Európa zažila v roku 2024 najteplejší rok v histórii meraní. Podľa výročnej správy European State of the Climate 2024 (ESOTC), ktorú každoročne vydáva Copernicus Climate Change Service (C3S), sa extrémy spojené s klimatickou zmenou prejavili naplno – od výrazných horúčav, cez ničivé povodne, až po klimatické rozdiely medzi západom a východom kontinentu.
Najteplejší rok v histórii Európy
Priemerná ročná teplota v Európe v roku 2024 dosiahla rekordných 10,96 °C, čím prekonala predchádzajúce maximum z roku 2020. Bola približne 2,6 °C vyššia než v predindustriálnom období (1850–1900). Z celosvetového pohľadu bol rok 2024 najteplejší v histórii a každý jednotlivý mesiac (s výnimkou februára) zaznamenal nový teplotný rekord.
Letá boli nielen horúce, ale aj dlhé. V niektorých oblastiach južnej a východnej Európy sa vlny horúčav pretiahli až na 66 dní, pričom zaznamenané boli aj extrémne teploty nad 46°C. Zaznamenal sa zvýšený výskyt tzv. tropických nocí – v niektorých mestách ich počet prekročil 20, čo zvyšuje zdravotné riziká, najmä u zraniteľných skupín.
Výrazné kontrasty naprieč kontinentom
Správa upozorňuje na výrazné východo-západné klimatické kontrasty. Zatiaľ čo západná a juhozápadná Európa zažívali rekordné zrážky a rozsiahle povodne, východ a juhovýchod kontinentu čelili extrémnemu suchu a horúčavám. Tento nerovnomerný dopad je dôkazom komplexnosti klimatickej zmeny a potreby regionálne špecifických adaptačných stratégií.
Povodne a vysoké hladiny riek
Až 30 % riečnej siete Európy zaznamenalo vysoké až extrémne prietoky, čo je najväčší podiel za viac než desaťročie. Západné regióny – ako časti Francúzska, Nemecka, Talianska či Beneluxu – boli obzvlášť postihnuté. Mnohé oblasti čelili opakovaným a intenzívnym zrážkam už od jari, čo viedlo k presýteniu pôdy a následným záplavám.
Požiare, sucho a úbytok snehu
Na opačnej strane Európy spôsobilo sústavné sucho v juhovýchodnej a východnej časti kontinentu výrazné zníženie pôdnej vlhkosti a zvýšené riziko požiarov. Aj keď celková plocha zasiahnutá požiarmi bola mierne podpriemerná, niektoré regióny (napr. Stredomorie) zaznamenali veľmi vážne incidenty. Zimné zrážky boli v mnohých oblastiach vo forme dažďa namiesto snehu – snehová pokrývka bola jednou z najnižšíchza posledné roky.
Ľadovce a morské prostredie
Hoci v Alpách nedošlo k tak dramatickému úbytku ľadovcov ako v predchádzajúcich dvoch rokoch, úroveň ľadovej hmoty naďalej klesala. V Arktíde a nad severným Atlantikom boli zaznamenané rekordne vysoké teploty morskej hladiny, ktoré ovplyvňujú cirkuláciu a extrémy aj v Európe.
Zdravotné a sociálne dôsledky
Správa opäť poukazuje na rastúci počet úmrtí súvisiacich s horúčavami, ktoré v Európe stúpajú už tretie desaťročie po sebe. Riziko pre verejné zdravie narastá najmä v mestských oblastiach, ktoré sa prehrievajú viac než vidiek – tzv. „mestský tepelný ostrov“ sa stáva čoraz závažnejším problémom.
Obnoviteľné zdroje a adaptácia
Napriek alarmujúcim údajom správa konštatuje aj pozitívne trendy:
- Podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe elektriny v Európe v roku 2024 bol približne 43%, pričom vietor a solár prekonali fosílne palivá.
- Adaptácia na zmenu klímy sa posúva vpred: viac ako polovica miest v Európe má klimatické akčné plány.
Záver: Výzva na urgentné konanie
Správa ESOTC 2024 je dôrazným varovaním. Klimatická zmena už nie je predpoveďou, ale realitou, ktorú Európa pociťuje naplno. Bez urýchlených opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov a adaptáciu na extrémne prejavy počasia bude kontinent čeliť čoraz vyšším stratám – environmentálnym, ekonomickým aj ľudským.
Titulný obrázok: Canva
