O tom, aký bude mať koronavírus dopad na našu planétu sa už veľa povedalo a napísalo. Vďaka odstavenému priemyslu, zníženému pohybu áut po cestách, či vďaka oblohe bez lietadiel, získala naša planéta čas na zotavenie, či čas na oddych od našej činnosti.
Čistejšie ovzdušie
NASA už vo februári zaznamenala v Číne po prvýkrát pokles znečistenia ovzdušia a postupom času sa tento pozitívny trend rozšíril aj do ostatných krajín. Na satelitných snímkoch tak v časovom porovnaní môžeme vidieť dramatický pokles znečistenia ovzdušia.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zomiera celosvetovo na dôsledky vystavenia znečistenému ovzdušiu ročne 7 miliónov ľudí. Nižšie úrovne znečistenia ovzdušia tak vo všeobecnosti znamenajú menej úmrtí. Ako však bude náš svet vyzerať, keď sa pandémia pominie? Bude to lepšie? Horšie?
Narastá problém s odpadom
Jedným z najväčších problémov, ktorým okrem zdravotných rizík čelíme, je zvyšujúce sa množstvo odpadu. Boli sme zvyknutí nosiť si so sebou vlastné kelímky na kávu, no s príchodom pandémie a s ňou súvisiacimi opatreniami, už nie je možné, aby nám vo výdajnom okienku kaviarne spravili kávu do našich vlastných. Vzrástol tak dopyt po jednorazových kelímkoch a tým pádom aj zbytočný odpad.
Rovnaký problém nastáva aj pri jednorazových rukaviciach, či rúškach na tvár. Po jednom použití končia v koši. Aj v tomto bode sme však dokázali, že sa vieme vynájsť. Už po pár dňoch, čo nám odborníci odporúčali nosiť rúška, začali sme si ich vo veľkom vyrábať doma. Predišli sme tak tvorbe zbytočného odpadu. Najideálnejšou cestou zostáva, vyrábať si rúška z látok, ktoré už máme doma, či pretvorením z oblečenia.
Aj naše Ministerstvo životného prostredia vydalo usmernenie, ako nakladať s použitými ochrannými prostriedkami. V zmysle tohto usmernenia sa likvidujú ako bežný odpad, ktorý sa ukladá len do zmesového odpadu, pričom sa odporúča nasledovný postup:
- Použité ochranné prostriedky treba dať do plastovej tašky alebo vreca a pevne uzavrieť.
- Vrece či tašku treba vyhodiť do nevytriedeného komunálneho odpadu (čierny kontajner).
- Použité ochranné prostriedky v žiadnom prípade nepatria do triedeného odpadu.
- Samozrejme si je potrebné umyť ruky a dodržiavať pri všetkých činnostiach hygienické postupy a predpisy tak, ako pravidelne zdôrazňuje a odporúča ÚVZ SR.
Emisie leteckých spoločností sa znížili
Od prepuknutia koronavírusu sa vplyvom viacerých obmedzení dramaticky znížila letecká preprava a s ňou súvisiace emisie. Už teraz sa však jednotlivé obmedzenia uvoľňujú a bude úplne prirodzené, že sa opäť do lietadiel vrátime. K akým opatreniam pristúpia letecké spoločnosti pri obnovovaní letov? Budeme lietať tak často ako pred vypuknutím pandémie? Teraz máme ideálny čas na to, aby sme každý zhodnotili našu potrebu lietať. Jednou z možností, na ktorej sa mnohí odborníci a vedci zhodujú je, že ak sa chceme správať ekologicky, lietanie by sme mali obmedziť.
Vyprázdnili sme regály v obchodoch
Po prvých správach o prichádzajúcej pandémii sa v priebehu jedného dňa vyprázdnili regály v našich obchodoch. Trvanlivé potraviny ako múka, ryža, cestoviny si niektorí odniesli domov v desiatkach kilogramov. V tomto nám korona ukázala, ako sa v skutočnosti správame „ekologicky“ a ako vieme myslieť na ostatných. Ako sme si domovy dokázali akoby zázrakom premeniť na sklad niečoho, čo možno ani nevyužijeme, vyhodíme a opäť podporíme nekončiaci sa kolobeh plytvania potravinami.
Odloženie procesu zálohovania PET fliaš a plechoviek na Slovensku
Zálohovanie sa na Slovensku malo spustiť v roku 2022. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky však 7.4.2020 v skrátenom legislatívnom konaní schválili zákon o niektorých opatreniach v súvislosti s ochorením COVID-19. Zmeny sa dotknú najmä zákona o zálohovaní nápojových obalov.
So zálohovaním PET fliaš a plechoviek sa na Slovensku začne najskôr v roku 2023. Teda o rok neskôr, ako sa pôvodne počítalo. V súčasnosti, najmä kvôli koronakríze, mešká výber správcu zálohového systému. „Výber správcu, ktorý bude schopný efektívne prevádzkovať celý systém, nie je možné prerokovať v riadnom termíne tak, aby sme zálohovanie spustili v roku 2022. Na skutočne efektívnu prípravu systému treba čas, ktorý sme teraz získali. Možno aj na odstránenie nejakých zákonných nedostatkov,“ informoval minister životného prostredia Ján Budaj.
Zelené naštartovanie ekonomiky
Existujú ľudia, ktorí tvrdia, že všetci musíme mať trpezlivosť s prebiehajúcimi opatreniami, ktoré zaviedla naša vláda a kladú dôraz na zdravie. A potom sú ľudia, ktorí hoci uznávajú, že musíme chrániť tých najzraniteľnejších, no tvrdia tiež, že musíme naštartovať našu ekonomiku, inak budeme čeliť oveľa vážnejším následkom.
V čom nám koronavírus otvoril oči? Dokázali sme, že mnohí z nás môžeme naše bežné pracovné povinnosti vykonávať z domu a dokonca aj vďaka rôznym komunikačným programom vybavovať dôležité stretnutia, či porady. Mnoho firiem si uvedomilo, že vlastne nepotrebujú, aby všetci ich zamestnanci cestovali do kancelárie každý deň. A ak budú pokračovať v tomto postoji aj po skončení pandémie, úroveň emisií dokážeme udržať na nižších číslach, ako tomu bolo pred vypuknutím pandémie.
Vieme však urobiť viac. Teraz máme šancu stlačiť resetovacie tlačidlo ekonomiky a do polovice tohto storočia sa dostať v emisiách na čistú nulu. Teraz je čas využiť dobrú vôľu, ktorú sme všetci v posledných týždňoch a mesiacoch preukázali. Nastal čas ukončiť krátkodobé myslenie našej krehkej ekonomiky a namiesto toho investovať do odvetví, ktoré nám umožnia udržateľný život s využívaním obnoviteľných zdrojov.
Minister životného prostredia Ján Budaj podpísal minulý mesiac iniciatívu na podporu Európskej zelenej dohody. Ambiciózny plán zeleného reštartu európskej ekonomiky podporilo Slovensko ako prvý štát Vyšehradskej štvorky.
„Všetci si uvedomujeme, že následky koronakrízy budú bolestivé, ale nepotrvajú dlho. Avšak nečinnosť v prijímaní opatrení proti klimatickej kríze by mali závažné a dlhodobé dôsledky. Záväzok dosiahnuť uhlíkovú neutralitu je kľúčový. Využime šancu reštartu a urobme Slovensko zdravšou, čistejšou a úspešnejšou krajinou,“ povedal minister životného prostredia Ján Budaj.
Koronavírus nám priniesol situáciu, ktorú si nikto z nás nepamätá. Náš bežný život sa z týždňa na týždeň zastavil a museli sme sa prispôsobiť. Opustili sme od činností, ktoré boli pre nás samozrejmosťou. Zoberme si tento čas ako príležitosť pre zmenu. Možno zistíme, že nielen naša ekonomika potrebuje zelený reštart.
Fotografie: www.unsplash.com/@unitednations
Páči sa vám, čo píšeme?
Odporučte článok známym alebo nás sledujte na našich sociálnych sieťach.
Facebook NašeBio&Eko
Instagram @nasebioeko
