16. októbra sa po celom svete oslavoval Svetový deň potravy, resp. výživy. Vo vyspelejších ekonomikách sa venuje pozornosť predovšetkým zdravej výžive, eliminácii neprimeraného prejedania sa, či predchádzaniu plytvania jedlom. Naopak, v chudobnejších krajinách sa rieši ich nedostatok. V aktuálnej analýze, ktorá vychádza z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR, Eurostatu, prepočtov WOOD & Company a analýzy Zväzu odpadového priemyslu, sa analytička Eva Sadovská venovala tomu, koľko Slováci na potraviny míňajú, ako sa vyvíjajú ich ceny a ako nimi plytváme.
Na potraviny míňame pätinu zo svojich rodinných rozpočtov
Bežná slovenská domácnosť minie mesačne na nákup potravín takmer 20 % zo svojich výdavkov. Slovensko za európskym priemerom zaostáva, nakoľko priemerné náklady na potraviny a nealkoholické nápoje európskych domácností tvoria necelých 15 % z celkových nákladov. Ceny potravín a nealkoholických nápojov sú na Slovensku siedme najnižšie v EÚ. K priemerným cenám potravín v únii sa však postupne približujeme, nakoľko vlani boli potraviny a nealkoholické nápoje na Slovensku lacnejšie ako v EÚ už iba o – 5,0 %. U našich susedov z V4, teda v Českej republike, Maďarsku, či Poľsku, nakúpime potraviny v priemere lacnejšie ako u nás a to o – 6 %, – 11 % a – 24 %. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Eurostatu za rok 2021.
Potraviny na Slovensku v tomto roku výrazne dražejú. Za prvých 9 mesiacov roka 2022 dosiahla priemerná inflácia potravín 15,7 %, v septembri sme si za potraviny a nealkoholické nápoje priplácali dokonca až 23,3 %. Najvýraznejšie sa smerom nahor prepisovali cenovky pri olejoch a tukoch, chlebe a pečive, mliečnych výrobkoch a mäse. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR.
Na Slovensku má prístup k potravinám drvivá väčšina Slovákov, avšak poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre takmer 12 % (634 tisíc) obyvateľov. Tento problém sa najviac týka starších ľudí žijúcich osamotene alebo domácností jedného dospelého s maloletými deťmi. Aj v tomto prípade za priemerom EÚ zaostávame, nakoľko podľa údajov Eurostatu si v únii mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť menej ako 7 % obyvateľov.
Niektorí Slováci si nemôžu dovoliť poriadny obed, iní zase potravinami plytvajú
Plytvanie potravinami predstavuje nielen sociálny a ekonomický, ale aj ekologický problém. Z celkového pohľadu na Slováka ročne pripadá približne 100 kg potravinového odpadu, t. j. 0,27 kg potravinového odpadu denne. Ten vzniká predovšetkým v domácnostiach. Najčastejšie ide o chlieb a pečivo, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj o nerozbalené potraviny. Kuchynský biologický odpad (KBO), ktorý sa vyznačuje charakteristickým hnilobným zápachom, je pri jeho skládkovaní významným tvorcom skleníkových plynov a znečisťovateľom ovzdušia.
Plytvanie potravinami je zároveň veľkou záťažou aj pre naše peňaženky. Odhadujeme, že priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 – 150 eur.
5 faktov o potravinách na Slovensku
- Na potraviny míňame takmer 20 % zo svojich rodinných rozpočtov
- Potraviny v obchodoch sú siedme najlacnejšie v rámci EÚ, ale zároveň najdrahšie vo V4
- V septembri 2022 boli potraviny medziročne drahšie o 23,3 %
- Poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre 12 % obyvateľov
- Ročne pripadá na obyvateľa až 100 kg potravinového odpadu v hodnote 100 až 150 eur
Zdroj: WOOD & Company
Titulný obrázok: Freepik.com
Páči sa vám, čo píšeme?
Odporučte článok vašim známym alebo nás sledujte na našich sociálnych sieťach.
Facebook EkoReštart
Instagram @ekorestart.sk
Nezabudnite sa prihlásiť pre odber nášho newslettra v pätičke stránky, aby vám neunikli žiadne novinky.
