Joe Biden začína svoju novú administratívu viacerými príkazmi zameranými na riešenie klimatickej krízy. Jedným z nich je aj návrat USA k Parížskej dohode. V stredu 20.1.2021 podpísal v Bielom dome rozhodnutie, podľa ktorého sa USA po tridsaťdňovej výpovednej lehote opäť pripoja k medzinárodnému úsiliu s cieľom obmedziť globálne otepľovanie. Joe Biden viackrát počas svojich vystúpení varoval, že zmena klímy predstavuje „najväčšiu hrozbu“ pre krajinu, ktorú minulý rok postihli rekordné horúčavy, požiare a hurikány.
Parížsku dohodu podpísali USA spolu s ďalšími 187 krajinami ešte v roku 2015 s cieľom obmedziť emisie skleníkových plynov, udržať nárast globálnej teploty výrazne pod úrovňou 2 °C a poskytovať finančné prostriedky chudobným krajinám pre boj so zmenou klímy a prechod na obnoviteľnú energiu.
USA, druhý najväčší producent emisií skleníkových plynov na svete, odstúpili od Parížskej dohody za administratívy prezidenta Donalda Trumpa. Trump už niekoľko mesiacov po svojom nástupe do úradu avizoval svoj úmysel. Plán odstúpiť od dohody mu však znemožnili pravidlá Parížskej dohody, podľa ktorých žiadny štát nemôže odstúpiť počas prvých troch rokov od prijatia dohody. Právoplatné odstúpenie USA od Parížskej dohody nadobudlo účinnosť až v novembri 2020.
V reakcii na odstúpenie USA od Parížskej dohody vzniklo ešte v roku 2019 americké hnutie We are still in, ktoré spojilo takmer 4000 miestnych samospráv, podnikov a organizácií. Tie sa spoločne zaviazali dodržiavať záväzky Parížskej dohody, sľúbili znížiť emisie a presun k obnoviteľnej energii: „Oznámenie Trumpovej správy podkopáva kľúčový pilier v boji proti zmene klímy a poškodzuje schopnosť sveta vyhnúť sa najnebezpečnejším a najnákladnejším dôsledkom zmeny klímy.”
Podľa Guardian sa očakáva, že Biden na jar zvolá medzinárodný summit o klíme, ktorý má pomôcť urýchliť znižovanie emisií, a pravdepodobne predloží nový cieľ zníženia emisií v USA, ktorý pomôže dosiahnuť čisté nulové emisie do roku 2050
Vývoj globálnych emisií CO2 a celkových emisií skleníkových plynov
V rámci reportu, ktorý každoročne spracováva PBL Holandská agentúra pre hodnotenie životného prostredia, boli emisie skleníkových plynov v roku 2019 asi o 59% vyššie ako v roku 1990 a o 44% vyššie ako v roku 2000.
Šiestimi najväčšími producentmi skleníkových plynov, ktoré spolu tvoria 62%, sú:
Čína (27%)
Spojené štáty americké (13%)
Európska únia (EÚ-28) (8%)
India (7%)
Rusko (5%)
Japonsko (3%)
V roku 2019 bol zaznamenaný aj pokles emisií (v poradí najväčšej absolútnej zmeny) v Európskej únii (-3,0%), USA (-1,7%) a Japonsku (-1,2%). Zatiaľ, čo emisie v spomínaných krajinách klesali, v Číne (+ 3,1%), Indii (+ 1,4%) a Rusku (+ 0,9%) sa emisie zvýšili.
Report tiež upozornil na to, že v roku 2019 tvorí v Európskej únii tri štvrtiny celkových emisií CO2 šesť členských štátov: Nemecko (21% podiel), Spojené kráľovstvo (11%), Taliansko (10%), Francúzsko (10%), Španielsko (8%) a Holandsko (5%).
Páči sa vám, čo píšeme?
Odporučte článok známym alebo nás sledujte na našich sociálnych sieťach.
Facebook NašeBio&Eko
Instagram @nasebioeko
