Nakúpime čerstvé ovocie a o pár dní je mäkké. Otvoríme syr a objaví sa na ňom pleseň skôr, ako sme čakali. Jahody začnú hniť takmer okamžite a na zadnej polici chladničky nájdeme jedlo, na ktoré sme jednoducho zabudli.
Nie vždy je problém v kvalite potraviny. Trvanlivosť potravín výrazne ovplyvňuje aj to, ako ich doma skladujeme.
A nejde iba o peniaze. V roku 2023 pripadalo v Európskej únii približne 130 kilogramov potravinového odpadu na jedného obyvateľa, pričom domácnosti vytvorili viac ako polovicu celkového množstva, teda približne 69 kilogramov na osobu. Do tejto štatistiky sa pritom započítavajú jedlé aj nejedlé časti potravín.
Časť odpadu samozrejme nesúvisí so skladovaním. Správne usporiadaná chladnička, vhodná teplota či niekoľko jednoduchých návykov však môžu pomôcť tomu, aby sme potraviny stihli spotrebovať skôr, než skončia v koši.
Pozrime sa preto na najčastejšie chyby pri skladovaní potravín doma.
1. Chladničku nastavíme podľa pocitu, nie podľa požadovanej teploty
Možno najdôležitejšia vec v celej chladničke nie je polica ani zásuvka, ale údaj na teplomere.
Pri rýchlo sa kaziacich potravinách totiž aj niekoľko stupňov navyše znamená rozdiel.
EFSA odporúča uvarené a rýchlo sa kaziace potraviny skladovať pri teplote nižšej ako 5 °C. Nízka teplota spomaľuje rast mikroorganizmov, hoci ho nedokáže úplne zastaviť.
Problém je, že číslo nastavené na regulátore chladničky nemusí automaticky znamenať rovnakú teplotu v každej jej časti.
Čo pomôže?
Zaobstarajte si jednoduchý teplomer do chladničky a teplotu občas skontrolujte.
Zároveň chladničku:
- neprepĺňajte až po okraj,
- nenechávajte dlho otvorenú,
- potraviny ukladajte tak, aby medzi nimi mohol cirkulovať chladný vzduch.
Príliš naplnená chladnička môže zhoršiť cirkuláciu vzduchu a vytvárať miesta, kde je teplota vyššia.
Jednoduché pravidlo: Chladnička má potraviny chladiť, nie ich iba udržiavať „na pocit studené“.
2. Potraviny dávame do chladničky tam, kde zostalo miesto
Otvoriť dvere a položiť nákup na prvú voľnú policu je síce rýchle, ale jednotlivé časti chladničky nemajú rovnaké podmienky.
V klasických chladničkách býva chladnejšia najmä spodná časť nad zásuvkou na zeleninu, zatiaľ čo priehradky vo dverách patria medzi teplejšie miesta. Konkrétne rozloženie však závisí od typu spotrebiča.
Dôležité je aj oddeliť surové potraviny od tých, ktoré už budeme jesť bez ďalšej tepelnej úpravy.
Surové mäso, hydinu a ryby skladujte zakryté alebo v uzatvorenej nádobe na spodnej polici, aby prípadná tekutina nemohla kvapkať na hotové jedlá. Takéto uloženie odporúča aj EFSA.
Praktické rozdelenie môže vyzerať približne takto:
| Miesto | Čo sem patrí |
|---|---|
| chladnejšia spodná časť | surové mäso, ryby a hydina v uzavretých obaloch |
| stredné a horné police | jogurty, syry, otvorené potraviny, hotové jedlá a zvyšky |
| zásuvky | ovocie a zelenina podľa odporúčaní výrobcu chladničky |
| dvere | potraviny, ktorým menej prekáža kolísanie teploty |
Pri konkrétnom výrobku má však vždy prednosť pokyn na skladovanie uvedený na obale.
3. Ovocie a zeleninu umyjeme hneď po príchode z obchodu
Na prvý pohľad to vyzerá prakticky. Umyjeme jahody, čučoriedky či maliny, uložíme ich do chladničky a neskôr sú pripravené na jedenie.
Lenže pri skladovaní môže byť problémom práve zvyšková vlhkosť.
University of Minnesota odporúča väčšinu čerstvého ovocia a zeleniny, pokiaľ nie sú výrazne znečistené, umývať až tesne pred prípravou alebo konzumáciou. Pomáha to zachovať kvalitu a predĺžiť skladovateľnosť. Pri bobuľovom ovocí je tento rozdiel obzvlášť výrazný.
Lepší postup
Jahody, maliny či čučoriedky:
- preberte,
- odstráňte poškodené alebo plesnivé kusy,
- skladujte suché,
- umyte až tesne pred konzumáciou.
Ak ovocie pred uložením predsa len umyjete, nechajte ho dôkladne vyschnúť.
Jedna plesnivá jahoda medzi desiatimi zdravými navyše nie je dobrým spolubývajúcim. Poškodené kusy preto vyberte čo najskôr.
4. Všetko ovocie a zeleninu skladujeme spolu
Ovocná misa vyzerá dobre, ale nie všetkým jej obyvateľom spoločnosť prospieva.
Niektoré druhy ovocia počas dozrievania produkujú etylén, prirodzený rastlinný hormón vo forme plynu, ktorý podporuje dozrievanie. Na etylén sú však niektoré druhy ovocia a zeleniny citlivé a v jeho prítomnosti môžu rýchlejšie starnúť či strácať kvalitu.
Typickými producentmi etylénu sú napríklad jablká, banány alebo dozrievajúce paradajky. Výskum UC Davis potvrdzuje, že vystavenie etylénu urýchľuje dozrievanie a pri citlivých druhoch môže skracovať skladovateľnosť.
To však neznamená, že každé jablko musí mať vlastnú zásuvku.
Praktickejšie pravidlo znie: Ak vám nejaké ovocie alebo zelenina dozrieva príliš rýchlo, skontrolujte, čo skladujete vedľa nej.
Etylén sa dá využiť aj zámerne. Potrebujete urýchliť dozrievanie tvrdého ovocia? Prítomnosť dozrievajúceho banánu môže proces podporiť.
5. Uvarené jedlo nechávame na linke „kým úplne nevychladne“
Toto je jeden z návykov, ktorý sa v domácnostiach často prenáša z generácie na generáciu.
Veľký hrniec polievky alebo uvareného jedla zostane po obede niekoľko hodín na sporáku, pretože „teplé jedlo predsa do chladničky nepatrí“.
Z pohľadu bezpečnosti potravín však nie je dobré nechávať rýchlo sa kaziace jedlá pri izbovej teplote príliš dlho.
EFSA odporúča nenechávať uvarené jedlá pri izbovej teplote dlhšie ako dve hodiny a čo najskôr ich schladiť a uložiť do chladničky.
Pri veľkom množstve jedla pomôže rozdeliť ho do niekoľkých menších a plytších nádob. Jedlo tak vychladne rýchlejšie než v jednom veľkom hrnci. Podobný postup odporúčajú aj úrady pre bezpečnosť potravín.
A čo zvyšky?
Nie je vhodné automaticky predpokladať, že všetko, čo je v chladničke, vydrží týždeň. Nemecký Spolkový inštitút pre hodnotenie rizík napríklad pri tepelne pripravených jedlách odporúča spotrebu približne do dvoch až troch dní, prípadne ich zamraziť.
6. Po otvorení obalu stále sledujeme iba dátum vytlačený na krabičke
Na jogurte, omáčke alebo rastlinnom nápoji môže byť dátum minimálnej trvanlivosti vzdialený ešte niekoľko týždňov.
Po otvorení sa však situácia môže zmeniť.
Otvorením obalu sa potravina dostáva do kontaktu so vzduchom, rukami, kuchynskými pomôckami či mikroorganizmami z okolitého prostredia. EFSA upozorňuje, že pri niektorých výrobkoch preto môže byť bezpečná doba spotreby po otvorení kratšia než dátum uvedený na neotvorenom výrobku.
Preto si na obale všímajte aj malé vety typu: „Po otvorení uchovávajte v chladničke a spotrebujte do 3 dní.“ Táto informácia môže byť po otvorení dôležitejšia než veľký dátum na prednej strane obalu.
Praktický trik
Ak často neviete, kedy ste výrobok otvorili, napíšte si dátum otvorenia fixkou priamo na obal alebo nádobu.
Trvá to niekoľko sekúnd a o štyri dni nemusíte riešiť detektívnu otázku: „Kedy sme vlastne otvorili túto smotanu?“
7. Zamieňame dátum spotreby s dátumom minimálnej trvanlivosti
Ide o dve podobne vyzerajúce informácie s úplne rozdielnym významom.
„Spotrebujte do“
Dátum spotreby súvisí s bezpečnosťou.
Používa sa pri rýchlo sa kaziacich potravinách. Po jeho uplynutí by sa výrobok nemal konzumovať ani vtedy, ak vyzerá alebo vonia normálne. Nebezpečné mikroorganizmy totiž nemusíme vidieť ani cítiť.
„Minimálna trvanlivosť do“
Tu ide predovšetkým o kvalitu potraviny.
Po tomto dátume môže výrobok postupne strácať ideálnu chuť, arómu alebo textúru, nemusí však byť automaticky nebezpečný.
Rozdiel je dôležitý aj z pohľadu plytvania. Európska komisia odhaduje, že približne 10 % potravinového odpadu v EÚ môže súvisieť s dátumovým označovaním potravín a jeho interpretáciou.
Preto:
„spotrebujte do“ neignorujte, ale výrobok po „minimálnej trvanlivosti“ automaticky nevyhadzujte iba kvôli dátumu. Pri minimálnej trvanlivosti skontrolujte stav výrobku a riaďte sa aj pokynmi výrobcu na skladovanie.
8. Potraviny máme správne uložené, ale nevidíme ich
Aj dokonale nastavená chladnička nepomôže potravine, na ktorú zabudneme. Veľkým problémom domáceho skladovania nie je iba teplota. Je ním aj prehľad. Nový jogurt položíme pred starý. Zvyšok večere schováme za veľký hrniec. Otvoríme ďalšie balenie syra, pretože prvé sme nevideli. O týždeň pri upratovaní objavíme niekoľko potravín naraz.
Pomôcť môže jednoduché pravidlo známe ako FIFO – first in, first out:
čo prišlo do kuchyne skôr, spotrebujeme skôr.
Pri ukladaní nákupu preto:
- nové výrobky posuňte dozadu,
- staršie nechajte vpredu,
- otvorené balenia majte na viditeľnom mieste,
- zvyšky jedál ukladajte do priehľadných nádob,
- vytvorte si jednu poličku alebo box „spotrebovať ako prvé“.
Je to možno menej technologické riešenie než inteligentná chladnička, no práve jednoduchá viditeľnosť často rozhoduje o tom, či jedlo zjeme alebo vyhodíme.
9. Suché potraviny považujeme za takmer nezničiteľné
Ryža, cestoviny, múka, ovsené vločky, strukoviny, orechy či koreniny síce nepotrebujú chladničku, ale ani im neprospieva ľubovoľné miesto v kuchyni.
Ich nepriateľmi sú predovšetkým: vlhkosť, vysoká teplota, priame slnečné svetlo, vzduch a škodcovia.
Po otvorení je preto vhodné suché potraviny dobre uzatvoriť a skladovať na suchom a podľa typu výrobku aj chladnejšom a tmavšom mieste. Dôležitý detail je opäť na obale. Ak výrobca uvádza konkrétne podmienky skladovania, riaďte sa nimi.
A ani pri suchých potravinách netreba robiť zásoby na niekoľko rokov len preto, že bola akcia „3 + 1 zadarmo“. Aj potravina s dlhou trvanlivosťou sa môže stať odpadom, ak ju jednoducho nestihneme spotrebovať.
Ako skladovať potraviny doma? Začnite týmito 7 jednoduchými pravidlami
Ak nechcete študovať skladovacie podmienky každej jednej potraviny, veľký rozdiel dokáže urobiť už niekoľko základných návykov:
- Udržujte chladničku pod 5 °C a teplotu občas skontrolujte teplomerom.
- Surové mäso, ryby a hydinu držte oddelene od hotových potravín.
- Bobuľové ovocie a ďalšie citlivé plody neumývajte zbytočne dlho pred konzumáciou.
- Sledujte, ktoré druhy ovocia urýchľujú dozrievanie svojho okolia.
- Uvarené a rýchlo sa kaziace jedlá nenechávajte hodiny pri izbovej teplote.
- Po otvorení balenia si prečítajte aj údaj, dokedy ho treba spotrebovať.
- Staršie a otvorené potraviny ukladajte tak, aby ste ich videli ako prvé.
Prečo sa jedlo kazí aj v chladničke?
Chladnička proces kazenia nezastaví. Iba ho spomaľuje.
Na trvanlivosť potravín vplýva teplota, vlhkosť, prístup vzduchu, svetlo, mikroorganizmy, stupeň zrelosti, poškodenie potraviny aj spôsob balenia.
Dokonca aj pri nízkych teplotách dokážu niektoré mikroorganizmy prežívať a určité baktérie sa môžu pomaly množiť. Preto nie je správne považovať chladničku za miesto, v ktorom potraviny zostanú bezpečné neobmedzene dlho.
Dobré skladovanie potravín doma preto nie je o zapamätaní desiatok pravidiel. Ide skôr o kombináciu vhodnej teploty, správneho miesta, čistoty a dobrého prehľadu o tom, čo doma máme.
A možno najjednoduchší spôsob, ako predĺžiť životnosť potravín, je zároveň ten najlacnejší: vedieť, čo máme v chladničke, a spotrebovať to včas.
Aby vám neunikol žiadny náš článok, odporúčame vám prihlásiť sa k odberu nášho newslettra v spodnej časti stránky.
