Tento víkend, v noci zo soboty 25. na nedeľu 26. októbra 2025, si opäť posunieme hodinky o jednu hodinu dozadu. Ráno si tak trochu dlhšie pospíme a oficiálne sa vrátime k zimnému času, teda k tzv. štandardnému času.
Zmena, ktorú robíme dvakrát do roka, sa už stala tradíciou, no čoraz viac ľudí sa pýta:
- Je to ešte potrebné?
- Má to nejaký zmysel pre našu planétu?
- A ktorý čas – letný alebo zimný – je vlastne udržateľnejší?
Prečo sme vôbec začali posúvať čas?
Myšlienka letného času sa zrodila z praktických dôvodov – šetriť energiou. Cieľ bol jasný: využívať viac denného svetla a menej svietiť elektrinou. V 70. a 80. rokoch to dávalo zmysel – elektrina bola drahá, žiarovky „žrali“ kilowatty a hlavným zdrojom spotreby v domácnostiach bolo práve osvetlenie. Keď sme si teda večer „ukrojili“ hodinu svetla navyše, spotrebovali sme menej energie.
Lenže svet sa odvtedy výrazne zmenil…
Domácnosti dnes využívajú úsporné LED svietidlá, ktoré spotrebujú len zlomok energie, zato máme množstvo ďalších prístrojov – klimatizácie, počítače, sušičky, nabíjačky, televízory.
Výsledok? Reálne energetické úspory z letného času sú dnes minimálne – podľa rôznych analýz sa pohybujú len okolo 0,3 až 1 % ročne. A keď si k tomu prirátame, žev ranných hodinách pri vstávaní sa viac kúri a večer počas leta viac klimatizuje, efekt môže byť dokonca negatívny.
Šetríme energiu, alebo len zbytočne posúvame hodiny?
Európska komisia aj Americké ministerstvo energetiky skúmali, či sa v dnešnej dobe ešte oplatí zmenu času zachovávať. Záver bol podobný:
- Energetické úspory sú zanedbateľné
- Komfort ľudí je znižovaný
- Zdravotné dôsledky môžu byť vážnejšie, než si myslíme.
Zjednodušene – to, čo v minulosti pomáhalo, dnes už veľký význam nemá.
Niektoré štúdie dokonca tvrdia, že posun času má väčší vplyv na naše zdravie než na elektrinu. Ľudia sú unavenejší, hrozí viac dopravných nehôd a produkcia v práci klesá. Takže, ak sa pozrieme na celkovú bilanciu – ekologickú aj spoločenskú – výsledok je viac než otázny.
Keď hodiny rozhádžu telo
Možno si poviete, že jedna hodina hore-dole nemôže mať veľký vplyv. Ale naše telo to vníma inak.
Každý z nás má vnútorné biologické hodiny – tzv. cirkadiánny rytmus, ktorý riadi spánok, bdelosť, energiu aj hormóny. Keď sa čas zrazu posunie, telo potrebuje niekoľko dní, aby sa prispôsobilo. U niekoho to spôsobí len miernu únavu, no u citlivejších ľudí – detí, starších či ľudí so spánkovými poruchami – to môže znamenať bolesti hlavy, podráždenosť a nespavosť.
Podľa viacerých lekárskych združení, vrátane American Academy of Sleep Medicine, je trvalý čas bez posunov zdravší a prirodzenejší. Z ich pohľadu by sme mali zostať pri čase, ktorý je v súlade so slnkom – teda pri zimnom čase, ktorý lepšie zodpovedá reálnym východom a západom slnka.
Zmena času a udržateľnosť: viac než len energia
Keď hovoríme o udržateľnosti, nemyslíme len šetrenie energie. Ide aj o dlhodobú rovnováhu medzi človekom a prostredím, o našu psychickú pohodu, zdravie a efektívne fungovanie spoločnosti. Ak sa dvakrát do roka musíme prispôsobovať inému režimu, ak nás to unavuje, znižuje koncentráciu či ovplyvňuje zdravie – dá sa to považovať za udržateľné? Pravdepodobne nie.
Stabilný, nemenný čas by znamenal:
- menej stresu,
- lepšiu kvalitu spánku,
- vyššiu produktivitu,
- a rovnomernejšie energetické zaťaženie počas celého roka.
Ktorý čas by teda bol lepší – letný alebo zimný?
Z čisto „eko“ pohľadu je rozdiel medzi nimi minimálny. Ale keď pridáme aj ľudský faktor, väčšina odborníkov sa zhoduje: zimný čas je prirodzenejší.
Ráno je skôr svetlo – ľahšie sa vstáva, deti idú do školy za svetla. Večer je síce tma o niečo skôr, no telo sa lepšie prispôsobuje prirodzenému rytmu. A keďže úspory energie sú dnes mizivé, dôvod na zachovanie letného času prakticky odpadá.
Ako to vyzerá v Európe?
Európska únia sa pokúsila striedanie času zrušiť už v roku 2018. Európsky parlament vtedy navrhol, aby si členské štáty vybrali jeden čas a pri ňom zostali. Plán bol, že od roku 2021 sa hodiny už nebudú posúvať. No ako to už býva, štáty sa nevedeli dohodnúť, ktorý čas si ponechať – letný alebo zimný. Odvtedy téma zostala otvorená, no diskusia sa stále vracia – práve pre ekologické aj zdravotné dôvody. A keďže sa energetické úspory nepotvrdzujú, je možné, že sa k nej EÚ v najbližších rokoch opäť vráti.
Čo môžeme urobiť my?
Aj keď o zrušení zmeny času rozhodnú vlády, každý z nás si môže pomôcť:
- Pred zmenou času sa pár dní skúste posúvať spánkový režim o 15 minút denne.
- Ráno sa po prebudení vystavte prirodzenému svetlu – pomáha to resetovať vnútorné hodiny.
- Večer sa vyhnite obrazovkám a jasnému svetlu – telu tak pomôžete „prepínať“ do nočného režimu.
- A hlavne – doprajte si trpezlivosť. Kým sa telo prispôsobí, môže to trvať 3 až 5 dní.
Zmena času vznikla s dobrým úmyslom – šetriť energiu a zdroje
Lenže v dnešnom svete, kde technológie a životné rytmy vyzerajú úplne inak, sa ukazuje, že zmysel posunu času sa vytratil. Udržateľnosť nie je len o kilowatthodinách, ale aj o tom, ako sa cítime, ako fungujeme a ako dokážeme žiť v rovnováhe so sebou aj s okolím.
A možno práve návrat k prirodzenému – zimnému – času bez neustáleho posúvania ručičiek by bol tým najjednoduchším udržateľným krokom, aký môžeme spraviť.
Použité zdroje:
Európska komisia: Evaluation of the Directive 2000/84/EC on summer-time arrangements
U.S. Department of Energy: Impact of Extended Daylight Saving Time on National Energy Consumption
American Academy of Sleep Medicine: Daylight Saving Time and Circadian Health
London School of Economics: End Daylight Saving Time for Better Health
International Energy Agency: Energy Efficiency and Daylight Saving Study
Aby vám neunikol žiadny náš článok, odporúčame vám prihlásiť sa k odberu nášho newslettra v spodnej časti stránky.
