Klimatické modely naznačujú, že ak chceme obmedziť globálne otepľovanie, budeme musieť vážne prehodnotiť náš vzťah k mäsu. A prvým krokom k tomu je presne pochopiť, ako funguje mäsový priemysel a ako to ovplyvňuje životné prostredie.
Nebojte sa, nejdete vás prehovárať, aby ste nejedli mäso, ani z vás robiť vegetariánov či dokonca vegánov. Chceme priniesť len zopár zaujímavých faktov o mäse, jeho produkcii a dopadoch na životné prostredie. Mimochodom, 1. júla je Svetový deň bez mäsa. Vyskúšate si to aj vy? Bude to určite dobrá očista pre vaše telo.
Mäso a ekológia
Živočíšne poľnohospodárstvo je jedným z najväčších prispievateľov k niektorým z najpálčivejších environmentálnych problémov v dnešnom svete. Veľkochov hospodárskych zvierat prispieva k zmene klímy, znečisťovaniu vody a ničeniu ekosystémov. Intenzívna produkcia mäsa a mliečnych výrobkov je významným zdrojom emisií skleníkových plynov, spotrebúva veľké množstvo sladkej vody, vedie k strate biodiverzity, využíva obrovské plochy pôdy a znečisťuje náš vzduch, vodu a pôdu.
Niekoľko čísel
- Ak by bol hovädzí dobytok národom, bol by tretím najväčším producentom skleníkových plynov na svete.
- 30 percent celkovej pôdy bez ľadu na našej planéte sa venuje kŕmeniu alebo chovu sliepok, ošípaných a dobytka.
- Na výrobu iba jedného hamburgera sa spotrebuje dostatok fosílnych palív na to, aby malé auto prešlo 32 km.
- Typická fabrika na ošípané produkuje rovnaké množstvo surového odpadu ako mesto s 12 000 obyvateľmi.
- Dobytok chovaný na mäso skonzumuje množstvo potravy rovnajúce sa kalorickým potrebám 8,7 miliardy ľudí – viac ako je celá ľudská populácia na Zemi.
1. Priemyselná produkcia mäsa = krutosť?
Snaha o lacnejšie mäso a mlieko vedie k intenzívnemu poľnohospodárstvu. Aby sa zachovali nízke prevádzkové náklady, niektoré poľnohospodárske postupy obmedzujú prirodzené správanie zvierat a ohrozujú ich zdravie a pohodu. A to je “len” vrchol ľadovca.
2. Odlesňovanie a lesné požiare
Mäso je jednou z najväčších príčin odlesňovania na celom svete. V Brazílii farmári úmyselne zakladajú lesné požiare – ako napríklad požiare v amazonskom dažďovom pralese – aby vyčistili priestor pre chov dobytka a pestovali priemyselné krmivo pre zvieratá, ako je napríklad sója a kukurica. Podľa WWF je produkcia hovädzieho mäsa a sóje zodpovedná za odlesňovanie v Amazonskom pralese a ďalších oblastiach Brazílie, Argentíny a Paraguaja.
Samozrejme, to je len časť rovnice. Prevažná väčšina mäsa sa vyrába v priemyselných farmách, ktoré stoja na predtým zalesnenej pôde a priemyselné farmy ohrozujú životné prostredie mnohými spôsobmi.
3. Klimatické zmeny
Vplyv mäsa na klímu je enormný – približne rovnaký ako pri riadení každého jedného auta, nákladného auta a lietadla na svete. Keď sa zničia lesy kvôli produkcii mäsa, do atmosféry sa uvoľnia miliardy ton oxidu uhličitého, čím sa urýchli globálne otepľovanie. Enormná spotreba mäsa je zodpovedná za uvoľňovanie skleníkových plynov, ako je metán, CO2 a oxid dusný. Chov hospodárskych zvierat prispieva k týmto skleníkovým plynom niekoľkými spôsobmi. Zvieratá, ako sú kravy a ovce vytvárajú pri trávení potravy veľké množstvo metánu. Hnoj, ktorý zvieratá produkujú ho uvoľňuje tiež. Mnohé hnojivá používané pri pestovaní sóje sú na báze dusíka a tie zasa produkujú emisie oxidu dusného. Spadnuté stromy pri odlesňovaní sa často nechávajú hniť na pôde lesa alebo sa spália, čím vznikajú opäť ďalšie emisie.
4. Posun amazonského dažďového pralesa bližšie k bodu zlomu
Stromy v amazonskom pralese produkujú vlastné zrážky, vďaka ktorým je celý les živý a zdravý. Ak bude odlesňovanie (napríklad pre mäso) pokračovať súčasným tempom, prales by mohol dosiahnuť „bod zlomu“, v ktorom už nebude môcť fungovať ako dažďový prales. To by malo zničujúci dopad na ľudí a zvieratá, ktoré žijú v lese alebo sú od neho priamo závislé. Mohlo by to viesť aj k menšiemu počtu zrážok, čo by ovplyvnilo pitnú vodu a zavlažovanie vo veľkých častiach Južnej Ameriky; a tiež zmeny klimatických modelov aj v iných častiach sveta.
5. Porušovanie ľudských práv a zaberanie pôdy
Domorodí obyvatelia a tradičné komunity – ako napríklad komunita Geraizeira v Brazílii – sú v prvej línii boja za ochranu lesov. Vyšetrovanie Greenpeace Brazil ukázalo, že bezpečnostné sily pracujúce pre výrobcu sóje Agronegócio Estrondo obťažovali, zadržiavali, unášali a strieľali členov tradičných komunít Geraizeiry. Ranče s dobytkom a producenti sóje v Brazílii majú žiaľ dlhodobú históriu profitovania z novodobého otroctva.
6. Zabíjanie divokej zveri
Mäsový priemysel klčovaním lesov, ničením biotopov a používaním toxických pesticídov na pestovanie potravy pre zvieratá prispieva k vyhynutiu tisícok druhov, z ktorých mnohé ešte neboli ani objavené. Pre naše vlastné prežitie sme závislí od zdravého prostredia. Rýchla strata biodiverzity (hojnosť a rozmanitosť prírodného sveta), do značnej miery spôsobená priemyselným poľnohospodárstvom, by mohla byť rovnako veľkou hrozbou pre našu existenciu ako zmena klímy.
7. Znečisťovanie vody
Priemyselné farmy sú tiež jedným z primárnych zdrojov znečistenia vôd, pretože syntetické hnojivá, hnoj, pesticídy a iné vedľajšie produkty farmy často končia v neďalekých vodných tokoch. Toto znečistenie spôsobuje množenie škodlivých rias, ktoré môžu otráviť zvieratá aj ľudí.
8. Degradácia pôdy a plytvanie s vodou
Chov zvierat si vyžaduje veľa pasienkov. Intenzívny charakter tejto pastvy však môže viesť k tzv. holej pôde. V dôsledku toho sa úrodná pôda stáva neplodnou, vodné toky sa upchávajú a zvyšuje sa riziko záplav. Podľa výskumníkov Organizácie Spojených národov by erózia pôdy mohla do roku 2050 spôsobiť stratu 75 miliárd ton pôdy. Pôda je tiež veľkým rezervoárom uhlíka, ktorý ho absorbuje, keď rastliny a stromy odumierajú. Keď sa pôda stráca, uvoľňuje tento uhlík ako CO2 do atmosféry. Mäsový a mliečny priemysel tiež spotrebúva obrovské množstvo vody na chov hospodárskych zvierat – produkcia len pol kila hovädzieho mäsa si vyžaduje vyše 9 tisíc litrov vody. Na výrobu hovädzieho mäsa sa spotrebuje dvakrát viac vody ako na bravčové a štyrikrát viac ako na alternatívne zdroje bielkovín, ako je napríklad šošovica.
9. Riziko budúcich pandémií
Ničenie lesov a iných divokých oblastí pre chov zvierat je hlavnou príčinou nových infekčných chorôb. Tri štvrtiny nových chorôb postihujúcich ľudí pochádza zo zvierat. Výrub a vypaľovanie lesov prináša divú zver do bližšieho kontaktu s ľuďmi, čo umožňuje prenos smrtiacich vírusov zo zvierat na ľudí. Čím viac lesa je zničeného, tým väčšie je riziko novej pandémie. Priemyselné farmy môžu tiež zvýšiť šírenie chorôb medzi zvieratami a aj zo zvierat na ľudí. Riziko je vyššie pre priemyselné mäsové farmy, pretože veľké množstvo zvierat je natlačené v malých priestoroch a samotné zvieratá majú slabší imunitný systém. To znamená, že vírusy sa môžu vyvíjať rýchlejšie a majú potenciál preniesť sa na ľudí.
10. Neefektívny spôsob stravovania
Spoločnosti niekedy argumentujú, že priemyselné mäso je efektívny spôsob výroby potravín, ale to ignoruje jeho skutočné náklady. Viac ako štvrtina celkovej rozlohy sveta sa využíva na spásanie alebo pestovanie potravy pre hospodárske zvieratá – potraviny, ktoré by v prvom rade mohli nakŕmiť ľudí. Len na výrobu 1 kg kuracieho mäsa je potrebných 3,2 kg plodín! Ak by každý jedol rastlinnú stravu, potrebovali by sme o 75 % menej poľnohospodárskej pôdy, ako využívame dnes. To je oblasť ekvivalentná USA, Číne, Európe a Austrálii dohromady. Je to tak preto, lebo na pestovanie potravín priamo pre ľudí je potrebných menej pôdy ako na kŕmenie zvierat, ktoré potom ľudia jedia.
Mám prestať jesť mäso?
Záleží na vašom osobnom rozhodnutí. Ľudia však nemusia jesť mäso, aby boli zdraví a určite ho nemusíme jesť v takej miere, v akej ho konzumujeme v súčasnosti. Našťastie je jednoduchšie ako kedykoľvek predtým jesť bohatšiu rastlinnú stravu, či už je to vegetariánska, vegánska, flexitariánska alebo niečo medzi tým.
Titulný obrázok: zdroj pixabay.com
