Od 1. januára 2025 by mali obce a mestá zaviesť a zabezpečiť pre svojich občanov triedený zber textilného odpadu. V praxi to znamená, že k doterajšiemu triedenému zberu plastov, papiera, skla či kovov by malo pribudnúť aj šatstvo a textílie. Ak sa totiž takýto odpad neseparuje, končí prevažne v čiernych nádobách na zmesový komunálny odpad a následne na skládkach. Dosiaľ zber textilného odpadu prebiehal iba na báze dobrovoľnej iniciatívy samospráv. V aktuálnej analýze sa Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, pozrela na to, koľko textilného odpadu ročne vytriedime, aký je potenciál jeho triedenia, kde takýto odpad končí a ako bude prebiehať jeho zber od januára 2025.
Štatistiky
Na Slovensku sa ročne vytriedi približne 8,5 tisíc ton textilného odpadu (šatstva a textílií) z domácností. Celkovo vytriedený textilný odpad (po zarátaní priemyslu) predstavuje ročne cca 16 tisíc ton. Vyplynulo to z údajov MŽP SR a Štatistického úrady SR za roky 2021 a 2022. Avšak odborníci upozorňujú, že v skutočnosti na Slovensku vzniká podstatne väčšie množstvo textilného odpadu a ich odhady hovoria až o hodnote 100 tisíc ton ročne. Z domácností by pritom malo pochádzať 65 %, z priemyslu zvyšných 35 %. Problémom je, že väčšina textilného odpadu pochádzajúceho z domácností končí v zmesovom komunálnom odpade (t.j. v čiernych nádobách) a následne tak prevažne na skládkach.
Potenciál triedenia textilného odpadu z domácností je tak na Slovensku podstatne vyšší. Ak v súčasnosti pripadá ročne na jedného Slováka 1,6 kg vytriedeného textilného odpadu, tak potenciál hovorí až o 12 kg na osobu.
Ako prebieha aktuálne na Slovensku zber textilného odpadu a kde tento odpad končí?
Ako v okolitých štátoch, tak aj na Slovensku prebieha aktuálne zber textilu na dobrovoľnej báze. Závisí tak len od samosprávy či daný odpad chce alebo nechce zbierať. Podľa štúdie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) sú do zberu textilu v súčasnosti zapojené viac ako tri štvrtiny samospráv.
Zber textilu z domácností sa vykonáva v obciach najmä prostredníctvom špecializovaných kontajnerov. Ich rozmiestnenie na Slovensku nie je rovnomerné, najviac ich je na západnom a strednom Slovensku, pomenej na východe. Kým v niektorých obciach prebieha zber na dennej báze, v iných iba jedenkrát mesačne. Niektoré obce za takýto zber platia, pre niektoré ide o bezodplatnú službu. Zber nepotrebného textilu v samosprávach prebieha aj formou zberných dvorov, swapov, búrz, charitatívnych zbierok alebo ich vzájomných kombinácií.
Vyzbieraný textil je následne prepravený do medziskladov, v ktorých prebieha hrubá kontrola a selekcia mokrého, špinavého a nevyhovujúceho textilu. V medziskladoch sa textil môže nachádzať maximálne 5 dní, nakoľko najväčším nepriateľom zberu textilu je vlhkosť. Nasleduje prevoz do okolitých krajín (Maďarsko, Poľsko a ČR), v ktorých prebieha dezinfekcia a dotriedenie podľa rôznych kritérií.
Približne 30 % z textilného odpadu domácností, ktorý sa vyzbiera na Slovensku a dotriedi v zahraničných centrách, je umiestnených v krajinách východného bloku a v charitatívnych projektoch rozvojových krajín. Cca 60 % sa zhodnotí materiálovo podľa druhu textílie a cca 10 % končí na skládkach odpadu.
Od 1. januára 2025 budeme triediť aj textilný odpad
Európska únia má v boji s klimatickými zmenami za cieľ do roku 2050 výrazným spôsobom znížiť produkciu emisií a dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Jedným z nástrojov na dosiahnutie týchto cieľov je transformácia odpadového hospodárstva – založená na vyššej miere recyklácie a minimálizácii ukladania odpadu na skládky. Po tom, čo v EÚ (vrátane Slovenska) triedime papier, plasty, sklo a v posledných rokoch aj kuchynský bioodpad, budeme od začiatku roku 2025 separovať aj textilný odpad.
Podľa rámcovej smernice 2008/98/ES o odpade z roku 2018, sú krajiny EÚ od 1. januára 2025 povinné zaviesť triedený zber textilného odpadu. Ak sa takýto odpad neseparuje, končí prevažne v čiernych nádobách spolu s ostatným zmesovým komunálnym odpadom a následne na skládkach (v lepšom prípade sa energeticky zhodnotí v zariadeniach na energetické využitie odpadu ZEVO).
Potvrdzujú to aj dáta za Európsku úniu uvedené v štúdii European Environment Agency. V únii na jedného obyvateľa pripadá ročne 16 kg textilného odpadu, pričom 82 % pochádza z domácností a zvyšných 18 % z priemyslu, resp. z obchodov ako nepredané šatstvo či textílie. Z celkového množstva textilného odpadu sa v EÚ vytriedi v priemere na obyvateľa iba 4,4 kg a až 11,6 kg textilu skončí v zmesovom komunálnom odpade.
Okrem zavedenia triedeného zberu cez rozšírenú zodpovednosť výrobcov (t.j. zber prostredníctvom farebných nádob) vyžaduje EÚ od výrobcov ekodizajn a informácie o zložení a vlastnostiach výrobkov. Zároveň požaduje zabezpečenie nielen nakladania s textilným odpadom po skončení jeho životnosti, ale i zábezpeku finančného krytia tejto činnosti.
Titulný obrázok: Canva
