V septembri minulého roka prebehol vo všetkých členských štátoch Európskej únie prieskum, ktorý realizovala Oxfordská univerzita v spolupráci s prieskumnou spoločnosťou Bertelsmann Stiftung. Prieskum v rámci celej EÚ zisťoval, čo a v akých oblastiach sú Európania ochotní zmeniť vo svojich životoch, aby prispeli v boji proti zmene klímy.
Septembrový prieskum pritom nadväzoval na prieskum uskutočnený v marci 2020, v ktorom 72% Európanov vyjadrilo svoj názor, že EÚ v boji proti zmene klímy nerobí dosť a zároveň vyjadrili želanie, aby EÚ znižovala emisie uhlíka rýchlejšie, ako to robí v súčasnosti.
Prieskum sa uskutočnil medzi 7. a 28. septembrom 2020 vo všetkých 27 členských štátoch EÚ a vo Veľkej Británii. Do prieskumu bolo zapojených viac ako 12 000 respondentov vo veku od 16 do 69 rokov, ktorí boli rozdelení do troch vekových skupín: 16-29 rokov, 30-49 rokov a 50-69 rokov. Cieľom bolo hlbšie preskúmať, aké individuálne zmeny by boli európski občania ochotní urobiť a aké politiky by podporovali v boji proti klimatickej kríze. Samotný dotazník je k dispozícii tu.
Pri otázke „Ktoré z nasledujúcich opatrení by ste boli pripravení podniknúť na pomoc v boji proti klimatickej zmene“, mohli respondenti označiť viacero odpovedí (Zníženie spotreby mäsa, Menej časté používanie osobného automobilu, Lietať menej, Zaplatiť navyše 1% z príjmu na daniach, Žiadne z vyššie uvedených. „Iba“ alebo „až“ 16% uviedlo, že by nebolo ochotných vykonať žiadnu z týchto osobných zmien, naopak mnoho Európanov bolo ochotných urobiť zmien viacero. Polovica opýtaných uviedla, že je pripravená vykonať dve alebo viac individuálnych zmien životného štýlu.
Cesta autom
Najobľúbenejšou zmenou, ktorú jednotlivci označili, že sú ochotní urobiť vo svojom životnom štýle, je menej jazdiť autom (56%). Z tých, ktorí vlastnia automobily, je najčastejším dôvodom ich použitia osobné pohodlie: 42% si myslí, že je to pohodlnejšie ako používanie verejnej dopravy. V prieskume sa tiež zohľadňovali aj geografické rozdiely a život vo vidieckych oblastiach s obmedzenou hromadnou dopravou.
Respondenti sa však zdráhali, keď prišlo už na konkrétne politické návrhy a opatrenia, ktoré by so sebou priniesli súvisiace náklady pre vodičov napríklad v podobe ďalších daní z pohonných hmôt alebo zákaz predaja vozidiel na benzín a naftu. Jedinou politikou, ktorá získala výraznú podporu, bolo rozširovanie peších zón v centrách miest.
Letecká doprava
Pokiaľ ide o lietanie, jedným zo zistení z prieskumu je, ako často Európania využívajú leteckú prepravu. Až 75% z nich uviedli, že lietali veľmi zriedka a to iba raz ročne alebo menej (najväčší podiel 6% z tých, ktorí cestujú najmenej dvakrát za dva týždne, má Británia).
Menej lietať je jednou z individuálnych zmien, ktoré sú mnohí Európania pripravení urobiť. 65% Európanov tvrdí, že by podporilo zákaz krátkych letov do destinácií, ku ktorým sa dá vlakom dostať do 12 hodín.
Konzumácia mäsa
Z prieskumu tiež vyplynulo, že pokiaľ ide o konzumáciu mäsa, Európania sú menej otvorení myšlienke zmien vo svojich stravovacích preferenciách, v porovnaní s ústupkami v leteckej a automobilovej preprave. Ako dôvod, prečo nie sú ochotní znížiť spotrebu mäsa, uviedlo až 43% respondentov, že „majú radi mäso“. Ostatné dôvody, ako napríklad nedostatok atraktívnych alternatív k mäsu a cena bezmäsitej stravy v ich krajine, dostali obmedzenú podporu.
Z respondentov je 7% vegetariánov alebo vegánov a aj tu je vidieť pomerne veľa rozdielov medzi jednotlivými krajinami. Napríklad v Nemecku zaznamenali vysoký podiel zástancov bezmäsitej stravy a to viac ako jeden z desiatich, zatiaľ čo v Poľsku respondenti uviedli iba 4% preferenciu bezmäsitej stravy.
Výskumníci chceli zistiť, ako by sa odpovede respondentov líšili, keby ich konfrontovali s dopadom konzumácie mäsa na životné prostredie. Poskytli im toto vyhlásenie: „Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo je živočíšna výroba zodpovedná za takmer 15% emisií skleníkových plynov na celom svete“ a spýtali sa ich, ktorý krok, ak vôbec, by boli pripravení prijať na zníženie celkovej spotreby mäsa. Po tomto vyhlásení 68% uviedlo, že by boli pripravení znížiť spotrebu mäsa (buď tým, že sa vzdajú mäsa úplne alebo ho vo svojom jedálničku obmedzia).
Výskum tiež potvrdil, že Európania sa zdráhajú akceptovať obmedzenia svojich stravovacích možností na verejných priestranstvách. 51% Európanov by neprijalo obmedzenie možnosti stravovania iba na vegetariánske a vegánske v školských a univerzitných stravovacích zariadeniach, stravovacích zariadeniach na pracovisku alebo v reštauráciách. Mladí ľudia sú oveľa ochotnejší akceptovať obmedzenie možnosti stravovania na verejnom priestranstve iba na vegetariánsku stravu.
Zrealizovaný prieskum nám teda dal jasnú predstavu o tom, že v globále ako Európania sme relatívne otvorení zmenám v životnom štýle pre dobro planéty, ale váhame s prijatím politík obmedzujúcich naše individuálne voľby. Európski ale aj miestni politici by sa v záujme boja proti klimatickým zmenám mali viac zaujímať, aké „obete“ alebo kompromisy sú ich občania pripravení spraviť. Prieskum takisto naznačil, že ak chce Európa plniť svoje ekologické ciele, sú potrebné informačné kampane pre verejnosť o otázkach vplyvu individuálnych rozhodnutí občanov na stav klímy.
Plné znenie výsledkov prieskumu nájdete na stránke eupinions.eu.
Páči sa vám, čo píšeme?
Odporučte článok známym alebo nás sledujte na našich sociálnych sieťach.
Facebook NašeBio&Eko
Instagram @nasebioeko
