Výroba šatstva a výrobkov z textilu za posledné desaťročie zaznamenala dramatický rast. V roku 2020 bolo vo svete vyrobené viac ako dvojnásobné množstvo textilu v porovnaní s rokom 2015. Tento enormný nárast súvisí so stále rastúcim dopytom po lacných, rýchlo vyrábaných a ľahko dostupných módnych produktoch, ktoré sa dnes dostávajú do rúk spotrebiteľov v rekordne rýchlom čase. Zároveň sa tento trend spája s rastúcim objemom fast fashion (rýchlej módy), ktorá je charakteristická častými zmenami kolekcií a masovým výpredajom.
Je potrebné si uvedomiť, že výroba oblečenia a textilných výrobkov je jedným z najväčších znečisťovateľov životného prostredia. Samotná produkcia, spracovanie materiálov, používanie chemikálií a spotreba vody vedú k vážnym ekologickým problémom. Okrem toho, textilný odpad, ktorý vzniká z nadmerného nakupovania a krátkej životnosti výrobkov, neustále rastie a znečisťuje naše skládky a oceány.
Na Slovensku sa ročne vytriedi približne 8,5 tisíc ton textilného odpadu (šatstva a textílií) z domácností. Celkovo vytriedený textilný odpad (po zarátaní priemyslu) predstavuje ročne cca 16 tisíc ton. Vyplynulo to z údajov MŽP SR a Štatistického úrady SR za roky 2021 a 2022. Avšak odborníci upozorňujú, že v skutočnosti na Slovensku vzniká podstatne väčšie množstvo textilného odpadu a ich odhady hovoria až o hodnote 100 tisíc ton ročne. Viac sa o množstve textilného odpadu dočítate v našom článku: Ročne vytriedime iba 1,6 kg textilného odpadu na obyvateľa. Väčšina končí v čiernych smetných nádobách a na skládkach.
Znepokojujúce fakty zo sveta textilného priemyslu
- V roku 2015 bolo vyrobených vo svete cca 50 mil. ton textilu, v roku 2020 to už bolo 100 mil. ton a v roku 2035 sa odhaduje produkcia textilu na úrovni až 150 mil. ton. Kým produkcia oblečenie rastie, priemerná doba používania sa znižuje.
- Textilný priemysel patrí medzi najväčších znečisťovateľov životného prostredia – vody, pôdy a ovzdušia. Zodpovedá až za cca 20 % celosvetových znečistených vôd a za cca 10 % celosvetových emisií uhlíka.
- Napríklad na výrobu jedného bavlneného trička sa spotrebuje 2,7 tisíc litrov sladkej vody, čo zodpovedá potrebe pitnej vody pre jednu osobu na cca 2,5 roka.
Vedeli ste, že?
1. Na slovenskom trhu sa spätne umiestni iba 1 % textilu vyzbieraného z našich domácností.
2. Textil zo slovenských domácností je nižšej kvality v porovnaní s textilom zo západnej a severnej Európy. Preto končí v menej rozvinutých krajinách východnej Európy, resp. putuje na trhy do rozvojových krajín.
3. Aj na Slovensku máme dve veľkokapacitné triediace linky v Senci a v Martine. Avšak v týchto zariadeniach sa dotrieďuje textil pochádzajúci zo západnej a severnej Európy, t.j. kvalitnejší textil. Ten sa následne dostáva do slovenských a zahraničných second-handov. Zo slovenských triediacich liniek putuje do slovenských second-handov cca 10% textilu, zvyšok putuje na Balkán, do Afriky a na Blízky východ.
10 tipov, ako tvoriť menej textilného odpadu
1. Nenakupujme impulzívne, ale s rozumom. Pri nákupoch odevov a obuvi uprednostňujme kvalitu pred kvantitou.
2. O oblečenie a topánky je dôležitá aj kvalitná starostlivosť (napr. pri praní alebo čistení).
3. Poškodené výrobky skúsme opraviť.
4. Ak už šaty či topánky nevyužijeme, skúsme ich darovať. Oblečenie a obuv môžeme posunúť rodine, priateľom, susedom alebo sa môžeme zapojiť do charitatívnych projektov a humanitárnych zbierok.
5. V posledných rokoch na popularite získava aj tzv. swap oblečenia, ktorý je založený na výmene.
6. Vhodnou voľbou pre umiestnenie nevyužívaného oblečenia a obuvi sú aj reuse centrá, t.j. centrá opätovného použitia.
7. Nechcené výrobky môžeme aj predať a to prostredníctvom predajných búrz a “blších trhov”.
8. Aktuálne sú v trende aj aplikácie a e-shopy zamerané výlučne na predaj použitého oblečenia, obuvi, doplnkov a domácich textílií. Predaj tovaroch na týchto platformách je čiastočne alebo úplne riadený prevádzkovateľom týchto stránok.
9. Dnes už nie sú úplnou raritou ani požičovne či prenájmy oblečenia či textílií. Hlavne, ak hľadáme šaty na konkrétnu udalosť a viackrát by sme ich po kúpe nevyužili.
10. Nechcené odevy alebo obuv môžu spotrebitelia momentálne vkladať aj do špeciálnych kontajnerov, ktoré samosprávy zabezpečujú na dobrovoľnej báze.
Článok vznikol vďaka aktuálnej analýze spoločnosti WOOD & Company o triedení textilného odpadu.
