Na jednej strane stoja potraviny, ktorých pestovanie je meniacou sa klímou ohrozené a na druhej strane potraviny, ktorých spôsob pestovania k zmenám podnebia prispieva. Zápasíme s miliardami ton vyhodených potravín, ktoré končia v smetných košoch. Preto sa čoraz častejšie rozpráva o gastronómii, ktorá v princípe hľadá rovnováhu a poskytuje priestor pre trvalú udržateľnosť.
Gastronómia v dodržiavaní zásad, pri ktorých nedochádza k plytvaniu prírodnými zdrojmi a je trvalo udržateľná do budúcnosti bez toho, aby mala nepriaznivý dopad na naše životné prostredie alebo zdravie.
Vedeli ste, že trvalo udržateľná gastronómia má svoj medzinárodný deň?
Valné zhromaždenie OSN svojím rozhodnutím z 21. decembra 2016 určilo 18. jún za Deň udržateľnej gastronómie. Cieľom Dňa udržateľnej gastronómie je predovšetkým zvyšovanie povedomia o kulinárskych regionálnych tradíciách a výrobcoch potravín. V zásade ide o zlepšenie našich stravovacích návykov v prospech planéty.
Čo je udržateľná gastronómia?
Trvalo udržateľná gastronómia sa zameriava na všetky kroky súvisiace nielen priamo s prípravou jedla, ale svoju pozornosť venuje aj tomu, ako sa jednotlivé vstupné suroviny pestujú, zbierajú a akým spôsobom sa dostávajú na trh, k nám zákazníkom. Napríklad, ak si plodina vyžaduje dodatočnú závlahu alebo ak sa rozprávame o živočíšnej výrobe, sleduje sa tiež spotreba vody na kilogram produktu.
Kľúčovým dôvodom, prečo sa odborníci zaoberajú udržateľnosťou gastronómie je predovšetkým zmena podnebia. Ide o kruh, následný sled udalostí, kedy na jednej strane stoja vybrané potraviny, ktorých pestovanie je meniacou sa klímou ohrozené a na druhej strane sú potraviny, ktorých spôsob pestovania prispieva k zmenám podnebia. Preto sa rozprávame o gastronómii, ktorá v princípe hľadá rovnováhu pre trvalú udržateľnosť.
Ďalším dôvodom, prečo je udržateľná gastronómia dôležitá, sú miliardy ton vyhodených potravín, ktoré končia v smetných košoch. Preto je nevyhnutné, aby sme si všetci lepšie uvedomili naše stravovacie návyky. A trvalo udržateľná gastronómia je vynikajúcim spôsobom, ako prehodnotiť to, čo kupujeme a jeme, a zároveň tak urobiť niečo viac pre zdravie nás aj našej planéty.
V oblasti trvalo udržateľnej gastronómie existuje niekoľko prístupov, ktoré môžeme uplatniť aj v našich domácnostiach
Zníženie príjmu mäsa
Jedným z faktorov, na ktorom sa zhodujú viacerí vedci, ktorým môže každý z nás znížiť svoj vplyv na zmenu klímy, je vylúčenie alebo aspoň výrazné obmedzenie spotreby mäsa.
Podľa odborníkov môže prijatie vegánskej stravy za jeden rok ušetriť 150-krát viac emisií ako pri využívaní opakovane použiteľnej nákupnej tašky v rovnakom časovom období. Chov a následné spracovanie mäsa patrí medzi najväčších prispievateľom produkcie skleníkových plynov.
Uprednostnenie rastlinnej stravy
Ak je vylúčenie mäsa z jedálnička nepredstaviteľnou voľbou, skúsme aspoň znížiť jeho podiel v našom jedálničku. Vyberme si jeden alebo dva dni v týždni, v ktoré vynecháme mäsité jedlá. Podľa informácií na stránkach worldwildlife.org je spotreba vody na 1 kilogram pšenice asi 750 litrov. Na výrobu 1 kilogramu hovädzieho mäsa sa spotrebuje 10 000 – 15 000 litrov vody (waterfootprint.org). To je obrovský rozdiel, pre ktorý sa oplatí zredukovať spotrebu mäsa.
Lokálnosť a sezónnosť
Ak chceme poznať pôvod potravín, ktoré konzumujeme, bude najlepším nápadom navštíviť a podporiť lokálnych výrobcov, či malých farmárov. Nákupom takýchto produktov podporíme ďalší rozvoj našich poľnohospodárov a zároveň tak znížime množstvo skleníkových plynov, ktoré sa vyprodukujú, keď sa k nám výrobky dovážajú zo zahraničia. Navštíviť môžeme aj rôzne lokálne trhy, ktoré sa konajú v našich mestách. Výhodou takýchto trhov je, že sa s konkrétnymi výrobcami môžeme osobne stretnúť a spýtať sa na všetko, čo nás v súvislosti s výrobou ich produktov zaujíma.
Využívanie zvyškov a kompostovanie
Možno máte pocit, že sa o kompostovaní v poslednej dobe až príliš hovorí a že sa z neho pomaly stáva trend súčasnosti. Ale ako vieme, najlepší odpad je ten, ktorý vôbec nevznikne a kompostovanie nám toto tvrdenie pomáha napĺňať. Už aj v najväčších mestách vznikajú tzv. sídliskové alebo komunitné kompostoviská, ktoré pomáhajú premieňať odpad z našej kuchyne na cenný zdroj výživných látok pre našu budúcu úrodu.
Aby sme predišli plytvaniu jedlom, naučme sa využívať zvyšky, či už napríklad ryžu na perfektné krémové rizoto alebo zemiaky na zemiakovú kašu v nasledujúci deň.
