Krajiny začali diskutovať o potenciálnej zmluve o oceánoch ešte v roku 2004. Teraz, po takmer dvoch desaťročiach, rokovania o Globálnej zmluve o oceánoch na ochranu medzinárodných vôd konečne priniesli svoje ovocie. Členské krajiny OSN sa v sobotu 4. marca 2023 v New Yorku dohodli na zriadení morských chránených oblastí v dĺžke miliónov kilometrov a pomoci zvrátiť stratu morskej biodiverzity. Nová Globálna zmluva je označovaná ako jeden z historicky najvýznamnejších úspechov v oblasti ochrany prírody.
V súčasnosti je chránené iba 1 % oceánov a javy súvisiace so zmenou klímy (ako je okysľovanie oceánov) a s ľudskou činnosťou (ako je nadmerný rybolov a znečisťovanie) predstavujú rastúcu hrozbu. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN) je viac ako 1 550 zo 17 903 morských živočíchov klasifikovaných ako ohrozené vyhynutím, pričom zmena klímy ovplyvňuje najmenej 41 % ohrozených morských druhov.
Oceánske ekosystémy produkujú polovicu kyslíka, ktorý dýchame, predstavujú 95 % biosféry planéty a pohlcujú oxid uhličitý ako najväčší zachytávač uhlíka na svete.
Nová Globálna zmluva o oceánoch má zabezpečiť ochranu a trvalo udržateľné využívanie morskej biologickej diverzity v medzinárodných vodách, zaručuje financovanie ochrany morí a zahŕňa prístup k morským genetickým zdrojom a upresňuje ich využívanie. Do roku 2030 bude patriť minimálne 30 % svetových oceánov do chránených oblastí.
Prelomová zmluva o oceánoch, ktorú generálny tajomník OSN Antonio Guterres označil za „víťazstvo multilateralizmu“prichádza len niekoľko mesiacov po tom, ako sa svetoví lídri dohodli na ochrane 30 % svetovej pôdy, pobrežných oblastí a morí do konca tohto desaťročia na COP15 Montreale. Nová zmluva o oceánoch je preto kľúčovým prvkom prísľubu zachovania ochrany biodiverzity známeho ako „30 na 30“ s cieľom chrániť tretinu morí a pevniny do roku 2030.
Titulný obrázok: zdroj freepik.com
