- Správa odhaľuje alarmujúci pokles početnosti populácií voľne žijúcich živočíchov v priemere o 69 %, a to za obdobie kratšie ako jeden ľudský život.
- Enormný pokles početnosti populácií vidíme predovšetkým u živočíchov v tropických oblastiach a u sladkovodných druhov živočíchov.
- Čelíme nielen zmene klímy, ale aj masívnej strate biodiverzity. Vývoj možno zvrátiť, potrebujeme však zrýchliť transformáciu ekonomiky.
- Treba zvýšiť úsilie zamerané na ochranu a obnovu ekosystémov, súčasne musia byť výroba a spotreba udržateľnejšie a musíme zabezpečiť rýchlu a dôslednú dekarbonizáciu vo všetkých sektoroch.
Sledované populácie rýb, vtákov, obojživelníkov, plazov a cicavcov zaznamenali od roku 1970 zničujúci pokles – v priemere o 69 % *. Správa o stave planéty 2022 pritom monitoruje doteraz najvyšší počet populácií -– takmer 32-tisíc populácií živočíchov a vyše 5230 druhov na svete. Od predchádzajúcej správy v roku 2020 je to nárast o 838 druhov a viac ako 11 000 populácií.
„Čelíme súbežne dvom krízam – ľudskou činnosťou spôsobenej zmene klímy a strate biodiverzity, ktoré ohrozujú blahobyt a kvalitu života súčasných a budúcich generácií. WWF je mimoriadne znepokojená novými údajmi v Správe o stave planéty, ktoré svedčia o zničujúcom poklese populácií voľne žijúcich živočíchov, najmä v tropických oblastiach, ktoré sú oblasťami s najvyššou biodiverzitou na svete. Ak chceme zvrátiť vývoj a zabezpečiť prosperujúcu budúcnosť pre ľudí aj pre prírodu, musíme urobiť systémové zmeny,“ hovorí Marco Lambertini, riaditeľ WWF International a osobitne upozorňuje na decembrovú 15. Konferenciu zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite (CBD COP15). „Lídri musia na COP15 zintenzívniť svoje aktivity. Svet sa pozerá.“
Sladkovodné živočíchy patria medzi najohrozenejšie
Údaje o poklese populácií živočíchov (tzv. „Living Planet Index“) potvrdzujú najdramatickejší pokles u živočíchov v tropických oblastiach a u sladkovodných živočíchov. Medzi rokmi 1970 a 2018 početnosť monitorovaných populácií živočíchov v Latinskej Amerike a karibskej oblasti poklesla v priemere o 94 %, u populácií sladkovodných živočíchov bol pokles početnosti v priemere 83 %.
Pokles početnosti populácií sladkovodných druhov spôsobuje najmä strata vhodných stanovíšť spôsobená úpravami riek a mokradí a výstavbou bariér na riekach, ktoré bránia migrácii rýb a ďalších vodných živočíchov. Aj na Slovensku patria migrujúce ryby medzi najohrozenejšie. Celkovo je na Slovensku v červenom zozname ohrozených druhov až 45 druhov rýb a 4 druhy mihúľ. Ešte pred niekoľkými desaťročiami žilo napr. na Slovensku päť druhov rýb z čeľade jeseterovitých. Dnes už je to len jeseter malý, aj ten však bol pri aktualizácii Červeného zoznamu IUCN zaradený medzi ohrozené druhy. Z ôsmich druhov jeseterov pôvodne rozšírených v Európe je po aktualizácii zoznamu jeden druh ohrozený, sedem druhov je kriticky ohrozených a jeden – jeseter hladký – sa v Dunaji považuje za vyhynutého. Dunaj bol pritom posledným útočiskom tohto druhu v Európskej únii.
Pre zvrátenie trendu poklesu biodiverzity je potrebné zmeniť prístup k riekam. Európska únia si v Stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 dala za cieľ oslobodiť, tzn. obnoviť 25-tisíc kilometrov voľne tečúcich riek. K cieľu sa prihlásilo aj Slovensko novou Koncepciou vodnej politiky, ktorá kladie dôraz na revitalizácie riek a mokradí a spriechodňovanie riek. Podľa Dam Removal Europe bolo v Európe zbúraných už takmer päťtisíc hatí a priehrad. Správa o stave planéty 2022 uvádza príklady, ktoré potvrdzujú pozitívny efekt týchto krokov. Napríklad odstránenie dvoch bariér a spriechodnenie ďalších na rieke Penobscot v Maine v USA prinieslo nárast populácií sleďov či lososov z pár tisícov na dva milióny v priebehu piatich rokov.
Strata prepojenosti krajiny je významným ohrozením
Zhoršovanie „ekologickej konektivity“, a to nielen priechodnosti riek, ale aj prepojenosti krajiny, predovšetkým prírodných a chránených území, zaraďuje Správa medzi významné ohrozenia živočíchov a téme venuje osobitnú kapitolu. Upozorňuje, že „fragmentácia krajiny obmedzuje schopnosť druhov pohybovať sa v nej a napĺňať svoje základné potreby, ako je presun za potravou, hľadanie si partnera a napĺňanie svojho životného cyklu.“ Podľa Správy, ktorá sa odvoláva na výskumy publikované v časopise Science, je len 10 % svetových suchozemských chránených oblastí prepojených a dve tretiny lokalít kriticky dôležitých pre migráciu medzi chránenými územiami nie sú dostatočne chránené.
„Aj na Slovensku narážame na to, že sa téme ochrany migračných trás živočíchov nevenuje dostatočná pozornosť. Zákon síce hovorí o ochrane ekologickej siete, no chýbajú verejne dostupné informácie o hlavných migračných trasách živočíchov, a tak možnosť využiť tieto údaje pri územnom a stavebnom plánovaní je obmedzená a vyžadovať ochranu migračných trás v praxi je zložité. Ekologické koridory ohrozuje výstavba v obciach, rekreačných oblastiach či výstavba ciest a železníc a už dnes zanedbávanie tejto témy významne ohrozuje na Slovensku niektoré druhy, napríklad populáciu rysa ostrovida,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.
Hlavné hrozby: zmena krajiny a zmena klímy
Na základe analýzy údajov z Červeného zoznamu IUCN radí Správa o stave planéty medzi hlavné ohrozenia rozmanitosti suchozemských živočíchov: poľnohospodárstvo, lov, ťažbu lesov, znečistenie, rozšírenie inváznych druhov a zmenu klímy. V súčasnosti je hlavnou hrozbou pre biodiverzitu zmena využitia krajiny, ničíme a pretvárame pôvodné ekosystémy. Ak však nedokážeme obmedziť otepľovanie planéty na 1,5°C z preindustriálneho obdobia, v najbližšej dekáde sa dominantnou stane zmena klímy. Už teraz sa klíma na Zemi oteplila o 1,2 °C a extrémne prejavy počasia spôsobujú vyhynutie živočíchov, napr. ropuchy zlatej v Costa Rice či potkanca útesového, žijúce na ostrove blízko Austrálie, ktorý opakovane ohrozovali povodne.
Na druhej strane, nie všetky živočíchy zmena klímy ohrozuje. Niektoré druhy chrobákov a nočných motýľov, ktoré napádajú lesy severného mierneho a boreálneho pásma, majú vďaka dlhšiemu vegetačnému obdobiu viac generácií a prispievajú k hromadnému odumieraniu stromov v lesoch severnej Ameriky a Európy.
Lesy sú pritom kľúčovým suchozemským ekosystémom, ktorý prispieva k regulácii podnebia na Zemi. Lesy ukladajú viac uhlíka ako obsahuje všetka dostupná ropa, plyn a uhlie. Napriek tomu každý rok strácame približne 10 miliónov hektárov lesov, čo je zhruba rozloha Portugalska.
Právo na zdravé životné prostredie a transformácia hospodárstva
Naša budúcnosť kriticky závisí od zachovania biodiverzity a stabilnej klímy. Musíme však konať urýchlene, zvýšiť úsilie o ochranu a obnovu prírodných ekosystémov, zároveň vyrábať udržateľnejšie, zamedziť ďalším emisiám uhlíka (tzv. dekarbonizácia) vo všetkých sektoroch – energetike, stavebníctve, doprave, priemysle či v poľnohospodárstve a transformovať hospodárstva krajín tak, aby zohľadňovali skutočnú hodnotu prírodných zdrojov. Pokles biodiverzity nie je možné zastaviť, ak sa nám nepodarí udržať otepľovanie podnebia pod 2°C (ale najlepšie pod 1,5°C).
Správa o stave planéty pripomína, že Valné zhromaždenie OSN tento rok uznalo právo na život v čistom, zdravom a trvalo udržateľnom prostredí za základné ľudské právo, čo pre tých, ktorí majú moc, znamená, že rešpektovať toto právo občanov viac nie je len možnosťou, ale povinnosťou. „História nám ukazuje významnú úlohu ľudských práv pri iniciovaní zásadných spoločenských zmien. Právo na čisté, zdravé a udržateľné prostredie tak môže byť skutočným katalyzátorom systémových zmien.“
* Ide o priemerný pokles početnosti pri všetkých sledovaných populáciách, údaje pri jednotlivých druhoch, ale aj pri jednotlivých populáciách môžu dosahovať ešte dramatickejšie, alebo naopak priaznivejšie, hodnoty, napr. populácie sladkovodných delfínovcov, ktoré patria medzi najstarších preživších obyvateľov planéty, poklesli od roku 1980 o 73%, populácie žralokov a rají v svetových oceánoch od roku 1970 o 71% a populácie medveďov koala v niektorých častiach Austrálie o 50%, čo by podľa odhadov mohlo viesť k ich vyhynutiu na východnom pobreží krajiny do roku 2050. Naopak, populácia karety obyčajnej v zátoke Chrysochou na cyperskom pobreží narástla o 500% v období 1999 až 2015 po masívnom programe ochrany, ktorý zahŕňal prekladanie znášok do lokalít mimo turistického ruchu a ochrany znášok pred líškami pomocou klietok. Vo Veľkej Británii sa zase vďaka úsiliu ochrancov prírody podarilo obnoviť populáciu žeriava popolavého, vyhynutého okolo roku 1600 kvôli lovu a strate vhodného prostredia. Vďaka chovu a následnej reštitúcii do voľnej prírody dnes populácia žeriava vo Veľkej Británii predstavuje vyše 200 jedincov.
Páči sa vám, čo píšeme?
Odporučte článok vašim známym alebo nás sledujte na našich sociálnych sieťach.
Facebook EkoReštart
Instagram @ekorestart.sk
Nezabudnite sa prihlásiť pre odber nášho newslettra v pätičke stránky, aby vám neunikli žiadne novinky.
