Obnoviteľné zdroje energie (OZE) dominovali v roku 2023 v Európskej únii pri výrobe elektrickej energie s podielom takmer 45 %. Podľa predbežných údajov Eurostatu prekonali jadro aj fosílne palivá. Na Slovensku tento trend zatiaľ nie je aktuálny, nakoľko podiel obnoviteľných zdrojov pri výrobe elektriny predstavoval vlani 23,2 %. Podľa dát asociácie SAPI (Slovak Association of Photovoltaic Industry and RES) je potenciál OZE podstatne vyšší.
V aktuálnej analýze sa Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, pozrela na to, do akej miery sa obnoviteľné zdroje energie využívajú pri výrobe elektriny popri jadre a fosílnych palivách, akú rolu hrá výroba energie z odpadu, ako je na tom Slovensko v porovnaní s EÚ a aký je náš potenciál vo využívaní OZE.
Čo je obnoviteľný zdroj energie?
Obnoviteľný zdroj energie (OZE) je nefosílny zdroj energie, ktorého energetický potenciál sa trvalo obnovuje prírodnými procesmi alebo činnosťou ľudí. Ide napríklad o vodnú, veternú, slnečnú a geotermálnu energiu, ale aj o biomasu či bioplyn. OZE sú teda alternatívou k fosílnym palivám, ktorá prispieva k znižovaniu emisií skleníkových plynov, diverzifikácii dodávok energie a obmedzovaniu závislosti od trhov s fosílnymi palivami, najmä s ropou a plynom. Spolu s prírodnými zdrojmi OZE sa v štatistikách uvádza a do výpočtov zahŕňa aj nerecyklovateľný odpad. Odpad je tak považovaný za čiastočný obnoviteľný zdroj energie.
V únii hrajú prím pri výrobe elektriny obnoviteľné zdroje. Slovensko zaostáva
Eurostat na konci prvého polroka 2024 upozornil na údaje o využívaní obnoviteľných zdrojov energie, jadra či fosílnych palív pri výrobe elektriny v EÚ za rok 2023. Zelená elektrina historicky po prvýkrát dominovala s podielom 44,7 % a za sebou nechala elektrinu z atómových elektrární (22,8 %) či z fosílnych palív (35,2 %).
Podľa údajov SAPI na Slovensku dominovali v roku 2023 v oblasti výroby elektriny predovšetkým jadrové zdroje s podielom 62,1 %. Nasledovali obnoviteľné zdroje (23,2 %) a fosílne palivá (14,7 %).
Spomedzi obnoviteľných zdrojov pri výrobe elektriny dominujú vodná energia (s podielom 71 %), fotovoltika (23 %) a bioenergia vrátane bioplynu (6 %). Veternej energie máme na Slovensku inštalovanej aktuálne iba 3 MW. Geotermálnu energiu na výrobu elektriny na Slovensku nevyužívame vôbec.
„V sektore fotovoltiky sme v roku 2023 zaznamenali pomerne výrazný nárast inštalovanej kapacity, ktorý je spôsobený predovšetkým záujmom zo strany firiem, ktoré motivuje potreba energetickej transformácie. V tragickom stave je však veterná energetika, kde nám už 20 rokov nepribudla žiadna nová elektráreň. Geotermálna energia sa zatiaľ na výrobu elektriny nevyužíva, a to napriek slušnému potenciálu a záujmu investorov,“ skonštatoval riaditeľ SAPI Ján Karaba.
Potenciál zelenej energie je na Slovensku podstatne vyšší ako je jej súčasné využívanie
Kým sa v roku 2023 vyrábala na Slovensku elektrina celkovo na úrovni 3,6 tisíc MW zo zdrojov OZE, v roku 2030 by už mohlo ísť o takmer 9 tisíc MW. Pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality v roku 2050 bude potrebné mať až 25,8 tisíc inštalovaných MW zdrojov elektriny z OZE. Aby sme dokázali naplniť klimatické ciele, mali by sme pridať najmä v rozvoji veterných elektrární a fotovoltiky. U týchto zdrojov bude potrebné niekoľko-násobné navýšenie kapacity oproti súčasnému stavu. Pozornosť by sa však mala venovať aj väčšiemu využívaniu geotermálnej energie.
Z nerecyklovateľného odpadu by sme mohli vyrábať elektrinu a teplo. Na Slovensku končí prevažne na skládkach
Ďalšou z možností, ako diverzifikovať energetický mix a odbremeniť Slovensko od skládkovania, je premena nerecyklovateľného komunálneho odpadu (KO) na elektrinu a teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO). Jedno priemerne veľké ZEVO dokáže ročne zhodnotiť 100 tis. ton nerecyklovateľného komunálneho odpadu. Takéto zariadenie dokáže ročne vyrobiť a dodať do siete 49 000 MWh elektrickej energie, čo je množstvo, ktoré spotrebuje približne 16 tisíc slovenských domácností.
Miera skládkovania v roku 2023 dosiahla 39 %, čomu zodpovedalo viac ako 1 mil. ton KO. Iba približne 8 % komunálneho odpadu sa zhodnotilo na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach ZEVO. „Nerecyklovateľný komunálny odpad je jedným z najlacnejších zdrojov energie. Avšak na Slovensku ním plytváme. Na neekologických skládkach ho každoročne končí viac ako jeden milión ton, čo za posledných 20 rokov predstavuje 25 mil. ton odpadu, teda potenciálneho energetického zdroja. Výhody energie z odpadu už dávno pochopili vyspelé krajiny EÚ ako Rakúsko, Nemecko, severské ekonomiky či krajiny BENELUX-u. Pri nakladaní s odpadom využívajú mix recyklácie a energetického zhodnotenia odpadu. V ich prípade iba zanedbateľný podiel odpadu končí každoročne na skládkach,“ vysvetľuje Ján Chovanec, generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu (ZOP).
Podľa prognózy Bielej knihy odpadového hospodárstva SR, za ktorou stojí kolektív odborníkov ZOP, by celkové množstvo nerecyklovateľného odpadu (najmä komunálneho, ale i priemyselného) vhodného na energetické zhodnotenie mohlo v roku 2035 predstavovať minimálne 1,25 mil. ton. Na Slovensku máme aktuálne dve zariadenia ZEVO v Bratislave a v Košiciach, ktoré sú ale pre potreby SR nepostačujúce. „Na Slovensku existuje priestor pre výstavbu minimálne piatich zariadení ZEVO, ktoré dokážu byť naplno vyťažené vďaka odpadu z regiónu, kde stoja,“ skonštatoval Ján Chovanec.
Titulný obrázok: freepik.com
