a 2 má firma veľa údajov priamo vo vlastných rukách. Vie napríklad zistiť: koľko zemného plynu spotrebovala, koľko litrov paliva natankovala alebo koľko elektriny odobrala.
Pri Scope 3 je situácia zložitejšia. Časť údajov sa nachádza mimo firmy, u dodávateľov, logistických spoločností alebo ďalších partnerov. Podnik preto môže potrebovať informácie o množstve nakúpeného materiálu, spôsobe dopravy, prejdených kilometroch či iných aktivitách v dodávateľskom reťazci.
Zároveň práve Scope 3 môže v niektorých firmách predstavovať významnú časť celkovej uhlíkovej stopy. Typickým príkladom môže byť obchodná firma, ktorá nemá vlastnú výrobu ani veľký vozový park. Jej priame emisie môžu byť relatívne malé, no zároveň nakupuje veľké množstvo výrobkov, ktoré bolo potrebné vyrobiť, zabaliť a dopraviť. Preto nestačí vždy sledovať iba komín, kotol a firemné autá.
Ako môže firma začať?
Prvý krok nemusí byť komplikovaný výpočet uhlíkovej stopy. Oveľa praktickejšie je najskôr si vytvoriť jednoduchú mapu zdrojov emisií.
Firma si môže spísať, aké palivá spotrebúva, aké vozidlá používa, koľko elektriny alebo tepla nakupuje, aké hlavné materiály a výrobky nakupuje, ako prepravuje tovar, ako zamestnanci cestujú a aký odpad pri činnosti vzniká. Následne sa jednotlivé aktivity rozdelia medzi Scope 1, Scope 2 a Scope 3.
Až keď podnik vie, kde jeho emisie približne vznikajú, má zmysel riešiť konkrétne údaje, emisné faktory a samotný výpočet uhlíkovej stopy.
Aby vám neunikol žiadny náš článok, odporúčame vám prihlásiť sa k odberu nášho newslettra v spodnej časti stránky.
